Nová správa OECD o európskej inovačnej politike

Graf 1: Hrubé výdavky na výskum a vývoj (GERD), ako percento z HDP (1990 – 2021) – Fínsko, Švédsko a Rakúsko. Zdroj: OECD

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vydala novú správu o politikách výskumu a inovácií Rakúska, Fínska a Švédska a o tom, ako tieto krajiny využili obrovský balík stimulov EÚ po pandémii na uskutočnenie zmien.

Štáty chcú čoraz viac využívať výskumnú a inovačnú politiku, aby sa pokúsili zmeniť svoje ekonomiky a spoločnosti.

Napriek tomu zostáva empirická korelácia medzi týmito politikami a sociálno-technickými transformáciami nedostatočne preskúmaná. Správa skúma tento vzťah porovnaním plánov obnovy a odolnosti (RRP) Rakúska, Fínska a Švédska, ktoré sa začali v rámci NextGenerationEU po Covid-19. V správe sa nachádzajú výrazné rozdiely v obsahu, procese a transformačnej hodnote RRP medzi týmito krajinami. Rozdiely v obsahu národných RRP a schopnosť a ochota využiť príležitosť, ktorú RRP ponúka na stimuláciu transformácie, sú vysvetlené existujúcimi vnútroštátnymi politickými kontextami a rámcami.

Politika výskumu však možno zohrala menšiu úlohu, ako sa očakávalo v národných plánoch obnovy a odolnosti (RRP), ktoré stanovujú, ako členské štáty plánujú minúť hotovosť na stimuly.

Ako uvádza štúdia OECD: „Prekvapivo je úloha politiky výskumu a inovácií v RRP menej dôležitá, ako sa očakávalo, napriek jej zdôrazňovanému významu v literatúre a politickej rétorike.“

Správa ďalej identifikuje dôsledky pre transformatívnu inovačnú politiku, ako aj oblasti pre ďalší výskum.

Kontext politiky vedy, techniky a inovácií

Kontext politiky výskumu a inovácií sa medzi týmito tromi krajinami značne líši. Z hľadiska celkových výdavkov na výskum a vývoj (graf 1), Rakúsko zaznamenalo od začiatku rýchly a neprerušovaný nárast, čím sa zo zaostávajúcej stala jednou z vedúcich krajín v Európe. V rokoch 1998 až 2016 jeho rast vo výdavkoch na výskum a vývoj ako podiel na HDP bol druhý najvyšší spomedzi všetkých krajín OECD po Kórei (OECD, 2018). Podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP v Rakúsku vzrástol z 1,4 % v roku 1990 na 3,1 % v roku 2019. Naopak, výdavky Fínska na výskum a vývoj ako podiel na HDP vzrástli z 1,8 % v roku 1990 na maximum 3,7 % v roku 2009, ale potom opäť klesli na 2,7 % v roku 2016. v posledných rokoch začali opäť mierne rásť, čo naznačuje, že tendencia poklesu môže byť zastavená. V porovnaní s výrazným a nepretržitým nárastom Rakúska a dramatickým poklesom Fínska, švédske výdavky na výskum a vývoj ako podiel na HDP sú pomerne stabilné od polovice 90-tych rokoch s vrcholom 3,9 % v roku 2001 (tesne pred prasknutím IT bubliny) a minimom 3,1 % v roku 2014.