Na stretnutí v Paríži ministri krajín OECD uviedli, že je potrebný nový „predvídavý“ prístup. Spotrebiteľská neurotechnológia, ktorá čoraz viac dokáže čítať myšlienky, sa považuje za jedno z najväčších nových rizík.

Ministri pre vedu z celého sveta schválili nový prístup k regulácii nových technológií, pričom varovali, že vlády musia predvídať a riadiť prelomové objavy, namiesto toho, aby sa chytali na zadnú nohu a nereagovali na problémy, keď sa objavia.

Vystrašení náhlym pokrokom v oblasti umelej inteligencie (AI) schválili nový súbor myšlienok, ktorý vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na stretnutí tento týždeň v Paríži.

Aj keď predpovedanie a plánovanie nových technológií môže znieť ako zdravý rozum, nový rámec OECD podčiarkuje odklon od pravdepodobne laissez-faire prístupu, ktorý prevládal v 90. a 20. storočí, keď technologický pokrok bol ponechaný skôr na trh alebo na zvedavosť jednotlivých vedcov.

Myšlienkou je posunúť sa od „riadenia technologických rizík“ k „predbehnutiu“ technologického vývoja,“ hovorí Rámec pre predbežné riadenie vznikajúcich technológií.

Jednou z kľúčových myšlienok – a najrelevantnejšia pre univerzity a výskumníkov – je potreba oveľa lepšej „strategickej inteligencie“ o tom, ako by sa nové technológie mohli prejaviť a aké nové sociálne a bezpečnostné riziká môžu vytvárať. Napríklad Holandsko a Kanada zaviedli špecifické cvičenia na skenovanie horizontu o tom, kam môžu kvantové technológie viesť.

Takéto pozeranie do budúcnosti sa, samozrejme, už deje, ale OECD ho chce podporiť. S lepšou predstavou o tom, čo by mohlo prísť, majú vlády lepšiu pozíciu na vypracovanie „strategických vízií, plánov a plánov pre nové technológie“.

Ministri pre vedu v Paríži, ktorí zastupovali krajiny OECD a niekoľko ďalších, vrátane Argentíny, Filipín a Thajska, visí nad explozívnym nástupom generatívnej umelej inteligencie – ktorú len málo vlád, ak vôbec nejaké, videlo prichádzať.

„Vydanie generatívnej AI a jej rozsiahlej funkcie mnohých prekvapilo, zdôraznilo výzvy spojené s riadením výkonnej novej technológie a zdôraznilo potrebu predvídania,“ priznáva rámec.

Zdôrazňuje tiež, že riadenie množstva nových technológií si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, ale že pri „prehlbovaní konkurencie“ medzi krajinami hrozí „tlak nadol“ na akékoľvek kontroly, ktoré môžu byť potrebné.

Čínski zástupcovia sa zúčastnili parížskej konferencie, ale nie na ministerskej úrovni, a Čína – nie je členom OECD – nie je jednou z krajín, ktoré podporujú nový rámec.

 

Čítanie myšlienok

Nový rámec OECD je – možno nevyhnutne – skôr na vysokej úrovni a abstraktný. Parížska konferencia sa však dostala aj do špecifík, najmä o nadchádzajúcich rizikách novej vlny neurotechnológií, ktorá dokáže čítať – a dokonca meniť – mysle občanov.

Táto technológia sa potichu presúva z oblasti sci-fi do rúk spotrebiteľov a autorít, tvrdila minulý rok nedávna kniha výskumníčky z Duke University Nity Farahanyovej.

Napríklad minulý rok sa výskumníkom z Texaskej univerzity v Austine podarilo zhruba rozlúštiť vnútorný monológ subjektu len na základe skenovania ich mozgovej aktivity.

To by mohlo byť revolučné pre pacientov s cievnou mozgovou príhodou, ktorí napríklad nie sú schopní rozprávať – ale riskuje to enormný zásah do duševného súkromia, ak sa tak stane z komerčných alebo bezpečnostných dôvodov.

Lacné, komerčne dostupné čelenky na snímanie mozgových vĺn ešte nie sú schopné dekódovať konkrétne myšlienky, uviedol Paweł Świeboda, vedúci neurotechnológie v Medzinárodnom centre pre budúce generácie, bruselskom technologickom think-tanku, ktorý sa zúčastnil konferencie.

Ale už sú schopní zistiť duševný stav alebo náladu, uviedol, a rýchlo napredujú. “Táto technológia sa rýchlo rozvíja,” dodal.

Obáva sa, že zamestnávatelia by mohli od zamestnancov vyžadovať, aby nosili čelenky na sledovanie ich nálady alebo úrovne koncentrácie, alebo by technologické spoločnosti mohli použiť mozgové dáta na zistenie toho, aké reklamy alebo obsah u spotrebiteľov rezonujú.

Používateľov by k noseniu čeleniek mohol zlákať prísľub ovládania svojich počítačov alebo smartfónov napríklad pomocou mozgových signálov.

Na parížskej konferencii OECD predstavila nový súbor nástrojov na reguláciu neurotechnológií, ktorý má zjednodušiť politikom zintenzívniť reguláciu v tejto oblasti a obsahuje zoznam vecí, ktoré vlády doteraz urobili, aby obmedzili riskantné využitie neurotechnológií.

Tento nový súbor nástrojov sa riadi priekopníckymi usmerneniami OECD z roku 2019 o tom, ako túto technológiu zaviesť zodpovedne.

Existuje však len vzácne málo príkladov skutočných zákonov regulujúcich neurotechnológiu – od roku 2019 vlády namiesto toho vydali súbor usmernení, vyhlásení a memoránd.

Čile pravdepodobne prevzalo vedúcu úlohu v predvídaní rizík neurotechnológie. V roku 2021 krajina zakotvila „neuropráva“ do svojej ústavy a v minuloročnom prípade jej najvyšší súd nariadil vymazanie údajov o mozgu neurotechnologickej spoločnosti.

Krajina sa teraz snaží prísť na to, ako skutočne presadiť toto ústavné právo, uviedla Aisén Etcheverry Escudero, čilská ministerka pre vedu.

V rámci EÚ je aktívne aj Španielsko, ktoré vlani využilo svoje predsedníctvo v rade na presadenie takzvanej Leónskej deklarácie o neurotechnológiách a ľudských právach.

A začiatkom tohto mesiaca Colorado schválilo zákon na ochranu údajov nájdených v mozgových vlnách používateľov.

Keďže zákon EÚ o umelej inteligencii je takmer dokončený, Świeboda chce, aby budúca Komisia a Parlament obrátili svoju pozornosť na iné technológie vrátane neurotechnológie.

“Ešte nie je neskoro riešiť jeho výzvy,” uviedol. “Tento moment bol pravdepodobne zmeškaný vzhľadom na AI.”

Je možné, že existujúce nariadenia EÚ, ako je všeobecné nariadenie o ochrane údajov, všeobecné nariadenie o bezpečnosti výrobkov a nariadenie o zdravotníckych pomôckach, by sa mohli vzťahovať na problematické použitie neurotechnológií, uviedol Świeboda.

Tieto pravidlá sú však „všeobecné“, čo znamená, že môže byť potrebný špeciálnejší zákon o neurotechnológii. V súčasnosti “neexistuje žiadny rozdiel v tom, či je to vaše koleno alebo mozog”, dodal na záver.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 30.4.2024, autor: rup