Po značných škrtoch v rozpočte na vedu, ktoré nasledovali po finančnej kríze v roku 2008, sa Španielsko v ďalších rokoch snažilo o reštrukturalizáciu tejto oblasti. Obnova prebieha úspešne a aktuálne je španielska veda na vzostupe. Dôkazom je aj obdržanie vysokého počtu prestížnych grantov Európskej výskumnej rady (ERC) Proof of Concept. Španielsko teraz zaujíma tretie miesto v tabuľke financovania programu Horizont Európa.

V „temnom období“ po finančnej kríze bolo podľa odhadov španielskej vlády len medzi rokmi 2011 a 2016 zrušených viac ako 5 000 miest v oblasti výskumu a vývoja. V tejto situácii mnoho výskumných pracovníkov krajinu opustilo a zlé pracovné podmienky odrádzali mladých ľudí od vstupu do odboru. Súčasné výsledky, reformy a ciele španielskej vedy však veštia lepšie časy.

(Ne) samostatné ministerstvo a jeho strastiplný vývoj

Historicky kolísavý vývoj španielskej vedy a výskumu s následným vzostupom sa odráža aj na genéze úradu Ministerstva pre vedu a inovácie – nezriedka totiž španielski vedci nemali svojho ministra pre vedu. Počiatky formujúceho sa úradu sa datujú do roku 2000. Počas tohto obdobia vládla Ľudová strana na čele s premiérom Josém María Aznarom. V tej dobe novo ustanovené ministerstvo vedy a techniky zoskupilo kompetencie v oblasti vedeckého výskumu ministerstva školstva a kompetencie v oblasti technologického rozvoja ministerstva priemyslu a energetiky – vrátane telekomunikácií. Ministerstvu školstva, kultúry a športu potom zostali kompetencie univerzít. V ďalšej vláde Josého Luisa Rodrígueza Zapatera vedenej Španielskou socialistickou robotníckou stranou v rokoch 2004-2008 však oblasť vedy a výskumu opäť spadala pod ministerstvo školstva.

Ďalšia zmena prebehla v rokoch 2008–2011, kedy sa vede opäť venovalo zvláštne ministerstvo. Španielski vedci vkladali svoje nádeje v novú ministerku pre vedu a inovácie. Profesijný život Cristiny Garmendii bol do tej doby navyše spätý s vedou, presnejšie s molekulárnou biológiou. Vo svojej funkcii nová ministerka sľúbila, že sa zameria na aktualizáciu zákona o vede z roku 1986. Nový zákon však nadobudol platnosť až v máji 2011 a vyvolal dosť zmiešané ohlasy.

Zákon stanovil, že doktorandi a technickí pracovníci musia byť najímaní na základe zmlúv, a nie na základe štipendií. To vedcom umožňovalo ľahšie prechádzať medzi verejným a súkromným sektorom. Ďalej zákon ponúkol stratégiu koordinácie regionálnych samospráv a vytvoril štátnu výskumnú agentúru s právomocou poskytovať nezávislé financovanie. Zákon si však našiel aj svojich odporcov – napríklad Konfederácia španielskych vedeckých spoločností sa voči novej vízii vymedzovala. Znepokojená bola okrem iného tým, že v zákone nie je jasne stanovené, nakoľko je agentúra nezávislá na vláde.

Funkčné obdobie ministerky však poznamenala spomínaná hospodárska kríza. Tá si v rokoch 2010 a 2011 vynútila dva po sebe idúce rozpočtové škrty, čím sa zvrátil trend, ktorý od roku 2000 viac ako zdvojnásobil vládne investície do vedy. Slabosť ministerstva pre vedu a inovácie sa prejavila v roku 2009, kedy bola v rámci reorganizácie vlády zodpovednosť za univerzity prevedená na ministerstvo školstva.

Nasledujúca vláda vedená Marianom Rajoyom sa v ekonomicky nepriaznivej situácii snažila znížiť verejné výdavky. Zmenšila tak rozsah štátnej správy zlúčením Ministerstva vedy a inovácií s Ministerstvom hospodárstva. S nastávajúcim zlepšením ekonomickej situácie sa vláde Pedra Sáncheza podarilo obnoviť ministerstvo vedy zahŕňajúce nielen vedecké a inovačné kompetencie, ale aj pre toto ministerstvo obnovila kompetencie týkajúce sa univerzít. Tá však pre spomínané ministerstvo zanikla s vytvorením ministerstva vysokých škôl.

Postupné oživenie

V roku 2020 Kongres poslancov schválil – nielen v rámci snahy opäť zatraktívniť oblasť vedy pre mladých ľudí v Španielsku – reformu spomínaného zákona z roku 2011, čím sa značne zvýšila istota zamestnania v tejto oblasti. Reforma totiž zaviedla nový typ pracovnej zmluvy na dobu neurčitú pre všetky typy výskumných pracovníkov. Navyše zaistila väčšiu istotu zamestnania pre postdoktorandov aj uznávanie skúseností získaných v zahraničí. V neposlednom rade tiež zvýšila verejné výdavky na výskum. Hoci v roku 2020 predstavovali verejné a súkromné výdavky na výskum v Španielsku 1,4 % HDP, čo bolo výrazne pod priemerom EÚ (2,3 %), krajina aktívne využívala fondy EÚ na obnovu, aby rozpočet náležite posilnila.

Okrem uvedenej reformy sa v Španielsku zaviedli aj ďalšie opatrenia zamerané na zníženie administratívnej záťaže v sektore výskumu a vývoja, posilnenie transferu znalostí a uľahčenie verejného obstarávania v oblasti inovácií. Krok dopredu predstavovalo aj zavedenie protokolov proti sexuálnemu obťažovaniu a diskriminácii na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie.

Ďalšie kroky k obnove a odolnosti: aktuálne inovácie

Kroky v procese posilňovania výskumnej základne vychádzajú zo spomínaných fondov EÚ na obnovu. Tie po členských štátoch požadujú, aby Komisii preukázali, že programy, ktoré podporuje, budú mať vytúžené výsledky. Španielsku sa v tomto procese nedostatky podarilo dostatočne identifikovať.

„Receptom“ na aktuálne problémy má byť aktuálne nový program Fortalece, ktorý poskytne výskumným pracovníkom stabilné financovanie na štyri roky. Vedci tak budú môcť realizovať nové nápady a budovať kapacity bez toho, aby boli viazaní na konkrétne projekty. Za predpokladu, že všetko pôjde podľa plánu, bude do roku 2033 k dispozícii až 700-miliónov EUR ročne na doplnkové financovanie. Program tak usiluje o to byť čo najviac flexibilný a zároveň sa snaží vyhnúť byrokracii. Výskumní pracovníci budú povinní špecifikovať, na čo budú peniaze vynaložené. V rámci žiadosti o grant si však stanovia vlastné ukazovatele výkonnosti.

Ako sa vyjadrila sa k programu Diana Morant, španielska ministerka pre vedu a inovácie: „Týmto spôsobom predvídame financovanie potrieb samotných výskumných pracovníkov a umožňujeme im byť kreatívny a prispôsobiť svoje smery výskumu novým myšlienkam v rámci vývoja stavu vedy.“

Pilotný projekt programu Fortalece, ktorý bude čoskoro spustený, bude mať zatiaľ rozpočet 30-miliónov EUR a bude poskytovať približne 100 000 EUR ročne približne 72 výskumným skupinám v oblasti zdravia po dobu štyroch rokov.

Projekt tak má riešiť problém španielskych výskumných pracovníkov, ktorý predstavuje neustály hon za národnými a európskymi grantmi. Bežne tieto návrhy projektov na granty trvajú tri roky. Zároveň sú teraz na výskumnom grante uvedené aj ďalšie požiadavky: napr. zabezpečenie rodovej rovnosti, medziodborovosti a zapojenie mnohých zúčastnených strán. Splnenie týchto požiadaviek môže vedcom zabrať ďalšiu značnú časť času. Uvedené procesy tak ponechávajú len málo priestoru na budovanie kapacít a realizovanie nových nápadov, ktoré sú považované za kľúčové pre zlepšenie kvality vedy.

Výsledky ERC Proof of Concept potvrdzujú vzostup španielskej vedy

V súčasnej dobe Španielsko získalo v najnovšom kole ERC Proof of Concept najviac grantov v Európe. Z celkového počtu 66 grantov tejto výzvy, v rámci ktorej sú podporení úspešní riešitelia grantov ERC v najskoršej fáze komercializácie výstupov ich výskumu, si ich španielski vedci odniesli 12. Česko získalo iba jediný – víťazom sa stal Michal Otyepka z Univerzity Palackého v Olomouci ktorého projekt sa zaoberá funkcionalizovanými grafenami pre atramentové technológie. Úspech Španielska v tejto oblasti je tak známkou toho, že tamojšia veda zaznamenáva opäť vzostup. Týchto dvanásť španielskych víťazných projektov pokrýva celý rad tém – vrátane liečby metastázujúcej rakoviny a vývoja vakcín novej generácie. Traja z víťazov pochádzajú zo španielskej Národnej rady pre výskum.

Španielsko si viedlo dobre aj v predchádzajúcom kole ERC Proof of Concept, ktoré bolo vyhlásené v máji. V ňom získalo osem zo 66 grantov. Úspešnejšie bolo iba Nemecko a Spojené kráľovstvo. V roku 2023 prebehne ešte jedno kolo, v rámci ktorého bude rozdelených celkom 30-miliónov EUR.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 18. 8. 2023, autor: rpa