Záverečná správa k štúdii Spolkového ministerstva školstva, vedy a výskumu (BMBWF) s názvom „Veda, spoločnosť a demokracia v Rakúsku“ predstavuje súhrn výskumu príčin skepticizmu vedy a demokracie. Zaoberá otázkou, či a do akej miery je rakúska populácia skeptická voči vede a demokracii, aké by mohli byť možné dôvody tejto skepsy a v ktorých oblastiach by bolo možné podniknúť kroky na zlepšenie situácie. Zameriava sa na vzťahy medzi vedou, spoločnosťou a demokraciou a zaoberá sa otázkami, ako sa tieto vzťahy historicky vyvíjali v Rakúsku, aké postoje možno identifikovať v rôznych skupinách obyvateľstva s ohľadom na vedu a demokraciu a ako tieto vzťahy interagujú s inými oblasťami spoločnosti.
V posledných dvoch rokoch bola táto téma stredobodom politickej a mediálnej diskusie, najmä kvôli spoločenským skúsenostiam s pandémiou COVID-19 a tiež kvôli prieskumu „Eurobarometer 516“ z roku 2021. Medzi frekventované témy sa radí napríklad odmietanie očkovania, verbálne útoky na vedcov či údaje z prieskumov o vedeckej skepse v Rakúsku. V nadväznosti na tieto udalosti sa do diskusie zapojili novinári, politici a vedci, ktorí neustále hovorili o obzvlášť výraznej skepse voči vede a demokracii v Rakúsku.
Túto štúdiu si objednalo „Spolkové ministerstvo školstva, vedy a výskumu“ (BMBWF) ako súčasť vývoja rezortnej stratégie na posilnenie dôvery vo vedu a demokraciu. Zameriava sa a rieši vzťahy medzi vedou, spoločnosťou a demokraciou v troch rovinách:
- ako sa vzťahy historicky vyvíjali v Rakúsku
- aké postoje možno identifikovať v rôznych skupinách obyvateľstva vzhľadom na vedu a demokraciu
- ako sa vzťahy formujú v interakcii s inými oblasťami spoločnosti
Štúdia reflektuje aj často nedostatočne definované pojmy vedeckého a demokratického skepticizmu, aby boli použiteľné pre empirickú analýzu. Dôkazy nízkeho záujmu o vedu alebo skepticizmu voči vede medzi obyvateľstvom nie sú nové. Príčinné podmienky pre skepticizmus a zodpovedajúce oblasti pôsobenia sú odvodené z výsledkov štúdie.
Čo sa udialo tentoraz?
Už niekoľko rokov sa ozývajú predstavitelia vedy, politiky a médií, aby ukázali, že v interakcii medzi vedou a spoločnosťou existuje potenciálny, nie nevyhnutne nový, problém. Tieto verejné vyhlásenia nasledujú aj po dlhej diskusii o úlohe a význame vedy v spoločnosti.
Táto diskusia sa zintenzívnila najmä o tom, ako by sa mal spoločnosť vysporiadať s pandémiou COVID-19. Počas pandémie sa vedecké poznatky často používali ako východiskový bod, alebo legitimovanie politických krokov. Táto situácia bola na jednej strane „veľkým momentom pre vedu“, na druhej strane však odhalila aj množstvo limitov, ako napríklad limity vedeckého systému pri zabezpečovaní nových vedeckých poznatkov a akútnu krízu v tom, aby mohla spoľahlivo usmerňovať činnosť, aj s ohľadom na citlivé rozhrania medzi vedou, politikou, médiami a biznisom.
Existujú aj politické dôvody, prečo je spoločenská diskusia o otázke skepticizmu voči vede a demokracii dôležitá. Za posledných 30 rokov bolo posilňovanie inovačných kapacít dôsledne sledovaným cieľom „Rakúskej Spolkovej vlády“, bez ohľadu na politickú konšteláciu.
Rakúska vedecká scéna sa skonsolidovala
Pre malé, exportne orientované hospodárstvo Rakúska, s relatívne malým množstvom pôdnych zdrojov, má veľký význam ľudský kapitál a inovačná sila jeho hospodárstva. Nepretržité úsilie Rakúska viedlo k pozoruhodnému vývoju. Rakúsko má v súčasnosti jedny z najvyšších výdavkov na výskum a vývoj spomedzi krajín OECD (Európska komisia 2023).
V každom prípade tento vývoj prispel k tomu, že už pri zverejnení prieskumu „Eurobarometer 2021“ existovalo silné povedomie o význame vedy v politike a médiách (Európska komisia, 2021). Na základe údajov z tohto prieskumu bola rakúska populácia v politickom a mediálnom diskurze označená ako mimoriadne skeptická voči vede v porovnaní s EÚ. Niektoré jednotlivé výsledky prieskumu výrazne poukazujú týmto smerom. Napríklad s tvrdením, že znalosti vedy a výskumu nie sú dôležité pre každodenný život súhlasilo 53 % Rakúšanov, ale v priemere len 33 % opýtaných v EÚ-27.
Cieľom štúdie je tiež identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné konať, aby sa zabránilo príznakom vedeckého a demokratického skepticizmu. Občianska spoločnosť, podobne ako iné oblasti spoločnosti, ako je veda, politika alebo médiá, nesie zodpovednosť. Existujúci skepticizmus voči vede a demokracii znamená, že vedecky dokázané poznatky (napr. klimatická kríza spôsobená človekom), ako aj demokratické procesy a ich kontrola (napr. voľba politických funkcií) môžu byť kategoricky odmietnuté. To predstavuje zjavný problém pre republiku, ktorá je založená na demokratickej legitimite a ktorá využíva vedecké poznatky pre svoje rozhodnutia a politický obsah.
Vedecká scéna Rakúska sa medzičasom nielen skonsolidovala a prehodnotila (v rámci reformy univerzít, alebo prostredníctvom zákona o financovaní výskumu a pridruženého paktu) – „Pakt pre výskum“ (FTI Pakt), ale aj obohatením o iných aktérov (Inštitút vedy a techniky, početné technické vysoké školy). V nadväznosti na zameranie na posilnenie Rakúska, ako miesta pre inovácie je tiež dôležité, aký postoj k vede prevláda u veľkej časti populácie. Rôzne nástroje inovačnej, vedeckej a výskumnej politiky totiž vytvárajú nielen regulačné rámcové podmienky, ale využívajú aj zdroje a zdaňujú peniaze.
Viac informácií:
Study on Causations of Science and Democracy Skepticism in Austria – Executive Summary
Zdroj: https://www.bmbwf.gv.at, zverejnené: 29. 9. 2023; spracovala: Dr. Blanka Hermanová; rpa
