Podľa čerstvého vydania indexu dosahovania cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDG) sa Slovensko umiestnilo za rok 2023 na 17. priečke spomedzi 34 európskych krajín. S výnimkou Maďarska, ktoré obsadilo 24. priečku, tak výrazne zaostávame za okolitými štátmi – Rakúsko dosiahlo 4., Česko 7. a Poľsko 13. miesto.

V rebríčku susedíme so Spojeným kráľovstvom (16.) a Holandskom (18.), ďalej nasledujú najmä krajiny južnej Európy a na spodku sú prevažne štáty Balkánu.

Od roku 2019 osciluje Slovensko svojím umiestnením medzi 17 a 21 miestom. V ostatných 10 rokoch nás predbehlo Poľsko a vzdialilo sa nám Česko ako aj priemer EÚ. Viac ako susedom sa nám zhoršili výsledky počas koronakrízy.

K 17 cieľom udržateľného rozvoja pristúpila Slovenská republika v roku 2015 v deklarácii OSN. Ich plnenie vo forme indexu a sprievodnej správy každoročne vyhodnocuje nezávislá výskumná inštitúcia Sustainable Development Solutions Network.

 

Tu sú jej hlavné závery pre Slovensko:

• Vo výsledkoch PISA testov detí vo veku 15 rokov v matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zaostávame za priemerom EÚ aj za susedmi. Zhoršili sme sa vo vplyve socioekonomického pozadia žiakov na ich výsledky, kde sme na úplnom chvoste EÚ tesne pred Rumunskom.

• Výdavky na výskum a vývoj na Slovensku sa blížia k 1% HDP a sú najnižšie v regióne. Priemer EÚ prevyšuje 2 %, pričom Rakúsko investuje v tejto oblasti viac než 3% HDP.

• V emisiách oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív a výroby cementu sme na úrovni priemeru EÚ, v lepšej pozícii než Česko, Poľsko a Rakúsko. Je to tak najmä vďaka významnej role jadra v našom energetickom mixe.

• Podobne ako ostatné krajiny Európy však máme stále ďaleko od ambiciózneho „net-zero“ záväzku EÚ znížiť bilanciu tvorby a pohlcovania emisií oxidu uhličitého na nulu do roku 2050.

• V regionálnom porovnaní je problematická relatívne nízka miera obehovosti, ktorá označuje, koľko použitého materiálu pochádza z recyklovaných výrobkov. Slovensko je na úrovni 8 % oproti takmer 13 % v EÚ.

• Silnou stránkou Slovenska je dlhodobo nízka miera príjmovej nerovnosti zachytená Giniho koeficientom. Podiel príjmu medzi najbohatšími 10 % obyvateľstva a najchudobnejšími 40 % (tzv. Palma ratio) je u nás najnižší v Európe.