Európsky akt o čipoch pomôže znížiť závislosť od dovozu polovodičov má širokú podporu, ale odborníci spochybňujú prostriedky a ciele.
Európska komisia predložila Európsky ak o čipoch ako spôsob riešenia nedostatku polovodičov, ktorý sužoval európsky priemysel po prerušení dodávateľského reťazca spôsobeného pandémiou, a ako uznanie prílišnej závislosti Európy na dovoze týchto kritických komponentov.
Cieľom Komisie je vybrať miliardy EUR na rozšírenie zariadení na výrobu čipov a prinútiť priemysel, aby sa zameral na vývoj a výrobu najšpičkovejších špecializovaných polovodičov, a nie na komoditné produkty.
Hoci existuje široký konsenzus, že EÚ musí konať, nie všetci súhlasia s prostriedkami a cieľmi. Tri hlavné jadrá sporu sú, či by sa malo toľko zamerať na stimuláciu výroby, či je správne zamerať sa na špičkové čipy a – nevyhnutne – či je rozpočet dostatočný na dosiahnutie cieľov.
Ako poznamenáva Komisia, výroba polovodičov je náročná na znalosti aj kapitál. Hoci EÚ investuje značné prostriedky do oboch, nestačí to na riešenie rozsahu problému v tomto sektore. Ako uviedla Komisia: „Je potrebný komplexnejší súbor opatrení a schém financovania.“
Verejné financovanie zákona o čipoch bude do roku 2030 predstavovať 11-miliárd EUR. Na základe toho Komisia dúfa, že pritiahne ďalších 32-miliárd EUR v súkromných investíciách.
11-miliárd EUR na výskum a vývoj sú v skutočnosti peniaze, ktoré boli presmerované z iných programov, ako sú Horizont Európa a Digitálna Európa, a už boli vyčlenené na projekty súvisiace s polovodičmi.
Podľa názoru Niclasa Poitiersa, výskumného pracovníka think-tanku Bruegel, EÚ nemôže konkurovať východnej Ázii vo výrobe polovodičov a namiesto investícií do výrobných zariadení by sa peniaze lepšie vynakladali na výskum a vývoj. To by umožnilo európskemu priemyslu špecializovať sa na vysokohodnotné oblasti polovodičového reťazca, ako je dizajn, uviedol Poitiers pre Science|Business.
Pre Kjeda van Wieringena, politického analytika z Európskej parlamentnej výskumnej služby, realistickejším cieľom „by bolo udržať si silné stránky, ktoré máme teraz“. Európa je „vpredu vo výskume a výrobe zariadení,“ uviedol van Wieringen. Hoci zákon o čipoch uznáva tieto silné stránky, mala by sa venovať väčšia pozornosť ich udržiavaniu.
Európa bude musieť „tvrdo pracovať, aby zvýšila svoj význam v hodnotovom reťazci“, napísal v reakcii na plán Komisie Jan Frederick Slijkerman, ekonóm holandskej firmy poskytujúcej finančné služby ING.
„Európa zohráva významnú úlohu v niektorých oblastiach s intenzívnym výskumom a vývojom, ako sú stroje a duševné vlastníctvo,“ uviedol Slijkerman, pričom napríklad holandskú spoločnosť ASML označil za „poprednú svetovú spoločnosť“.
Okrem toho má Európa „silný základný výskum s výskumnými centrami ako Imec v Belgicku. Slijkerman však poznamenal, že „Európa je relatívne malým hráčom v dizajne a výrobe“, kde je „väčšina pridanej hodnoty“.
Pokiaľ ide o výskum a vývoj a zameranie Komisie na čipy vyššej kategórie, kritici poukázali na to, že súčasný dopyt európskeho priemyslu je po čipoch nižšej kategórie.
Ak sa chce Komisia skutočne zamerať na výrobu, malo by to byť zvýšenie výrobných kapacít na nižšej úrovni, ako sú napríklad polovodiče, ktoré sa v súčasnosti používajú v automobilovom priemysle.
Aj keď ide o krátkodobý vodič, je tiež dôležité byť schopný inovovať a držať krok s vývojom, pretože čipy v autách sa tiež zmenšia, uviedol van Wieringen.
Jo De Boeck, šéf stratégie v poprednom európskom výskumnom inštitúte Medziuniverzitné centrum mikroelektroniky (Imec), uviedol pre Science|Business, že je dôležité pomáhať súčasným výrobcom čipov rásť, ale je tiež potrebné pozerať sa do budúcnosti a predvídať budúce potreby.
Ako ďalej dodal De Boeck: „V Európe je dopyt po [špičkových] čipoch“ a trvá nejaký čas, kým sa budú dať vyrobiť. Týmto aktom Európa buduje „búrku pre inovácie“. Nemalo by ísť o výber medzi low-end a high-end čipmi. Obe sú v Európe potrebné a idú vlastne ruka v ruke.
Problémy s rozpočtom
43-miliárd EUR, o ktorých Komisia dúfa, že ich vtiahne do tohto odvetvia, by do roku 2030 zdvojnásobilo podiel EÚ na svetovom trhu s polovodičmi na 20 %.
Ako poznamenal van Wieringen, na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné nielen zoštvornásobiť výrobu, ale aj pracovnú silu, čo nebude ľahké. Politickí experti v Európskom parlamente si nie sú istí, či EÚ bude skutočne schopná dosiahnuť tento cieľ, pretože sa to zdá byť trochu „príliš ambiciózne“, uviedol van Wieringen.
A ako poukazuje Poitiers, rozpočet vo výške 43-miliárd EUR je veľmi málo peňazí, ktoré sú postavené na nákladoch na nové závody na výrobu čipov. Ako posledný príklad francúzska talianska firma STMicroelectronics minulý týždeň oznámila plány na výstavbu nového závodu v Catanii, ktorý bude stáť 730-miliónov EUR. Z toho 292,5-milióna EUR pochádza z grantu od talianskej vlády.
Ak by sa však investovalo do výskumu a vývoja polovodičov, 43-miliárd EUR by predstavovalo významnú sumu.
De Boeck súhlasí s tým, že rozpočet je dosť obmedzený, ale myslí si, že na rozbehnutie vecí stačí. A ak je prostredie v Európe priaznivé, súkromné investície by mohli ľahko prekročiť cieľ 43-miliárd EUR. De Boeck však uviedol, že spoločnosti budú brať do úvahy mnohé aspekty predtým, ako sa rozhodnú, kam investovať. Prekážkou môžu byť relatívne vysoké náklady na energie v Európe.
Intel už v istom zmysle „sfúkol zo stola“ rozpočet Komisie, keď v marci 2022 oznámil plány investovať počiatočných 17-miliárd EUR do továrne na výrobu polovodičov v Nemecku, nového centra výskumu, vývoja a dizajnu vo Francúzsku a investovať do výskumu a vývoja, výrobných a zlievarenských služieb v Írsku, Taliansku, Poľsku a Španielsku.
Oznámením investície Pat Gelsinger, generálny riaditeľ spoločnosti Intel, uznal vplyv zákona o čipoch EÚ a uviedol, že „[to] umožní súkromným spoločnostiam a vládam spolupracovať na drastickom zlepšení pozície Európy v sektore polovodičov.
Oznámenia spoločností STMicroelectronics a Intel o veľkých investíciách do výroby polovodičov sa zdajú byť schválením cieľa zákona o čipoch podporovať výstavbu zariadení prvého svojho druhu.
To umožňuje vládam členských štátov ignorovať pravidlá EÚ o štátnej pomoci a poskytovať verejné peniaze na zabezpečenie výstavby zariadení v Európe.
Na splnenie podmienok je potrebné preukázať, že v Európe ešte neexistuje ekvivalentné zariadenie podľa definície uvedenej v zákone o čipoch; že podporovaný nástroj nebude vytláčať existujúce alebo angažované súkromné iniciatívy; a že verejná podpora pokrýva maximálne 100 % preukázanej medzery vo financovaní, teda minimálnu sumu potrebnú na to, aby sa takéto investície uskutočňovali v Európe.
Viac informácií:
Zdroj: https://sciencebusiness.net, https://ec.europa.eu; zverejnené: 10. 10. 2022, autor: rpa
