Vedci z Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii odhalili doteraz neznáme detaily o tom, ako zmeny v mozgu prispievajú k zmenám v blahobyte.
Docentka Miriam Klein-Flügge a jej kolegovia sa pozreli na údaje o prepojení mozgu a duševnom zdraví od takmer 500 ľudí. Zamerali sa najmä na konektivitu amygdaly – oblasti mozgu, ktorá je dobre známa pre svoju dôležitosť pri spracovávaní emócií a odmien. Výskumníci použili funkčnú magnetickú rezonanciu na zváženie siedmich malých pododdielov amygdaly a ich pridružených sietí namiesto toho, aby kombinovali celú oblasť dohromady, ako to urobili predchádzajúce štúdie.
Tím vedcov tiež prijal presnejší prístup k údajom o duševnej pohode, pričom sa pozrel na veľkú skupinu zdravých ľudí a použil dotazníky, ktoré zachytávali informácie o blahobyte v sociálnej, emocionálnej, spánku a zlosti. To generovalo presnejšie údaje ako mnohé vyšetrovania, ktoré stále používajú široké diagnózy, ako je depresia alebo úzkosť, ktoré zahŕňajú mnoho rôznych symptómov.
Článok publikovaný v odbornom časopise Nature Human Behaviour ukazuje, ako zlepšená úroveň podrobností o prepojení mozgu a blahobytu umožnila charakterizovať presné mozgové siete, ktoré súvisia s týmito odlišnými aspektami duševného zdravia. Mozgové spojenia, na ktorých najviac záležalo napríklad pri rozpoznaní, či jednotlivec zápasí s problémami so spánkom, vyzerali úplne inak ako tie, ktoré niesli informácie o jeho sociálnom blahobyte.
Docentka Miriam Klein-Flügge z Katedry experimentálnej psychológie so sídlom vo Wellcome Center for Integrative Neuroimaging (WIN) uviedla: „Pochopenie toho, ako zmeny v mozgu súvisia so zmenami v blahobyte, je dôležitým krokom na ceste k cielenejšiemu mentálnemu zdravotnému ošetreniu.“
Ďalej dodala: „Pozreli sme sa na mozog v oveľa jemnejších pododdeleniach ako predchádzajúci výskum, ktorý sa viac podobá tomu, ako je mozog organizovaný, a naše zistenia naznačujú, že jedného dňa možno bude možné vyvinúť veľmi presné a neinvazívne spôsoby zacielenia na špecifické oblasti mozgu, vďaka čomu budú budúce liečby oveľa rafinovanejšie.“
Vedci tiež zistili, že povaha identifikovaných mozgových sietí sa líšila. Napríklad zistili, že konektivita v evolučne starších subkortikálnych okruhoch najsilnejšie súvisela s tendenciou prežívať negatívne emócie, zatiaľ čo konektivita amygdaly s novšími kortikálnymi aj staršími subkortikálnymi okruhmi jednoznačne prispela k sociálnemu blahobytu.
Zistenia naznačujú potenciálny prínos zvažovania duševného zdravia a zapojených mozgových sietí v jemnejšom meradle ako predtým – v mierke, ktorá viac zodpovedá funkčnej organizácii mozgu. Aj keď je potrebný ďalší výskum, v budúcnosti by mohlo byť možné zamerať liečbu na mozgové okruhy, ktoré sú najdôležitejšie pre kľúčové symptómy jednotlivca. Táto možnosť sa stáva hmatateľnejšou so súčasným pokrokom v neinvazívnych metódach hĺbkovej stimulácie mozgu, ako je napríklad ultrazvuk.
Celý článok „Vzťah medzi konektivitou amygdaly špecifickou pre jadrá a dimenziami duševného zdravia u ľudí“ si môžete prečítať v časopise Nature Human Behaviour.
Viac informácií:
Relationship between nuclei-specific amygdala connectivity and mental health dimensions in humans
Zdroj: https://www.ox.ac.uk; zverejnené: 27. 9. 2022, autor: rpa
