Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Vedeckí poradcovia EÚ vyzývajú na vytvorenie „CERNu pre AI“ na pomoc výskumu

Nicole Grobert (vľavo), predsedníčka skupiny pre vedecké poradenstvo SAM, Margrethe Vestager (druhá zľava), výkonná podpredsedníčka Komisie a komisárka pre výskum Iliana Ivanova (v strede) 15. apríla 2024. Zdroj: https://sciencebusiness.net

 

Panel expertov chce, aby Európska komisia poskytla akademickým pracovníkom viac výpočtového výkonu a údajov, aby mohli viesť inovácie v oblasti AI. Kritici však tvrdia, že návrh je príliš úzky, rozmiestnený po celej Európe a chýba mu konkrétny rozpočet.

Vedeckí poradcovia Európskej komisie odporučili, aby EÚ zriadila „CERN pre AI“, aby pomohla vedcom vyvinúť nástroje umelej inteligencie na urýchlenie ich výskumu.

Skupina hlavných vedeckých poradcov, ktorá sa obáva, že výskumu AI dominujú súkromní technologickí giganti, chce, aby Komisia financovala „najmodernejšie zariadenie pre akademický výskum v Európe“.

Toto zariadenie, ktoré nazývajú Európskym distribuovaným inštitútom pre AI vo vede (EDIRAS), presadzuje myšlienku „CERNu pre AI“, podľa vzoru slávneho laboratória fyziky vysokých energií v Ženeve. Založenie takejto európskej výskumnej organizácie je dlhodobou požiadavkou niektorých členov komunity AI, ktorí sa obávajú, že kontinent v technológii ešte viac zaostáva za USA a Čínou.

EDIRAS by výskumníkom poskytol „masívny“ vysokovýkonný výpočtový výkon, udržateľnú cloudovú infraštruktúru, vysokokvalitné údaje, talenty a školenia, uvádza poradná skupina, formálne nazývaná Mechanizmus vedeckého poradenstva (SAM), v správe, ktorú 15. apríla 2024 predložila Komisii.

Pravdepodobne najznámejším príkladom AI vo vede je Alphafold, systém vyvinutý spoločnosťou Deepmind vlastnený spoločnosťou Google, ktorý dokáže predpovedať štruktúru proteínov, aj keď existuje určitý skepticizmus, čo výrazne urýchli objavovanie liekov.

Keďže schopnosti AI napredujú závratnou rýchlosťou, odporúčanie skupiny bolo vyvinuté nezvyčajne rýchlym tempom, čo je znakom jej politickej dôležitosti, uviedla Nicole Grobert, profesorka nanomateriálov na Oxfordskej univerzite, ktorá predsedá skupine pre vedecké poradenstvo.

„Zvyčajne to trvá rok, ale tu žiadosť prišla v júli a tlak na dokončenie bol obrovský. Komisia naozaj chcela, aby bola táto správa zverejnená,“ dodala Grobert.

Návrh je však oveľa užší, ako by chceli vidieť tí, ktorí vedú kampaň za „CERN pre AI“.

Holger Hoos, profesor pre AI na RWTH Univerzite v Aachene a zakladateľ Konfederácie laboratórií pre výskum AI v Európe (Claire), uviedol, že hoci bol „nadšený“, keď videl, ako sa táto myšlienka dostáva do popredia, chýba jej „ ambícia, vízia a druh presvedčivej motivácie“ stanovené v CERN pre plány AI Claire pokročila za posledných šesť rokov.

 

Príliš úzky názor?

Hlavným problémom podľa Hoosa je, že navrhovaný EDIRAS je zameraný prevažne na použitie AI na urýchlenie vedy, a nie na akékoľvek širšie využitie, ktoré by mohlo byť prospešné pre priemysel alebo vládu.

„Všetci sme za investovanie do umelej inteligencie pre vedu, ale veríme, že by to nemalo byť výlučným alebo dokonca hlavným zameraním „AI made in Europe“,“ uviedol. „Napríklad ‚AI pre strojárstvo‘, ‚AI pre výrobu‘, ‚AI pre verejnú správu‘ sú tiež veľmi dôležité,“ dodal.

V rámci Komisie existuje názor, že vytváranie nástrojov AI pre vedcov by v konečnom dôsledku mohlo podporiť európske inovácie oveľa viac ako súčasná vlna chatbotov, ako je ChatGPT, vytvorených americkými technologickými gigantmi.

„Použitie AI vo vede je pravdepodobne jedným z najlepších prípadov použitia,“ povedala v diskusii 15. apríla 2024 o správe komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager, ktorá požiadala o preskúmanie. „To, že používam AI na to, aby som zistila, ako urobiť plán večere […], nemusí stáť za energiu, ktorú som na to použila.“

Namiesto toho, aby sa EÚ jednoducho pokúšala opičiť veľké jazykové modely amerických technologických gigantov, mohla by sa namiesto toho pokúsiť nájsť medzery v umelej inteligencii, kde by mohla viesť svet; a nástroje pre vedu o umelej inteligencii sú jednou z oblastí, v ktorej bol blok relatívne pokrokový, tvrdil úradník Komisie.

 

Príliš rozmiestnené?

Navrhovaný inštitút EDIRAS by bol tiež „distribuovaný“ – teda rozmiestnený po celom kontinente. „Toto má tú výhodu, že privedie každého na palubu. Všetky časti Európy by boli zahrnuté a mali by transparentný a jednoduchý prístup,“ uviedla Grobert.

Fyzikálny ústav na jednom mieste by bol zastaraný v ére domácej práce, dodala.

Jedným z modelov by mohol byť Elixir, federatívna dátová infraštruktúra zriadená Európskou organizáciou pre molekulárnu biológiu, uviedol úradník Komisie.

Kimmo Koski, generálny riaditeľ CSC-IT Centra pre vedu vo Fínsku a koordinátor konzorcia, ktoré spravuje superpočítač LUMI, uviedol, že distribuovaný inštitút by dával najväčší zmysel, a poukázal na to, že väčšina vedcov CERNu dnes sídli po celom svete.

„Je oveľa uskutočniteľnejšie, nákladovo efektívnejšie a tiež z hľadiska kvality lepšie expandovať so súčasnými konceptmi, ako začať od nuly,“ uviedol ďalej Koski.

Superpočítače ako LUMI v rámci spoločného podniku EÚ EuroHPC sú už dobre navrhnuté na podporu vývoja systémov umelej inteligencie. „Myslím si, že v Európe a v EuroHPC je obojstranne výhodná situácia, keď sme schopní poskytnúť rôzne druhy zdrojov pre rôzne druhy potrieb s rovnakým ekosystémom,“ dodal Koski.

Hoos však chce nové centrálne zariadenie so superpočítačmi používanými výhradne pre AI. „Verím, že každé mesačné úsilie potrebuje viditeľné ohnisko,“ uviedol. Tiež sa obáva, že distribuovaná povaha EDIRAS by mohla byť „príliš ľahko implementovaná relatívne nákladovo neutrálnou zmenou značky dosť neefektívnych existujúcich iniciatív“.

Grobert uznal, že EDIRAS bude zahŕňať existujúce zariadenia AI, ale bude zahŕňať aj „veľké investície do novej infraštruktúry“.

Zdroj Komisie poukázal na to, že vzhľadom na citlivosť AI by bolo ťažké prinútiť štáty EÚ, aby súhlasili s centralizovaným umiestnením nového zariadenia podobného CERNu.

Hoos tiež uviedol, že ani on, ani „hlavná časť komunity AI“ nebola konzultovaná o správe, napriek tomu, že presadzoval CERN za myšlienku AI, ktorú preberá. „To neveští nič dobré, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby tí, ktorí by z toho mali úžitok alebo by ho formovali, keby sa implementovali, boli na palube,“ dodal.

Správa SAM bola čiastočne založená na preskúmaní dôkazov konzorciom popredných európskych vedeckých akadémií s názvom Vedecké poradenstvo pre politiku od európskych akadémií. Politický poradca tejto skupiny uviedol, že pri zhromažďovaní dôkazov sa poradili s členom rozšíreného základného tímu Claire.

 

Rozpočet

Potom je tu otázka rozpočtu. Správa nešpecifikuje náklady pre EDIRAS, o ktorých Grobert uviedla, že ide o rozhodnutie Komisie. „Musí zaujať odvážny prístup“, aby bola konkurencieschopná, dodala. Claire a neziskové združenie euRobotics medzitým požiadali o 100-miliárd EUR počas šiestich rokov.

Podľa zdroja Komisie však najpravdepodobnejšou cestou bolo pilotovať EDIRAS ako súčasť programu Horizont Európa s potenciálom rozšíriť ho od roku 2028 v ďalšom rámcovom programe – podobným spôsobom, akým sa vydala Európska rada pre inovácie (EIC), ktorá bola vyskúšaná v neskorších fázach programu Horizont 2020.

Samozrejme, že by to znamenalo odloženie až do roku 2028, aby sa to úplne rozbehlo, ale podľa nich neexistujú žiadne iné zrejmé mechanizmy financovania EÚ.

Mattias Björnmalm, generálny tajomník CESAER, asociácie európskych univerzít vedy a techniky, privítal vedecky zameraný prístup k AI a snahu riešiť tieto problémy na európskej úrovni.

„Súčasťou zdôvodnenia CERNu z vedeckého hľadiska bolo združovanie zdrojov na vytvorenie a rozvoj obrovskej infraštruktúry, čo je ťažké urobiť na individuálnej úrovni,“ uviedol.

Bol by však rád, keby bol požadovaný rozpočet jasnejší. Príliš často dochádza k nesúladu medzi politickými ambíciami a rozhodnutiami o prerušení programov, ako je Horizont Európa, ktoré sú kľúčové pre ich realizáciu.

Správa SAM tiež odporúča „kreatívne“ verejno-súkromné ​​partnerstvá s cieľom sprístupniť súkromné ​​údaje pre výskum s AI a poskytnúť finančnú podporu na vývoj špecializovaných nástrojov pre vedcov.

Úsilie by sa malo zamerať nielen na fyzikálne a biologické vedy, ale aj na humanitné a spoločenské vedy a malo by zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie boli v súlade s „európskymi hodnotami“, uviedli vedeckí poradcovia.

Teraz je na Komisii, aby rozhodla, do akej miery bude odporúčania implementovať. Prichádza po tom, čo Komisia zverejnila svoj vlastný súbor usmernení na používanie generatívnej AI vo výskume.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 17.4.2024, autor: rup