Európska rada pre výskum (ERC) podporuje najšpičkovejší európsky výskum, ktorý „smeruje za hranice poznaného“. Na roky 2021 až 2027 inštitúcia disponuje rozpočtom cez 16-miliárd EUR. Od svojho počiatku v roku 2007 ERC podporilo vyše 12-tisíc grantov a 12 príjemcov grantu dostalo Nobelovu cenu.

Zo Slovenska pochádzajú len tri úspešné žiadosti, z toho dve od chemika Jána Tkáča z Chemického ústavu SAV. Minulý rok uspela s projektom aj sociálna antropologička Elżbieta Drążkiewicz zo Sociologického ústavu SAV.

Medzi rokmi 2015 až 2021 postúpila do druhého kola hodnotenia iba jediná ERC žiadosť zo Slovenska, čím sme sa zaradili na chvost celej EÚ.

V roku 2021 sa Zuzana Reptová stala národným kontaktným bodom pre program Horizont Európa v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) a aj vďaka jej práci sa minulý rok dostali do druhého kola hodnotenia ERC tri žiadosti zo Slovenska. To sa predtým nikdy nepodarilo.

Denník N sa s grantovou poradkyňou rozprával o tom, prečo máme nižšiu úspešnosť grantových žiadostí a ako vedcom a vedkyniam zo slovenských vedeckých inštitúcií pomôcť, aby získali najprestížnejšie európske vedecké granty.

Zo slovenských žiadostí o grant Európskej rady pre výskum (ERC), ktoré sa podali v rokoch 2015 až 2021, postúpila do druhého kola hodnotenia len jedna zo 65. V tomto ohľade sme boli najhorší v EÚ. Prečo máme takú malú úspešnosť?

Začnem tým, čo majú iní, ale my nie. Keď napríklad v Holandsku napíšete projekt do národnej schémy Veni, Vidi, Vici, rovno si ho môžete podať do ERC, lebo sa to píše v angličtine, podľa rovnakých hodnotiacich kritérií a žiadosť má podobnú štruktúru.

U nás je vedecký ekosystém vychovaný na písaní grantov v slovenčine a pre relatívne malé publikum hodnotiteľov zo slovenského kontextu. Keď vedci a vedkyne prejdú do písania pre publikum, ktoré nie je slovenské, často zabudnú niečo dovysvetliť a dostatočne nezdôraznia, čo je na ich práci – v kontexte medzinárodnej konkurencie – nové a relevantné.

V čom je ešte problém?

Absentujú podnety. Ak by som v roku 2015 bola vedkyňou na Slovensku, prečo by som žiadala o ERC grant, ak by som mohla žiadať o domáci grant APVV, kde mám vyššiu pravdepodobnosť úspechu?

Navyše vedenie katedry alebo ústavu ma podporí rovnako pri písaní APVV a ERC grantu – na ERC nedostanem viac času, nedostanem niekoľkotýždňový vedecký sabatikal (vedecká dovolenka, pozn. red.), väčšiu finančnú podporu alebo kontrolu rukopisu v angličtine. To je štandard, ktorý sa robí všade okrem Slovenska.

Chýba aj podpora zhora, od vedúceho výskumnej skupiny alebo vedúceho laboratória. Pritom ERC grant je diametrálne odlišný od iných grantov – je väčší objemovo, myšlienkou, ktorú musí zahŕňať, aj rozsahom práce. Absentuje aj podpora projektových oddelení, ktoré často nevedia, ako vyzerá úspešný grant, a nevedia s nimi pomôcť, keďže žiadne ERC nikdy nemali.

Ako sme na tom v porovnaní s krajinami ako Česko a Maďarsko?

Napríklad v Maďarsku ročne udelia desiatky ERC grantov. Ale my nielenže získame menej grantov, my aj podávame menej žiadostí – menej ako Slovinsko, Estónsko či Chorvátsko. Podávame jednotky až desiatky ročne, zatiaľ čo niektoré z týchto krajín podávajú desiatky až stovky.

Chýba nám know-how, lebo s ERC grantmi nemáme skúsenosť. Čo urobíte, ak nemáte skúsenosť? Najmete si konzultačnú firmu, ktorá ich má. Napríklad Estónsko využíva 11 medzinárodných konzultačných spoločností pri písaní ERC grantov. No u nás má len jedna konzultačná firma skúsenosť s jedným ERC grantom. Ceny služieb zahraničných konzultačiek sú pre bežné reálie našich univerzít často privysoké.

V Česku majú na každej poriadnej univerzite na projektovom oddelení osobu vyškolenú špeciálne na ERC granty. V momente, keď žiadatelia dosiahnu istú kvalitu a majú napísaný návrh projektu – povedzme pol roka pred deadlinom -, idú za národným kontaktným bodom. Ten osloví radu pozostávajúcu z držiteľov ERC grantov z Česka a z bývalých hodnotiteľov. Urobia celodenný workshop s najlepšími žiadateľmi, prečítajú si ich projektový návrh, dajú im spätnú väzbu a diskutujú s nimi. Toto zopakujú niekoľkokrát. Keď podávajú projekt, viackrát zapracovali spätnú väzbu od tých, ktorí majú skúsenosti s ERC.

Zaspali sme aj v porovnaní s podobnými krajinami?

Myslím si, že sme zaspali. Nie je to chyba vedcov, ale prostredia okolo nich. Projektové oddelenia u nás sú primárne vychované na eurofondoch a slovenských grantoch APVV, VEGA (vedecká grantová agentúra rezortu školstva a SAV, pozn. red.) a KEGA (kultúrna a edukačná grantová agentúra rezortu školstva, pozn. red.).

Často sa stretávam s tým, že keď vedec žiada o ERC grant, na projektovom oddelení mu poradia akurát tak s rozpočtom. Povedia mu napríklad, že si musí spraviť rozpočet a zistiť si, koľko bude stáť služobná cesta, letenka a tak ďalej. Ku mne prídu s tým, že strávili tri dni písaním rozpočtu. Ale pri ERC grante je to úplne irelevantné. Lebo rozpočet pri ERC vyzerá tak, že “pôjdeme na 17 pracovných ciest v rámci EÚ, každá bude stáť 1 500 EUR, a na 10 za oceán s cenou za 2 500 EUR”. Dôležité sú úplne iné aspekty projektu. Rozpočet sa ani nehodnotí.

Európska rada pre výskum a ERC granty:

•   Európska rada pre výskum: European Research Council (ERC) zriadila Európska komisia v roku 2007 ako európsku organizáciu pre podporu špičkového výskumu. Na obdobie rokov 2021 – 2027 má ERC celkový rozpočet presahujúci 16-miliárd EUR. Vyše 10-tisíc vedcov a vedkýň dosiaľ dostalo viac ako 12-tisíc ERC grantov. Dvanásť príjemcov získalo Nobelovu cenu.

•  Dosiaľ sa na Slovensku udelili tri ERC granty: V roku 2012 a 2018 získal dva z nich chemik Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV. Vedec sa zaoberá diagnostikou rakoviny prostaty. V roku 2022 získala ERC starting grant poľská antropologička Elzbieta Drqzkiewicz zo Sociologického ústavu SAV. Zaoberať sa bude konšpiračnými presvedčeniami, na realizáciu s-ročného projektu dostala 1,5-milióna EUR.

•  ERC rozlišuje päť typov grantov: na začiatku kariéry (starting), consolidator, pre pokročilých (advanced), aplikovaný výskum (proof-of-concept) a spolupráca (synergy).

•  Grant na začiatku kariéry (starting grant): uchádzačom môžu byť vedec/vedkyňa, ktorým udelili titul PhD. (alebo jeho ekvivalent) 2 až 7 rokov pred zverejnením výzvy na podávanie projektov. Rozpočet je maximálne 1,5-milióna EUR.

•  Consolidator grant: uchádzačom môžu byť vedec/vedkyňa, ktorým udelili titul PhD. (alebo jeho ekvivalent) 7 až 12 rokov pred zverejnením výzvy na podávanie projektov. Čas trvania je maximálne s rokov, rozpočet je maximálne na 2- milióny EUR.

•  Grant pre pokročilých (advanced grant): uchádzačom môže byť vedúca osobnosť, ktorá pred zverejnením výzvy dosiahla prelomové výsledky vo svojom odbore, a to v období posledných 10 rokov. Čas trvania je maximálne s rokov a rozpočet je maximálne 2,5-milióna EUR.

•  Grant na aplikovaný výskum (proof-of-concept): o grant sú oprávnení žiadať iba hlavní riešitelia už podporení v hraničnom výskumnom projekte ERC, ktorý buď pokračuje, alebo sa skončil menej ako 12 mesiacov pred 1. januárom daného roku. Žiadateľ musí preukázať, že pôvodný ERC grant má inovačný potenciál a výrazný ekonomický a spoločenský prínos. Rozpočet je maximálne na 150 000 EUR a čas trvania je maximálne 18 mesiacov.

•  Spolupráca (synergy grant): uchádzať sa môže skupina dvoch až štyroch hlavných riešiteľov. Rozpočet je maximálne na 10-miliónov EUR a čas trvania je maximálne šesť rokov.

Chýba nám administratívna podpora?

Áno chýba, ale nie je to chyba projektových oddelení. Predtým som pôsobila v Holandsku. Keď prišiel vedec, že chce písať akýkoľvek väčší grant, preštudovala som si všetky potrebné materiály, naštudovala som si 600 až tisíc strán, z ktorých som pre neho spravila 5-stranový abstrakt, čo bude obsahovať podanie grantu. Vedec tie dokumenty nemusel čítať. Bola to moja úloha. No u nás si to veľmi často musí spraviť vedec sám, hoci česť niektorým projektovým oddeleniam.

V čom robia slovenskí vedci a vedkyne najväčšiu chybu alebo čo najviac podceňujú, že väčšinou nevedia postúpiť ani do druhého kola hodnotenia ERC grantov?

Pri hodnotení záleží na myšlienke – nakoľko je potenciálne prelomová. Môže byť aj vysoko riziková, ale ak sa podarí, zvažuje sa, ako posunie vedu dopredu. Záleží aj na tom, či je uskutočniteľná. Slovenskí vedci si niekedy nedajú čas vyladiť projekt a vypadnú na tom, že myšlienka je síce výborná, ale nevidno, že aspoň časť z nej je realizovateľná.

Žiadostiam občas chýbajú predčasné dáta či prvotné experimenty – aby vedci a vedkyne vedeli povedať, že ak to funguje v malom, fungovať bude aj zvyšok, lebo idú správnym smerom. Ak chce vedkyňa v projekte dva roky sledovať nejaký enzým na s­ tisíc pacientoch, bolo by dobré, ak by priamo do projektového návrhu vložila, prečo si myslí, že je dôležité sledovať práve tento enzým.

Aké iné chyby robia?

ERC grant sa píše ako dve časti projektu, Bl a B2. Prvá časť je 5-stranová synopsa projektu, zvyšok je opis, metodológia a ďalšie detaily. Často sa stáva, že do úvodných piatich strán, kde treba opísať, “čo idem robiť, prečo je to prelomové, čo to môže priniesť a prečo verím, že sa to podarí”; sa časť z týchto informácií nespomenie a obsahuje ju až obšírnejšia druhá časť B2.

Lenže pri hodnotení v prvom kole sa číta iba časť B 1 a nič iné. Ak sa z nich hodnotiteľ nedozvie, prečo je projekt uskutočniteľný alebo čím je potenciálne prelomový, automaticky sa vyraďuje.

Aká je ďalšia chyba? Stretávam sa s projektmi, ktoré sú napísané dva až štyri týždne pred deadlinom. Stoja na dobrom nápade, no ten nemal čas vyzrieť. Je úplne štandardné, že štyri týždne pred deadlinom príde vedec na prvú konzultáciu a verí, že napíše úspešný projekt. Stať sa to môže, ale bol by jeden z 10-tisíc.

Podceňujú slovenskí vedci a vedkyne prípravu na ERC grant?

Stáva sa to. Vidno to na projektoch, ktoré majú len 20 odkazov, z toho 15 na výskumy realizované na danom pracovisku. To znamená, že daný vedec sa nepozerá, čo robia inde a ako je jeho práca inovatívna v porovnaní s inými. Je veľmi dôležité, aby ste ukázali, že to, čo navrhujete, ešte nikto neurobil, hoci iní vedci a vedkyne z iných laboratórií vo svete sú k tomu najbližšie.

Keď píšem grant, musím uviesť: ,,Líšim sa v tom, že to robím takto.” Preto je napísanie grantu také časovo dlhé. Prvotný návrh sa možno spraví rýchlo, ale dohľadávanie ďalšej práce vo svete – aby v projektovej žiadosti bol aj výskum, ktorý vyšiel včera pred podaním žiadosti – zaberie mnoho času. Napríklad Ela Drążkiewicz (sociálna antropologička Elžbieta Elżbieta Drążkiewicz zo Sociologického ústavu SAV získala v roku 2022 „starting grant” ERC na 5 rokov na 1,5-milióna EUR, pozn. red.) mala v projekte vyše 200 citácií. Pozrela sa na všetko, čo by potenciálne mohlo byť relevantné k jej výskumu, a nejakým spôsobom to reflektovala.

Konzultovala Elžbieta Drążkiewicz písanie žiadosti o ERC grant s vedeckou komunitou?

Áno. Podľa mňa sa žiadna dobrá myšlienka nenarodila vo vákuu a kolegovia vám dajú výbornú spätnú väzbu. Je výborné konzultovať vašu prácu aj s ľuďmi z príbuzných oblastí, lebo uvidia presahy, ktoré vám možno unikli. Napríklad teraz máme vedca, ktorý pracuje v oblasti nukleárnej fyziky. Normálne by mu to asi nenapadlo, ale keďže prácu konzultoval s lekármi, našiel v nej presahy do medicíny.

Hodnotitelia v prvom kole ERC väčšinou nie sú špecialistami vo vašej oblasti. Preto treba žiadosť napísať tak, aby sa z nej dalo určiť, v čom spočíva inovatívny potenciál vašej práce. Elu Drążkiewicz sme dali dokopy s dvomi bývalými členmi hodnotiacich ERC panelov. Jej projekt vedeli porovnať so 400 či 500 projektmi, ktoré videli v minulosti. Vedeli povedať, že “na tomto projekty často končia, poďme sa na to zamerať viac”. Vedeli jej pomôcť aj s prípravou na pohovor.

Ako prebiehala spolupráca s Elzbietou Drcizkiewicz?

Prvá konzultácia s klientom trvá aj hodinu. Minimálne polovicu z toho času hovorím ja. Musíme si  toho odovzdať veľmi veľa. Potom zvykneme mať ďalšie konzultácie, naživo alebo online. Niektorí klienti využijú aj 12 konzultácií, kým podajú projekt.

Ela ma pôvodne oslovila s otázkou o rozpočte. Mali sme online konzultáciu a začali sme sa rozprávať aj o širšom kontexte projektu. Povedala som je, že sa môžem pozrieť na jej životopis a „track  record: Ela mi poslala celú časť Bl, čiže 5-stranovú synopsu. Identifikovala som niekoľko mentorov, ktorí by jej mohli pomôcť s prípravou projektu. Spoločne sme si ich prešli. Pri výbere sme zvažovali aj konflikt záujmov, lebo svoju geniálnu myšlienku  nechcete pustiť niekomu, kto pravdepodobne  robí na niečom podobnom. Až keď sme mentorov vybrali,  spojili sme ich s Elou. Dovtedy nevedeli, o koho ide.

O akých mentorov išlo?

Naša databáza mentorov, s ktorou pracujem, pozostáva z bývalých hodnotiteľov ERC grantov. Títo  ľudia toho vo vede dosiahli už veľa, preto boli v minulosti pozvaní do hodnotiaceho panelu.

Hodnotitelia môžu pre ERC hodnotiť maximálne štyrikrát v živote, potom už hodnotiť nemôžu. Práve týchto ľudí oslovujeme s tým, či by nechceli mentorovať. Mentorka z Veľkej Británie, s ktorou momentálne pracujeme, vychovala 17 žiadateľov o ERC. Z nich väčšina postupne uspela na  rôznych britských univerzitách.

Ako prebieha pohovor v druhom kole hodnotenia ERC grantu?

Je to úprimná konverzácia o vašom výskume. V miestnosti je 14  až 16 hodnotiteľov, záleží na  paneli. Teraz prebiehajú hodnotenia v online forme. Pripojíte sa cez Webex zo Slovenska. Niektorí z  hodnotiteľov váš projekt čítali, iní majú hlasovacie právo iba na základe toho, že si vypočujú  rozhovor s vami. Dostali posudky od externých hodnotiteľov, ktorí sú úzkoprofiloví špecialisti  zameraní na vašu oblasť.

Podľa panelu je určený rozsah, koľko môžete o projekte hovoriť. Myslím, že Ela mohla hovoriť dve  minúty až päť minút. Bez prezentácie. Ďalší dvaja slovenskí žiadatelia, ktorí minulý rok postúpili  do druhého kola, mali prezentáciu aj s PowerPointom na 10 a 15 minút. Najali sme im konzultačnú  spoločnosť, ktorá s nimi prezentáciu vypiplala do posledného detailu –  kde majú použiť aké slovo a pri akom slajde majú hovoriť koľko sekúnd. Prezentáciu si nacvičili stokrát. V 10 minútach musíte  obsiahnuť hodnotiace kritériá a v prezentácii sa treba uistiť, že odpoviete na všetky z nich.

Ktoré dve či tri veci sa hodnotia?

Napríklad prelomový charakter výskumu –  nakoľko sa posunie veda, ak sa myšlienku podarí zrealizovať, a čo bude výskum znamenať pre ľudské poznanie.

Ďalším kritériom je pomer „high-risk, high-gain’: čiže vysokého rizika a zisku. ERC podporuje projekty, ktoré sú vysoko rizikové, no zároveň realizovateľné. Určitá časť projektu môže byť vysoko  riziková, ale inak by mala byť istota, že aspoň niečo z projektu možno realizovať, aj keby vysokorizikový element nevyšiel.

Po skončení prezentácie nastáva voľný rozhovor. Medzi štandardné otázky patrí: kto sú vaši najväčší konkurenti vo svete a ako sa váš výskum líši? Ktorá z vašich metód je inovatívna a čo na nej vyvinul váš tím alebo vy? Ďalšie otázky sa týkajú konkrétnych aspektov  projektu.

V čom boli silné stránky projektu Elzbiety Drążkiewicz? V čom vynikal oproti iným projektom?

Venovala sa aktuálnej téme konšpiračných teórií. Môže to byť silná, no aj slabšia stránka, lebo potom sa téme venuje priveľa projektov. Ale ona sa jej venuje spôsobom, akým ju ešte nikto  nespracúval. Zároveň vedela tému predať spôsobom, že to má význam pre vedeckú komunitu, lebo tento  problém tu s nami bude a musíme ho pochopiť, ak chceme riešiť veci od antivaxerov po QAnon.

Druhý slovenský projekt, ktorý minulý rok postúpil do druhého kola, skončil tesne pod hranicou financovania. Bol hodnotený ako inovatívny excelentný projekt so známkou ,,A”, ale pre rozpočet v paneli sa nefinancoval. Myslím, že bol dokonca prvý pod čiarou. No máme ešte nádej –  žiadatelia z Veľkej Británie si o ERC žiadali, boli vyhodnotení a granty  získali, no v krajine ich pre brexit nemôžu realizovať. Tak dostali možnosť preniesť ich inam. Ak niekto z nich túto možnosť nevyužije, budeme mať aj druhý ERC grant. Dozvieme sa to v najbližšom období.

Aká je úspešnosť ERC projektov?

V Horizonte 2020, čiže v rokoch 2014 až 2020, sa úspešnosť líšila podľa grantu a pohybovala sa od 6 % po 8, 9, 11 až 13 %. Záleží na type výzvy a roku. Minulý rok  bola celoeurópska úspešnosť okolo 16 %. Tá slovenská bola 0,02 %, lebo sa počítal len jeden grant (chemika Jána Tkáča z roku 2012 –  pozn. red.). Teraz máme ďalší grant. A na 90 % máme ešte ďalší, no zatiaľ je tesne pod financovateľnou čiarou.

Zuzana Reptová

Od februára 2021 pôsobí ako národný kontaktný bod pre program Horizont Európa v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Na starosti má najmä poradenstvo v oblasti financovania  výskumu z európskych zdrojov a konzultácie či tréningy k príprave projektov. Pôsobí aj ako expertka  v programovom výbore Európskej rady pre výskum a vo výbore Európskej komisie pre projekt „Akcie  Marie Curie-Sklodowska”: V rokoch 2015 až 2021 pôsobila v Holandsku, kde pracovala ako projektová  manažérka a výskumníčka, predtým pracovala ako programová manažérka v Bruseli. Vyštudovala verejnú  politiku a európske štúdia.

Zdroj: https://dennikn.sk, zverejnené: 16. 2. 2023, autor: rpa