Aká je úspešnosť Česka v doterajších výzvach európskeho rámcového programu Horizont Európa? O koľko finančných prostriedkov české inštitúcie doteraz žiadali a koľko projektových žiadostí bolo odmietnutých kvôli formálnym nedostatkom v porovnaní s ostatnými krajinami? Pozrite sa na najnovšiu štatistiku z dielne Technologického centra AV ČR.
Aktuálna databáza eCORDA eviduje k júlu 2022 až 129 uzavretých a plne vyhodnocovaných výsledkov k podaniu návrhov projektov. Na základe týchto výsledkov bolo predložených 25 320 spôsobilých návrhov projektov (oprávnené návrhy), ktoré požadovali celkový príspevok EÚ vo výške 53,3-mld. EUR. (pre zaujímavosť – táto čiastka predstavuje viac než polovicu rozpočtu celého programu Horizont Európa. Je teda vidieť, že o program Horizont Európa javí výskumná komunita už od jeho začiatku veľký záujem.)
Hoci 54,9 % spôsobilých návrhov projektov prekročilo prahovú hodnotu, k financovaniu mohlo byť vybraných iba 3 997 spôsobilých návrhov projektov (ponechané oprávnené návrhy). To znamená, že celková miera úspešnosti spôsobilých návrhov projektov prestavuje 15,8 %. Táto miera úspešnosti je teda na začiatku programu Horizont Európa vyššia, než bola celková úspešnosť projektových návrhov na začiatku programu H2020 – 12%.
Úspešnosť ČR v programe Horizont Európa
Výskumné inštitúcie z ČR sa podieľali na príprave 1 165 spôsobilých návrhov projektov, ktoré boli predložené prostredníctvom 87 výzev k podaniu návrhov projektov. Celkový požadovaný príspevok na české výskumné tímy v týchto návrhoch projektov dosiahol 596,6-miliónov EUR.
Navrhnutých k financovaniu bolo 233 návrhov projektov s českou účasťou. Úspešnosť týchto návrhov projektov dosiahla 20,0 %. Takmer 63 % spôsobilých návrhov projektov s českou účasťou bolo klasifikované ako návrhy vysokej kvality nad prahovou hodnotou.
Z týchto údajov je zrejmé, že šancu na finančnú podporu z rozpočtu programu Horizont Európa majú skutočne len vynikajúce návrhy projektov. Úspešnosť projektových návrhov s českou účasťou je vyššia ako celková úspešnosť projektových návrhov v programe Horizont Európa. Tiež podiel projektových návrhov vysokej kvality s českou účasťou je vyšší než celkový podiel nadprahových návrhov projektov v celom programe Horizont Európa.
Podrobnejší pohľad na úspešnosť predložených spôsobilých návrhov projektov s českou účasťou v jednotlivých tematických prioritách programu Horizont Európa prinášajú uvedené grafy a tabuľka.
Aká je miera neprispôsobenia v porovnaní s ostatnými krajinami?
Na prípravu projektového návrhu do vypracovania programu Horizont Európa je potrebné vynaložiť čas a finančné prostriedky. Príprava projektového návrhu takmer vždy vyžaduje značné úsilie všetkých z riešiteľského konzorcia, a predovšetkým koordinátora návrhu projektu. Z tohto dôvodu je žiadúce, aby bol projektový návrh pripravený bez formálnych chýb a mohol by byť posúdený v expertnom hodnotení peer review.
V praxi sa však stáva, že rad projektových návrhov nie je do odborného hodnotenia vôbec zaradený pre formálne či iné nedostatky. Smerom neprispôsobených projektových návrhov predložených koordinátorom do obsahu programu Horizont Európa voči všetkým plne vyhodnocovaným a koordinátorom predloženým návrhom projektov možno stanoviť tzv. mieru nespôsobilosti projektových návrhov predložených koordinátorov (miera neoprávnenosti).
Graf nižšie zobrazuje túto mieru neprispôsobenia projektových návrhov predložených do programu HEU koordinátorov štátov EÚ a Spojeného kráľovstva. Je zrejmé, že miera neprispôsobivosti projektových návrhov je u štátov EÚ-13 (NMS-nové členské štáty) takmer 2x väčšia, než u štátov EU-14 a UK (OMS a UK). Prvých 11 pozícii (s výnimkou Talianska) zaujímajú 10 NMS. Najvyššiu formálnu chybovosť majú projektové návrhy predkladané a vedené koordinátormi z Rumunska a Bulharska.
Miera nespôsobilosti, chybovosti projektových návrhov koordinovaných českými koordinátormi, je takmer rovnaká ako celková miera nespôsobilosti projektových návrhov koordinátorov zo štátov EÚ-14 a Veľkej Británie. To nie je pre ČR úplne zlý výsledok. Avšak bolo by veľmi žiaduce „stlačiť“ formálnu chybovosť návrhov projektov z pera českých koordinátorov pod 2 % a priblížiť sa tak hodnotám tohto indikátora, ktoré dosahujú Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Belgicko či Dánsko.
Ako vysvetlil Daniel Frank z Technologického centra AV ČR, ktorý tieto analýzy spracoval: „Za relatívne malým počtom formálne chybných projektových návrhov predkladaných českými koordinátormi do výziev programu HEU môže stať poradenský a informačný servis, ktorý pre koordinátorov medzinárodných projektov v ČR existuje.“ Ďalej dodal: „Koordinátori z ČR majú možnosť sa systematicky zúčastňovať školiacich seminárov TC AV ČR, ktoré TC pravidelne organizuje, a konzultovať administratívne aspekty pripravovaných projektových návrhov. Naopak nárast miery nespôsobilosti projektových návrhov môžu spôsobovať špecifické požiadavky danej výzvy, ktoré nemusia byť pre predkladateľov výskumných zámerov na prvý pohľad dobre čitateľné a zrozumiteľné. To sa teraz práve stalo pri jednej z výziev Klastra 3 programu HEU. Nedá sa samozrejme zabudnúť, že do výslednej výšky tohto indikátora hovorí aj skúsenosť alebo neskúsenosť niektorých koordinátorov, resp. výskumných inštitúcií, ktoré zodpovedajú za koordináciu prípravy projektových návrhov. Tieto skúsenosti sú väčšinou na strane inštitúcií z výskumne vyspelých krajín.“
Je potrebné doplniť, že koordinátori zo štátov EÚ-14 a UK predkladajú do programu HEU cca 12x viac projektových návrhov ako koordinátori zo štátov EÚ-13. Vyššie analyzovaný indikátor má teda väčší praktický dopad práve u týchto krajín.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, https://vedavyzkum.cz; zverejnené: 26. 8. 2022, autor: rpa
