Ako sa geopolitické otrasy ozývajú Európou, tvorcovia politík kladú energetickú bezpečnosť a strategickú autonómiu na popredné miesto výskumnej agendy.

Návrh strategického plánu, ktorý určuje smer pre posledné tri roky výskumného programu EÚ Horizont Európa na roky 2025 – 2027, sa začína tento týždeň, oznámila Európska komisia na svojom podujatí European Research and Innovation Days 2022.

Plán stanovuje, ako bude európsky výskum smerovaný na podporu rôznych sociálnych a ekonomických cieľov. V prvých štyroch rokoch programu Horizont Európa v hodnote 95,5-miliardy EUR medzi ne patrila strategická autonómia, zvyšovanie biodiverzity, smerovanie k obehovejšiemu a udržateľnejšiemu hospodárstvu a vytváranie demokratickejšej spoločnosti.

Mariya Gabriel, komisárka EÚ pre výskum a inovácie, pri začatí prípravy ďalšieho plánu uviedla, že tieto ciele zostanú na prvom mieste programu, ale zdôraznila, že je čas prehodnotiť, čo zostane relevantné v neustále sa meniacej a čoraz dramatickejšej geopolitickej klíme. Podstatou cvičenia je „umožniť nám položiť si otázku, či stále robíme správne veci a či sú naše priority stále relevantné“.

Komisárka poznamenala, že potravinová a energetická bezpečnosť sa môže od roku 2025 objaviť vyššie v zozname priorít, keďže vojna na Ukrajine ukazuje, ako rýchlo možno obmedziť prístup k týmto základným potrebám.

V ukážke širokého prístupu Komisie k programovaniu výskumu Gabriel uviedla, že návrh novej stratégie bude „inkluzívnym a interaktívnym procesom“. V novembri 2022 sa začne trojmesačná verejná konzultácia. Ako ďalej uviedla Gabriel: „Ak chceme uspieť, musíme sa uistiť, že znalosti sa zdieľajú, riešenia sa používajú v spoločnosti, a preto vás musíme počúvať o tom, ako môžeme túto ambíciu posilniť.“

V malom prieskume pred podujatím označilo 43 % respondentov zelený prechod za prioritu číslo jedna pre druhú polovicu programu Horizont Európa, 16 % poukázalo na odolné zdravotnícke systémy, 13 % označilo digitálny prechod, 8 % každý si vybral strategickú autonómiu a energiu ako kľúčové výzvy.

Kratší časový rámec na opatrenie

Potreba urýchliť energetický prechod bola zdôraznená 26. septembra 2022 v skorých ranných hodinách, keď hlavný plynovod spájajúci Rusko s Nemeckom, Nord Stream 1, začal unikať. Odvtedy boli v plynovodoch Nord Stream 1 a 2 objavené ďalšie tri úniky. Vlády v regióne poukazujú na možnú sabotáž zo strany ruskej armády.

Politické vyhlásenia na stredajšom podujatí Komisie v oblasti výskumu a inovácií zdôraznili naliehavosť energetickej transformácie v Európe. Ako uviedla Bettina Stark-Watzinger, nemecká ministerka školstva a výskumu: „Európa je pod obrovským tlakom. Musíme sa stať lídrami v oblasti klimatickej neutrality.“

Roberta Metsola, predsedníčka Európskeho parlamentu, uviedla, že občania vyvíjajú väčší tlak a požadujú, aby EÚ urobila viac pre zabezpečenie ekologickejších a spoľahlivejších zdrojov energie. Za posledného dva a pol roka sa politika EÚ točila okolo toho, ako by inovácie v digitálnom a klimatickom sektore pomohli bloku zaplatiť za ekonomickú daň pandémie COVID-19 v strednodobom a dlhodobom horizonte. Ale vojna na Ukrajine a energetická kríza skrátili časový rámec na akciu.

Ako uviedla Metsola: „Či už hovoríme o tom, ako sa odpojíme od našej závislosti od Ruska, potom potrebujeme inovácie, musíme byť schopní rýchlejšie investovať do obnoviteľných zdrojov. Musíme sa uistiť, že naše štruktúry financovania sú ľahšie dostupné, ale musíme rýchlejšie skúmať a investovať.“

Geopolitika riadi výskum

Cristian Bușoi, predseda výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku ITRE, pri začatí prípravy strategického plánu súhlasil s tým, že zelená transformácia by mala zostať na prvom mieste agendy so silným zameraním na plnenie energetických potrieb EÚ. Zdôraznil modernizáciu energetickej siete, vodík ako zdroj energie a zachytávanie a ukladanie uhlíka ako kľúčové oblasti, ktoré si vyžadujú investície do výskumu a inovácií.

Bușoi poukázal na odolnosť ako odpoveď na geopolitické výzvy EÚ, keďže rieši dôsledky pandémie, ekonomickú neistotu, klimatické ciele, zrýchľujúcu sa energetickú krízu a vojnu na Ukrajine. Ako uviedol Busoi: „Všetky tieto výzvy prekonávame tým, že sme odolní, a myslím si, že strategický plán pre Horizont by mal byť o tom.“

Strategická autonómia by mala zostať na prvom mieste, keďže EÚ sa snaží zistiť, kto sú jej priatelia a nepriatelia na roztrieštenom globálnom trhu.

Ako uviedla námestníčka ministra pre vysoké školstvo, vedu a výskum v Česku Radka Wildová: „Vzhľadom na systémové otrasy musíme posilniť odolnosť EÚ pri presadzovaní bezpečnosti a otvorenej strategickej autonómie Európy. Viac ako kedykoľvek predtým pociťujeme potrebu rýchlejšieho prechodu na zelenú energiu a diverzifikáciu našich kľúčových dodávateľských reťazcov v oblasti digitálnych technológií a zároveň podporujeme našu technologickú suverenitu.“

Wildová zdôraznila potrebu starostlivo vyberať medzinárodných partnerov, zabezpečiť reciprocitu a rešpektovanie európskych hodnôt a chrániť Európsky výskumný priestor pred cudzími zásahmi. V tomto smere sa dosiahol určitý pokrok, poznamenala. Ďalej dodala: „Musím však zdôrazniť, že musíme zájsť ešte ďalej. Súčasnú situáciu by sme mali brať ako impulz, aby sme boli rozhodnejší pri ochrane európskeho výskumu a inovácií v strategických oblastiach, ako sú kybernetická bezpečnosť, zmena klímy, vesmír alebo energetika, aby sme vymenovali aspoň niektoré.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net; zverejnené: 29. 9. 2022, autor: rpa