Reforma poľského súdnictva otvorila prístup k dlho odkladaným platbám EÚ a vyvolala nádeje na zvýšenie financovania výskumu a vývoja. Odborníci však tvrdia, že teraz je potrebné dlhodobé plánovanie a strategické využívanie zdrojov.

Uvoľnenie až 137-miliárd EUR z fondov EÚ po reformách v Poľsku je príležitosťou na zvýšenie investícií a dôvery v inovačný ekosystém krajiny, ale peniaze musia byť podložené strategickým plánovaním, uvádzajú kľúčové zainteresované strany.

Tento krok znamená koniec dlhotrvajúceho sporu medzi Poľskom a EÚ o reforme súdnictva, ktorý spôsobil dvojročné oneskorenie v prístupe k finančným prostriedkom a vyvolal obavy akademikov z vplyvu na investície do výskumu a inovácií.

Krajina dostane 60-miliárd EUR z Nástroja na obnovu a odolnosť zriadeného na pomoc krajinám zotaviť sa z pandémie a prechodu na ekologickejšie zdroje energie a až 76,5-miliardy EUR z kohéznych fondov na roky 2021 – 2027, ktorých cieľom je zmenšiť rozdiel medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi EÚ.

Hoci dlho očakávané financovanie vyvolalo nádeje na nové investície do výskumu a inovácií, výskumníci sa pýtajú, či Poľsko dokáže rozumne využiť tieto zdroje na podporu inovatívnych projektov a spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou.

Katarzyna Walczyk-Matuszyk, viceprezidentka Poľskej obchodnej komory pre špičkové technológie, opísala 137-miliárd EUR ako „bezprecedentnú príležitosť na zvýšenie poľských investícií do výskumu a inovácií“ a na zvýšenie postavenia Poľska vo vede a technike v rámci EÚ aj mimo nej. Peniaze by mohli byť obzvlášť dôležité pre oblasti vrátane robotiky a umelej inteligencie.

„Doteraz nepriaznivo nízka úroveň investícií do výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore, ktorá súvisela s nízkym podielom tohto sektora na výdavkoch na výskum a vývoj v krajine, sa postupne mení,“ uviedla Walczyk-Matuszyk. Poznamenala, že podiel výdavkov na výskum a vývoj v pomere k HDP v Poľsku vzrástol o 0,2 percentuálneho bodu v dôsledku financovania súdržnosti.

Krzysztof Głowacki, analytik think-tanku WiseEuropa, uviedol, že 60-miliárd EUR by umožnilo investovať do oblastí vrátane zdravotníctva, digitalizácie, modernizácie izolácie budov a elektrickej mobility. Investície do zelených technológií sú dôležité pre Poľsko, ktoré je stále závislé od uhlia a má budovy s nízkou energetickou účinnosťou.

Zároveň je pravdepodobné, že fondy budú stimulovať súkromné investície, pričom potenciálnym investorom ponúkajú viac možností spolufinancovania a väčšiu kontrolu nad kapitálovou angažovanosťou.

Napríklad Európske fondy pre inteligentnú ekonomiku 2021 – 2027 (EFSE), prvý národný program implementácie kohéznej politiky v Poľsku schválený EÚ, má za cieľ podporiť výskum a inovácie prostredníctvom grantov a zmiešaných možností financovania vo výške 7,9-miliardy EUR. Len asi 3 % sú však podľa Walczyk-Matuszyk alokované priamo do sektora výskumu. Patria sem iniciatívy ako programy International Research Agendas, ktoré sa zameriavajú na centrá excelentnosti, a financovanie iniciatívy Teaming for Excellence v programe Horizont Európa.

 

 

Stimulácia inovácií

Uznanie Komisie, že Poľsko teraz rešpektuje zásady právneho štátu, celkovo zvyšuje dôveru v krajinu a zvyšuje jej medzinárodnú príťažlivosť. Głowacki uviedol, že to bude mať priaznivý vplyv na celú ekonomiku, ale je to obzvlášť významné pre sektor výskumu a vývoja, pretože má vysokú kapitálovú náročnosť a je vystavený značným rizikám.

Napriek pozitívnej nálade však na stimuláciu inovácií nestačí iba presun zdrojov. „Presun vajec z jedného košíka do druhého ešte neznamená, že si dokážeme sami uvariť lahodnú omeletu,“ uviedol Głowacki. Poľsko potrebuje inteligentný súbor pravidiel na využitie domácich a medzinárodných fondov a okrem dodržiavania zásad právneho štátu musí zabezpečiť, aby sa kohézne fondy prideľovali najsľubnejším projektom.

„Tieto fondy EÚ by sa teoreticky mali zameriavať na vysoko inovačné projekty, ale v praxi sa častejšie využívajú na pravidelné investície s malou alebo žiadnou inovačnou stopou,“ povedal Głowacki.

Pri hodnotení dôsledkov dvojročného oneskorenia v prístupe k financovaniu Głowacki na základe auditu WiseEuropa uviedol, že najinovatívnejšie súkromné subjekty neboli oneskorením výrazne ovplyvnené, pretože majú tendenciu uprednostňovať trhové financovanie a nie spoliehať sa na verejné zdroje. Regionálne a miestne orgány však boli nútené vziať si pôžičky, pretože museli financovať verejnoprospešné projekty, ktoré sa nedali odložiť.

Walczyk-Matuszyk uviedol, že veľký počet žiadostí a neistoty týkajúce sa rozhodnutia EÚ o uvoľnení finančných prostriedkov viedli k oneskoreniu pri posudzovaní návrhov projektov. „Oneskorenia v hodnotení priamo ovplyvňujú výsledky týchto projektov, najmä ak inováciu navrhuje MSP,“ uviedla.

Existuje tiež naliehavá potreba strategického dlhodobého plánovania, využívania synergií a zlepšovania technologických priorít, uviedla ďalej Walczyk-Matuszyk. Okrem toho korupčný škandál okolo rýchlych grantov vyplatených národnou agentúrou financujúcou výskum Národné centrum pre výskum a vývoj (NCBR) v roku 2022 ovplyvnilo dôveru verejnosti v systém, dodala.

NCBR podporuje dva aspekty poľského národného plánu obnovy a odolnosti: odolnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky a digitálnu transformáciu. Prvý pomáha podnikateľom implementovať princípy obehového hospodárstva do ich podnikania. „Projekt môže financovať aj investície do infraštruktúry výskumu a vývoja využívanej na vývoj technológií na využitie odpadu ako druhotnej suroviny,“ uviedol NCBR pre Science|Business.

Komponent Digitálna transformácia má za cieľ posilniť kybernetickú odolnosť informačných systémov, čo zahŕňa projekt IPCEI cloudovej infraštruktúry a služieb novej generácie, ktorý má rozpočet 448,2-milióna PLN (104,5 milióna-EUR).

Napriek obavám z efektívnej distribúcie financií zostávajú nádeje na pokrok v inováciách v Poľsku stále veľké. „Spoločenské očakávania týkajúce sa spustenia fondov pre Poľsko boli od samého začiatku obrovské. Verím, že sme si všetci boli vedomí obrovských ekonomických problémov, ak by sa to nestalo,“ dodala na záver Walczyk-Matuszyk.

 

Ministerstvo financií a regionálnej politiky na žiadosť o vyjadrenie nereagovalo.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 11.4.2024, autor: rup