S novými krajinami, ktoré sa pripájajú k Horizontu Európa, by výskumný program EÚ mohol byť katalyzátorom kvalitnej vedy a technológií na celom svete. Najprv však bude musieť Brusel čeliť niekoľkým veľkým výzvam.
Po celkovo hroznom roku 2023 konfliktov a vojen by autor rád upriamil vašu pozornosť na malý lúč nádeje na pokojný Nový rok: objavenie sa programu EÚ Horizont Európa ako mimoriadneho motora globálnej vedeckej spolupráce.
Zvážte: koncom minulého roka Kanada po vstupe Nového Zélandu súhlasila s tým, že sa pripojí k programu v hodnote 95,5-miliardy EUR ako „pridružený“ člen. Veľká Británia sa po niekoľkých rokoch nečinnosti v dôsledku Brexitu opäť pripojila a Švajčiari, vyhnaní vlastnými obchodnými ťažkosťami s Bruselom, sa tento rok vrátia do hry. Prebiehajú diskusie o členstve s Kóreou a Japonskom.
Program, ktorý si tento rok pripomína 40. výročie, je teraz celosvetovým meradlom podpory otvorenej, cezhraničnej vedeckej spolupráce. Okrem 27 členských štátov EÚ sa k programu pripojilo alebo sa chystá pripojiť 20 ďalších krajín; to znamená, že viac ako tri milióny výskumníkov na celom svete môžu požiadať o financovanie z programu Horizont – podľa UNESCO je to asi tretina svetovej pracovnej sily výskumníkov na plný úväzok. Okrem toho je za špecifických okolností oprávnených oveľa viac v 117 rozvojových krajinách. A iní – napríklad v USA – sa môžu pripojiť k výskumným partnerstvám Horizont, ak nájdu svoje vlastné financovanie inde.
Ak to znie pôsobivo, je to tak – ale je tu aj drobné písmo. To, že máte nárok na Horizont, neznamená, že automaticky dostanete peniaze EÚ; to závisí od konkrétnej dohody každej krajiny s Bruselom, od toho, aké náročné je každé kolo grantových súťaží a samozrejme od toho, akí dobrí sú v skutočnosti žiadatelia o grant. Ale aj tak za posledné dva roky Horizont Európa rozdelil viac ako 1,9-miliardy EUR krajinám pridruženým k Horizontu mimo EÚ, alebo 6,7 % svojich celkových grantov – a to nezahŕňa milióny vynaložené na výskumné laboratóriá v EÚ vlastnené spoločnosťami mimo EÚ ako IBM a Samsung. Nové obchody s Kanadou a ďalšími budú celkovo ďalej narastať.
Obranné prikrčenie
A čo viac, medzinárodná expanzia Horizontu prichádza v rozpore so zvyčajnými zákonmi politickej závažnosti. Iné krajiny, najmä USA, tiež financujú medzinárodnú vedu – ale ich programy zvyčajne prichádzajú so sériou (rastúcich) obmedzení, ktoré odrážajú miestnu politiku. Predchodca Horizontu, rámcový program 1, tiež začal týmto spôsobom, v akomsi kontinentálnom obrannom prikrčení. Pôvodným zámerom v roku 1984 bolo posilniť väzby medzi členskými štátmi EÚ a posilniť ich vlastnú priemyselnú konkurencieschopnosť, tvárou v tvár americkej a japonskej technologickej dominancii. Tento druh myslenia na prvom mieste EÚ pokračuje (a prehlbuje sa) aj dnes; no zároveň sa program stal nečakane silným nástrojom vedeckej diplomacie.
Ako alebo prečo je záhadou vzhľadom na normálnu tendenciu politikov starať sa len o svojich voličov. Vývoj Horizontu má určite veľa spoločného s jedinečnou štruktúrou inštitúcií EÚ a často idealistickými ľuďmi, ktorí ich riadia, o krok vzdialení od volebných tlakov politiky ich domovského štátu. Odráža tiež širokú interpretáciu vlastného záujmu EÚ: vzhľadom na mnohé globálne problémy, ktorým dnes čelíme – klimatické zmeny, pandémie, vojny, príjmové nerovnosti a desivé nové technológie s neistým dopadom – sa globálne riešenia javia ako atraktívne. Často uvádzaný príklad: jednoducho by sme nemali vakcíny proti COVID-19 tak rýchlo a milióny ďalších by teraz zomreli, keby neexistovala globálna vedecká spolupráca.
Takže, uznanie pre Horizont. Ale dosť veselých rečí. Pred nami sú plytčiny a búrky – a naberajú na význame, keď byrokrati Komisie začínajú pravidelný sedemročný plánovací cyklus pre výskum. Podľa názoru autora je toto päť najväčších výziev, ktorým budú čeliť, ak si chcú udržať tempo.
Riadenie: formálne pridruženie nových členských štátov k Horizontu bude predstavovať veľké problémy s riadením. V súčasnosti je základnou dohodou o členstve to, že bohaté krajiny platia rôzne sumy do peňažného fondu EÚ, aby ich výskumníci mohli požiadať o financovanie z programu Horizont za rovnakých podmienok ako kolegovia v členských štátoch EÚ. (Dohoda je odlišná pre rozvojové krajiny, ktoré dostávajú dotovaný vstup.) Ale čo je rozhodujúce, väčšina týchto krajín mimo EÚ nezískala formálne hlasovanie o programových prioritách. Aké témy budú financované a kedy? Ako sa budú vyberať príjemcovia grantov? Ako sa budú riadiť projekty a celkový rozpočet? Úradníci Komisie odmietajú takéto otázky ako nepodstatné; napokon, hovoria, že pridružené krajiny majú miesto na plánovacích stretnutiach, aj keď nemôžu hlasovať o konečných rozhodnutiach. Ale nemyslím si, že tento argument dlho vydrží. Prečo by Japonsko malo venovať veľké sumy na program EÚ, ktorý v skutočnosti nekontroluje, keď jeho vlastné národné programy bojujú o hotovosť? Európsky parlament sa zároveň sťažoval, že by mal mať možnosť vyjadriť sa k týmto dohodám o pridružení, ktoré začínajú znieť ako zmluvy, ktoré si zasluhujú verejnú kontrolu. Stručne povedané, ak chce EÚ, aby sa Horizont neustále rozrastal, bude musieť vymyslieť nový model riadenia, ktorý každému poskytne spravodlivé slovo v tom, ako plynú peniaze.
Byrokracia: pre všetkých fanúšikov Horizontu by len málo ľudí mimo Komisie tvrdilo, že program je modelom administratívnej efektívnosti. Zostavovanie výskumných konzorcií, písanie žiadostí, spravovanie grantov, reportovanie výsledkov – to všetko sú úlohy náročnejšie ako v mnohých národných výskumných programoch. A pravdepodobnosť získania grantu je v priemere 15,9 % – približne jeden zo šiestich, čo znamená, že univerzity a spoločnosti míňajú milióny na prípravu neúspešných žiadostí. Komisia, samozrejme, roky pracuje na zjednodušení tohto procesu. A samotný dôvod naznačuje, že každý globálny program financovania musí mať vyššie režijné náklady ako národný alebo regionálny donor. Komisia však bude musieť prehodnotiť spôsob, akým spracováva žiadosti a uzatváranie zmlúv, prinajmenšom so štátmi mimo EÚ.
Protekcionizmus: Paradoxom Horizontu je, že súčasne s rastom jeho globálneho dosahu sa zvýšili aj jeho protekcionistické háčiky. Pod heslom „otvorená strategická autonómia“ Komisia zvyšuje bariéry technologickej spolupráce s krajinami, ktoré považuje za konkurentov. V rôznych programoch EÚ Komisia občas zakázala Izraelu, Spojenému kráľovstvu a niekoľkým ďalším krajinám prístup k niektorým projektom v oblasti kvantovej, vesmírnej a kybernetickej oblasti. Jej nové iniciatívy v oblasti polovodičov a zeleného vodíka sú vnútorne zamerané. Samozrejme, že americké dotácie na výskum a vývoj v kritických oblastiach, ako je čistá energia a čipy, sú určené aj pre tých, ktorí pôsobia v Amerike; Washington skutočne odštartoval súčasný protekcionistický trend vo svetovom obchode za vlády America First Trump. EÚ si však bude musieť vybrať: chce prevádzkovať globálny vedecký fond pre dobro Európy a sveta alebo dotáciu domáceho priemyslu v záujme prosperity a bezpečnosti vlastných občanov? Mohlo by to urobiť oboje – ale nie v tom istom programe, s rovnakými pravidlami a správcami v neustálom spore o ciele a prostriedky.
Bezpečnosť: Ako sa obchodné vojny a strelecké vojny množili, tak aj obavy Západu z toho, že sa technologické tajomstvá dostanú do nesprávnych rúk – či už ide o Čínu, Rusko, Irán alebo iné. V dôsledku toho sa rýchlo zvyšuje kontrola zahraničnej výskumnej spolupráce. V koordinácii medzi Skupinou 7 najväčších západných ekonomík, sponzori vedy z USA posilňujú bezpečnostné opatrenia. Bezpečnostné služby od Kanady cez Francúzsko až po Spojené kráľovstvo preverujú niektoré výmeny zahraničných výskumníkov a v prípade Kanady aj žiadosti o granty. Reakcia Komisie bola zatiaľ pomerne odmeraná, pripravila „súpravu bezpečnostných nástrojov“ pre správcov výskumu, zastavila všetku podporu ruských výskumných partnerov z dôvodu vojny na Ukrajine a vypracovala zoznam kritických technológií, pre ktoré môže obmedziť spoluprácu s inými krajinami – najmä Čínou. Môžeme dúfať, že sa svet upokojí a veda bude môcť pokračovať bez pasov. Ale vzhľadom na realitu bude musieť plánovanie Horizontu Komisie vypracovať jednoznačnejší – a praktickejší – spôsob riadenia bezpečnosti a zároveň vyzývať k spolupráci so spojencami.
Frakcionalizmus: politický génius za rámcovým programom 1 v roku 1984 spočíval vo vybudovaní koalície spoločností, univerzít a kľúčových ministerstiev na podporu centrálneho financovania EÚ – ktoré bolo predtým výrazne obmedzené vnútroeurópskou rivalitou. Riešením bol omnibusový program výskumu a vývoja s niečím pre každého. Ale tá politická koalícia sa dnes rozpadá. S rastúcim počtom lobistov v Bruseli sa plánovanie Horizontu mení na boj medzi základnou vedou a aplikovaným výskumom, medzi zelenými a digitálnymi technológiami, medzi akademickou obcou a priemyslom, malými spoločnosťami a nadnárodnými spoločnosťami, východnou a západnou Európou, liberálnymi a neliberálnymi vládami. V dôsledku toho sa Horizont začal fragmentovať, pričom časti jeho rozpočtu sa z roka na rok oddeľovali na iné, naliehavejšie potreby. Ak si výskumná komunita EÚ neželá, aby sa tento trend zhoršil, musí odložiť svoje hádky a ukázať politikom jednotnú tvár.
Vďaka týmto piatim výzvam bude niekoľko nasledujúcich rokov plánovania Horizontu najdôslednejších od začiatku v roku 1984 – medzníkovej udalosti, o ktorej autor ako vtedy mladý technický reportér pre Wall Street Journal v Európe informoval. Teraz je autor oveľa šedivejší, ale stále hlboko zahĺbený do úspechu európskych programov výskumu a vývoja. Science|Business bude 12. a 13. februára 2023 oslavovať 40. výročie programu (a 20. výročie vlastnej spoločnosti) na výročnej konferencii Science|Business Network v Bruseli. A počas niekoľkých nasledujúcich rokov plánovania Horizontu budú svojich čitateľov dobre informovať o tom, ako sa riešia tieto politické konflikty. Science|Business vás pozýva, aby ste sa k nim pridali na ich spravodajských stránkach a na ich konferenciách.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 8. 1. 2024, autor: rpa
