Inovačnú agendu Komisie, ktorá bola prijatá minulý týždeň, privítali v strednej a východnej Európe pre jej veľké uznanie rozdielov v inováciách v Európe a pre vyriešenie najnaliehavejších inovačných výziev EÚ.

Existujú však aj medzery, ktoré treba vyplniť, obavy týkajúce sa zamerania programu a chúlostivá otázka, ako bude táto ambiciózna politika implementovaná.

Ako uviedol Tadas Tumėnas, vedúci litovského úradu pre výskum, vývoj a inovácie v Bruseli: „Až doteraz nebola otázka rozdielu v oblasti inovácií nikdy tak zdôrazňovaná. Všetci o tom hovorili, ale oficiálne to nebolo uznané. Teraz, keď máme toto oznámenie, môžete vidieť, že Komisia to považuje za problém.“

Ako uviedol Matej Rus, vedúci Start:up Slovenia, výkonný riaditeľ Venture Factory, podnikateľského inkubátora Univerzity v Maribore, a vedúci jej inovačnej platformy Innovum: „Je dôležité, že EÚ otvorila túto otázku. Program je jasný, je napísaný, čo znamená, že národné vlády a regionálne orgány si ho môžu prečítať. Bez takejto jasnej správy sa nič nedeje.“

Komunita startu-upov v Slovinsku napríklad neúspešne lobovala za to, aby vláda zaviedla osobitné zaobchádzanie s investíciami podnikateľských anjelov a ďalšie podporné opatrenia na podporu súkromných investícií do start-upov a scale-upov. Ako ďalej dodal: „Mať toto v agende by nám mohlo pomôcť prediskutovať tieto opatrenia s našimi ministerstvami.“

Existuje tiež názor, že agenda je silným argumentom pre riešenie priepasti v oblasti inovácií. Ako uviedla Joanna Kubiak, senior policy officer v bruselskej kancelárii Veľkopoľského regiónu a členka pracovnej skupiny pre rozširovanie a prehĺbenie zapojenia vytvoreného sieťou pre výskum a inovácie európskych regiónov: „Keď sa pozriete na zoznam tzv. „widening“ krajín, to znamená, že 15 z 27 členských štátov – väčšina – má nedostatočnú výkonnosť. Program hovorí o vybudovaní skutočného celoeurópskeho inovačného ekosystému, takže môžete vidieť, aké dôležité bude preklenutie tejto inovačnej priepasti.“

Program je široko chválený za to, že identifikuje najdôležitejšie výzvy a prekážky pre inovácie v Európe a že sa pokúša prepojiť rôzne dostupné schémy financovania. Osobitne sa oceňuje vytvorenie prepojenia medzi financovaním súdržnosti a inovácií. Ako ďalej uviedla Kubiak: „Je dobré mať stratégiu, ktorá všetko spája.“

A vo všeobecnosti si aktéri z regiónu myslia, že päť hlavných cieľov programu je pomôcť spoločnostiam „scalovať“; umožnenie experimentovania a verejného obstarávania; posilnenie inovačných ekosystémov; podporovať talent; a zlepšenie nástrojov tvorby politiky, sú dobre zvolené. Ako uviedol Tomasz Snażyk, výkonný riaditeľ Startup Poland: „Ak sa zameriame na týchto päť položiek, môžeme sa niekam dostať.“

Diabol v detailoch

Existuje však aj častá kritika nedostatku detailov. Ako ďalej uviedol Snażyk: „Samotná agenda hovorí, že pribudnú ďalšie dokumenty a programy, ale dúfam, že bude aj viac vízií a viac kľúčových ukazovateľov výkonnosti, s ktorými môžeme ako podnikatelia a zástupcovia ekosystému pracovať.“ Talent je jednou z oblastí záujmu. Ďalej dodal: „Kapitola talentov je najkratšia zo všetkých, no talent je najdôležitejšia vec. Na tejto časti programu treba stavať.“ Tiež by rád videl jasné plány na začlenenie Ukrajiny do európskeho inovačného ekosystému.

Pre Tumėnas je najvýznamnejšia medzera okolo univerzít a základného výskumu poháňaného zvedavosťou. Ako uviedol: „Základný výskum, ktorý je rozhodujúci pre inovácie v Európe, najmä ak hovoríme o prelomových inováciách, v komunikácii chýba, rovnako ako úplná úloha univerzít. Nie sú len producentmi talentov a kvalifikovaných pracovníkov, ale aj hráčmi v inovačnom ekosystéme.“

Iní vidia nedostatočnú pozornosť pri preklade výskumu do inovácií. Ako uviedol Dániel Magyar, riaditeľ Inovačného centra Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti: „Mnohé akcie sa zameriavajú na fázu výskumu, vývoja a testovania, regulačné karantény, Innospace, testovacie a experimentálne zariadenia atď., čím sa zachováva situácia v EÚ, že po fáze excelentného výskumu nasleduje menej úspešná fáza využívania.“ Ďalej dodal: „Okrem akcií financovania by boli potrebné podporné opatrenia na uvedenie na trh, ako je podpora transferu technológií, potrebný rozvoj zručností atď., ktoré by už podporili priame uvedenie na trh vo veľkom rozsahu, nielen pre sektor start-upov , ale aj pre sektor MSP.“

Pre Egitu Aizsilniece-Ibema, vedúcu lotyšského úradu pre inovácie a technológie v Bruseli, existuje medzera, pokiaľ ide o financie. Ako uviedla: „Európa a Lotyšsko sú skvelé vo výrobe inovatívnych technológií v laboratóriách, ale na ich otestovanie a uvedenie na trh je potrebný rizikový kapitál. Komisia si je vedomá toho, že pobaltské krajiny sú malými trhmi pre investorov v oblasti „deep-tech“, ale nie som si istá, či program inovácií rieši túto záležitosť.“ Ďalej dodala: „Chceme zabezpečiť, aby startupy v oblasti „deep-tech“ spolupracujúce s európskymi univerzitami zostali a rástli v našom regióne. Aby sa tak stalo, mali by sme poskytnúť verejné rizikové financovanie alebo podporiť a pomôcť súkromnému rizikovému financovaniu, aby bolo aktívne v pobaltských krajinách.“

Z detailov v programe je najčastejšie kritizované zameranie sa na „deep-tech“. Ako uviedla Kubiak: „Inovácie zahŕňajú oveľa viac ako deep-tech. Nie som si istá, či deep-tech budú silnou stránkou „widening“ krajín. Je to oblasť, v ktorej musíme veľa dobiehať, takže môže byť ťažké to zvládnuť. Veľmi vítané by bolo aj [zahrnutie] ľudskej a sociálnej stránky inovácií.“

Takéto úzke zameranie môže dokonca brániť efektívnemu zavádzaniu „deep-tech“ inovácií. Ako uviedol Magyar: „Kľúčovou otázkou digitálneho prechodu a hlbokej technologickej línie nie sú len technológie, ale aj ľudské zdroje, ktoré ich dokážu profesionálne aplikovať a priniesť na trh. Takže napríklad podpora a rozvoj inovačnej kultúry, kreatívneho priemyslu a sociálnych inovácií by boli dôležitým prvkom, ktorý by mohol priblížiť vyvinuté „deep-tech“ riešenia mase ekonomických aktérov EÚ, čím by sa dosiahol skutočný inovačný pokrok.“

Skutky nie slová

Všetci sa zhodujú na tom, že kľúčom k úspechu bude to, ako sa implementuje program inovácií. Ako uviedla Kubiak: „Vkladám naozaj veľké nádeje, ale musíme vidieť, ako sa slová pretavia do činov, a tiež ako sa tieto dva svety prepoja, na úrovni EÚ a implementujú všetko na mieste.“ To predstavuje výzvu aj pre krajiny a regióny strednej a východnej Európy. Ďalej dodala: „Sme si vedomí toho, že na našej strane je ešte veľa práce, aby sme podporili náš inovačný ekosystém. Ak to má byť úspešné, musia sa stretnúť všetky úrovne a dúfame, že sa to podarí.“

Spoločnou obavou, dosť ironicky, je, že ľudia, ktorí sú v zapájaní sa do programov EÚ noví, si neuvedomujú, do akej miery sú inovácie rozdelené, a že nie všetky ekosystémy začínajú z rovnakého miesta. Ako uviedla Kubiak: „Widening krajiny sú nedostatočne výkonné a majú čo doháňať, pokiaľ ide o výskum a inovácie. Niekedy máme do činenia s novými partnermi, napríklad v programe Horizont Európa, kde máme ľudí, ktorí sa zapájajú po prvýkrát. Predtým, ako sa môžu zapojiť do väčších projektov, musia začať v malom a potom projekty koordinovať. Musíme si uvedomiť, že pri niektorých veciach, ktoré sú v západoeurópskych krajinách najmodernejšie, nie sme pripravení dosiahnuť túto úroveň hneď.“ To znamená, že je dôležité mať iniciatívy, ktoré sú špeciálne navrhnuté na pomoc pri dobiehaní

Ako poznamenal Rus: „Tretia misia univerzít, komercializácia znalostí a technológií, je dôležitým prvkom ekosystému a je to normálna vec v Eindhovene alebo Lunde, ale v Slovinsku je to stále úplne zvláštne.“

V súčasnosti neexistujú žiadne mechanizmy ani procesy. Ako ďalej dodal Rus: „Len teraz diskutujeme s vládou o tom, ako túto medzeru prekonať. Schopnosť ukázať, že toto je pre EÚ vysoká priorita, pomôže v tomto argumente, ale aj väčšia podpora komercializácie prostredníctvom Horizontu Európa. V niektorých krajinách, kde je táto kultúra komercializácie prítomná, im to nechýba, ale keď chýbajú tieto mechanizmy, nemôžeme konkurovať.“

Aj keď existujú mechanizmy na podporu komercializácie, krajiny, ktoré sú v nevýhode, môžu byť účinne vylúčené. Aizsilniece-Ibema poukazuje na to, že už existujú obmedzenia týkajúce sa toho, do akej miery môže Lotyšsko využiť schémy EÚ určené na podporu inovácií, ako je napríklad Európska rada pre inovácie (EIC) Transition, ktorá pomáha dozrieť na novú technológiu a rozvíjať podnikateľský nápad a uviesť ho na trh.

Jediným spôsobom, ako získať prístup k tomuto financovaniu, je predtým sa zúčastniť na projektoch EIC Pathfinder vrátane projektov financovaných v rámci pilotného projektu EIC Pathfinder, Horizont 2020 Future and Emerging Technologies (výzvy FET-Open, FET-Proactive a FET Flagships, vrátane výziev ERANET v rámci Pracovného programu FET a projekty Európskej výskumnej rady dôkaz o koncepcii. Z tohto zoznamu môže Lotyšsko požiadať len o šesť projektov FET.

Ako ďalej uviedla: „To znamená, že MSP a iné organizácie, ktoré už dosiahli nejaké výsledky, ale sú ešte príliš predčasné pre EIC Accelerator, sú vylúčené z EIC len kvôli obmedzeniam predkladania. Rozdiel medzi úrovňou technologickej pripravenosti 3/4 a TRL 5/6 je životne dôležitá oblasť, v ktorej lotyšské MSP potrebujú podporu, aby im uľahčili cestu na európsky trh a zvýšili mieru úspešnosti „widening“ krajín. A to je aj prípad mnohých „widening“ krajín.“

Inovačné silá

Ďalšou obavou je, že implementácia by mohla skôr posilniť ako zmenšiť priepasť v inováciách, ak sa nevykoná správnym spôsobom. Ako uviedol Tumėnas: „Obávam sa, že regionálne inovačné regióny by sa opäť nemali stať nejakými regionálnymi silami, do ktorých sa budeme musieť vrátiť a znova a znova ich spájať. Musíme jasne pochopiť, čo sa skrýva za týmito regionálnymi inovačnými regiónmi. To, čo je napísané v programe, je pekné, ale v praxi môže byť situácia iná a musíte sa prispôsobiť existujúcim inovačným ekosystémom v každom členskom štáte.“

Na záver je tu obava, že hoci sa v programe výrazne prejavuje priepasť v oblasti inovácií, pri implementácii môže skĺznuť. Aizsilniece-Ibema si položila otázku: „Budú programy financovať veľmi inovatívne projekty v menej zjavných a menej centrálne založených komunitách, alebo budú pokračovať vo financovaní spoločností, ktoré vyrastajú z už zavedených a dobre financovaných komunít? A pokiaľ ide o veľmi konkurenčné výzvy, bolo by znižovanie inovačnej priepasti v Európe rovnako dôležitou horizontálnou prioritou ako zapojenie žien do inovácií?“

Inde v ekosystéme…

• Podľa pracovného programu zverejneného tento týždeň Európska rada pre výskum (ERC) zvyšuje v roku 2023 rozpočet grantov Concept z 25-miliónov EUR na 30-miliónov EUR. Tieto granty sa poskytujú výskumným pracovníkom, ktorí boli predtým financovaní ERC a ktorí chcú preskúmať komerčný alebo sociálny potenciál svojej práce, čím sa položí základ pre založenie start-upu. Každým grantom v hodnote 150 000 EUR podporí rozpočet až 200 výskumníkov.

• Celus, start-up so sídlom v Mníchove, ktorý využíva umelú inteligenciu na zefektívnenie konštrukcie dosiek plošných spojov, získal 25-miliónov EUR vo financovaní série A. Spoločnosť, ktorá bola založená v roku 2018, zaznamenala prudký nárast záujmu vďaka ťažkostiam pri získavaní elektronických komponentov počas pandémie COVID, pričom investori teraz nasledujú.

• Európska komisia začala verejnú konzultáciu o povinnom udeľovaní licencií na patenty. Žiada najmä návrhy, ako vybudovať efektívnejší a koordinovanejší systém povinných licencií v EÚ. Povinné licencovanie sa považuje za spôsob riešenia kríz, pretože môže pomôcť zabezpečiť prístup ku kľúčovým produktom a technológiám tam, kde dobrovoľné dohody zlyhali. Ako uviedla Komisia: „Iniciatíva by nemala za cieľ zvýšiť častejšie používanie povinných licencií, ale zabezpečiť, aby systém fungoval efektívnejšie a aby bola EÚ lepšie vybavená na riešenie kríz v celej EÚ.“ Svoje názory posielajte do 29. septembra 2022.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 13. 7. 2022, autor: rpa