Nemecko sa počas svojho predsedníctva v rade EÚ pre vzdelávanie, výskum a inovácie zameriava na viaceré dominujúce oblasti výskumu:
Pandémia a posilnenie farmaceutického výskumu v Európe
Výskum a vývoj sa zameral predovšetkým na zvládnutie a prevenciu korona krízy. Pandémia korony umožnila vytvoriť lepšie predpoklady pre rýchlejšie odpovede vedy a výskumu na epidemiologické výzvy budúcnosti. Vznikla potreba finančnej podpory vývoja nových liečív a očkovacích látok, ktoré zabránia šíreniu epidémie. Naštartoval sa proces zlepšenia technológií a transferu nápadov medzi výskumom a priemyslom.
Európska sieť umelej inteligencie „AI made in Europe“
Umelá inteligencia AI je dnes jednou z kľúčových technológií pre inovácie a dôležitým motorom hospodárskeho rastu a produktivity. V čase slabnúcej ekonomiky môže použitie umelej inteligencie pomôcť udržateľne zefektívniť hospodárstvo a výrobu, ochrániť podnebie a životné prostredie a umožniť nový vývoj, napr. pri výskume zdravia a modelovaní ohnísk pandémie.
Nástup digitálneho vzdelávania
Kríza korony jasne naznačila dôležitosť digitálneho vzdelávania v Európe, technické kompetencie, využívanie digitálnych médií a z dlhodobého hľadiska je kľúčovým prvkom pre lepšie a spravodlivejšie vzdelávanie v Európe.
Dynamický a silný európsky výskumný priestor (ERA)
Počiatky európskeho zjednotenia spočívajú v uhoľnej a oceliarskej komunite. Aktuálnou výzvou je dosiahnuť, aby európske hospodárstvo a spoločnosť boli udržateľné a zabezpečené do budúcnosti – najmä pokiaľ ide o dodávky energie. Kríza korony je príležitosťou a zároveň aj akcelerátorom. Situácia núti spoločnosť opustiť prehodnotiť to, čo bolo doteraz samozrejmé, zjednodušiť nevyhnutne potrebné služby smerom k spoľahlivejším a stabilnejším hodnotovým reťazcom.
Prechod od uhlia a ocele na klimaticky neutrálnu vodíkovú energiu pre európsky priemysel, dopravu a energetiku.
Globálna technologická konkurencia sa za posledné desaťročie zintenzívnila. V strednodobom horizonte hrozí, že Európa stratí kontakt v dôležitých technologických oblastiach zameraných na budúcnosť. Kríza korony zároveň jasne ukázala že Európa sa musí stať digitálnejšou a technologicky zvrchovanejšou. Preto cieľom budúcej politiky výskumu a vývoja na európskej úrovni musí byť udržanie a ďalšie rozširovanie technologickej suverenity Európy vo vybraných kľúčových oblastiach.
Prechod k digitálnej únii – rozširovanie technologickej suverenity ako predpokladu pre európsku suverenitu
Občianska veda formuje výskum, stáva sa hmatateľným a posilňuje dôveru vo vedu. Výskum ťaží zo znalostí mnohých. Občianske vedy sa tak stávajú hnacím motorom inovácie, ktorá rýchlo infiltruje nové znalosti do spoločnosti. Zároveň sa podporuje výmena medzi výskumom a spoločnosťou a posilňuje sa vedecká vyspelosť. Je nevyhnutné podporovať účasť na vede a výskume a posilňovať akademickú vyspelosť.
Výskum rakoviny
Výskum rakoviny dosiahol v posledných rokoch veľké úspechy. Napriek tomu v Európe ročne ochorie asi 2,7-milióna ľudí na rakovinu, pričom by sa dalo predísť asi tretine prípadov tohto ochorenia. Výskum je náš najdôležitejší nástroj proti rakovine. Žiadny členský štát, inštitúcia, disciplína, alebo skupina aktérov nemôže samostatne dosiahnuť pokrok v lekárskej liečbe, alebo prevencii a preto je nevyhnutné spojiť sily v boji proti rakovine.
Biohospodárstvo
Biohospodárstvo – udržateľné cirkulárne hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch s biologickými znalosťami o využívaní obrovského inovačného potenciálu moderných vied o živej prírode – je základným stavebným kameňom na ceste k udržateľnému hospodárstvu v Európe, bez zmeny klímy v zmysle súčasnej „Európskej zelenej dohody“.
Rozvoj miest
Mestá Európy čelia veľkým výzvam: zmena podnebia, demografické zmeny, zmeny v mobilite. Pre udržateľný rozvoj, ktorý je orientovaný na budúcnosť, je potrebné spoločne myslieť na mesto, jeho okolie a vidiek, pretože vzájomne súvisia. Na preklenutie narastajúcej priepasti medzi mestským a vidieckym svetom sú potrebné nové partnerstvá medzi mestom a vidiekom a nové formy cezhraničnej spolupráce.
Zdroj: BMBF, zverejnené: 16.12.2020, autor: Blanka Hermanová, rpa
