Inovačný program, ktorý načrtáva osem oblastí, na ktoré by sa EÚ mala zamerať pri vytváraní navrhovaného jednotného európskeho inovačného priestoru, kladie technologickú suverenitu na prvé miesto v zozname priorít.
Ako sa uvádza v manifeste, ktorý 1. júna 2021 predložila európska komisárka pre výskum, inovácie, vzdelávanie, kultúru a mládež Mariya Gabriel: „Posilnenie autonómie technológie je nevyhnutné“ pre európsku „bezpečnosť, obranu a ekonomickú stabilitu.“
Účelom manifestu je poskytnúť rámec pre ďalšiu diskusiu o tom, akú by mala mať formu inovačná politika EÚ. Ako predstavila tento dokument komisárke Gabriel europoslankyňa Maria da Graça Carvalho: „Tento manifest, ktorý dnes odovzdávame, nie je zloženým papierom alebo úplnou víziou. Je to namiesto toho dynamický a živý dokument, otvorená výzva k myšlienkam.“
Carvalho hovorila v mene think-tanku Knowledge4Innovation (K4I), ktorý združuje poslancov, univerzity a priemysel a ktorý už dlhých 12 rokov zhromažďuje nápady, ako podporiť inovácie v EÚ. Teraz, čerstvo nabitý potrebou zdôrazniť ústrednú úlohu, ktorú budú hrať výskum a inovácie pri obnove európskeho hospodárstva, plánuje K4I v priebehu nasledujúcich troch mesiacov vypracovať zoznam opatrení založených na ôsmich oblastiach. V septembri 2021 potom odovzdá návrh akčného plánu komisárke Gabriel.
Pokiaľ ide o technologickú suverenitu, Európa musí využiť silu svojich výskumných inštitúcií a rozvíjať svoju rastúcu digitálnu infraštruktúru a zároveň zabezpečiť, aby sa v novom zelenom a digitálnom veku stále uplatňovali základné demokratické hodnoty. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa predstavuje rozvoj súdržného ekosystému, ktorý „podporuje inovačnú dokonalosť“, uvádza sa v manifeste K4I.
K4I nie je prvým inovačným akčným plánom EÚ od začiatku roka. Na žiadosť komisárky v apríli 2021 vypracovali podobný plán poprední európski riaditelia. Svojimi nápadmi prispeli aj startupy.
Žiadosť o zoznamy nápadov a želaní predstavuje zmenu oproti obvyklému prístupu Komisie pri predkladaní koncepcie politiky a začatí online konzultácie. Tentokrát komisárka zhromažďuje myšlienky skupín v celej Európe spôsobom zdola nahor v snahe vylepšiť európsky inovačný ekosystém.
Ako uviedla komisárka Gabriel na podujatí Knowledge4Innovation: „Mojím cieľom je vytvoriť politiku, ktorá podporuje inkluzívne proinovačné prostredie.“ Podľa jej slov sa bude klásť dôraz na zvyšovanie inovačnej súdržnosti medzi regiónmi a medzi členskými štátmi a na posilnenie postavenia väčšieho počtu žien ako technologických investorov a podnikateľov.
Nikto si nemyslí, že to bude ľahké. Prepojenie inovačných ekosystémov EÚ je zložitejšie a menej lineárne ako vytvorenie jednotného trhu pre výskum, čo je projekt, na ktorom EÚ pracovala 20 rokov. Je to tiež oblasť, kde sú veľké rozdiely v celej EÚ, pričom rozdiel v inovačnej výkonnosti zostáva väčší ako rozdiel vo väčšine ostatných základných ekonomických ukazovateľov, ako je HDP na obyvateľa, zamestnanosť a produktivita.
Ako uviedla Carvalho: „Inovácia súvisí s mnohými ďalšími oblasťami, od finančného systému cez trh práce až po súdny systém. Potrebujeme, aby všetky tieto systémy fungovali dobre.“
Prípadová štúdia: syntetické bunky
Ako jeden z príkladov nastupujúcej technológie, ktorá si vyžaduje lepšiu inovačnú politiku EÚ, má Európa v súčasnosti prvenstvo v základnom výskume syntetickej biológie. Táto špecializácia umožní výrobu polymérov, proteínov a iných produktov v bunkách oveľa predvídateľnejším spôsobom ako bunkové línie, ktoré sa v súčasnosti používajú pri biologickej výrobe.
Vďaka správnym nástrojom a investíciám by za pár rokov mohla Európa vyrábať materiály, ktoré sú 100 % opakovane použiteľné alebo ktoré sa v prípade poškodenia opravia samy.
Táto oblasť sa však rýchlo stáva čoraz konkurencieschopnejšou a investície v tejto oblasti zvyšujú USA a Čína. Vedci v Európe chcú viac peňazí na syntetickú biológiu v rámci programu Horizont Európa a čakajú na záverečné pracovné programy, v ktorých sa podrobne uvedie, koľko finančných prostriedkov vyčlení Komisia na túto oblasť v nasledujúcich niekoľkých rokoch.
Ako uviedol Tim van der Hagen, rektor TU Delft: „Je zrejmé, že sme teraz v bode zlomu. Ak bude pokrok v tejto oblasti financovaný v priebehu nasledujúcich päť až dvadsiatich rokov, z Európy sa stane líder v tejto vedecko-technickej revolúcii. Teraz sa však musí [rozšíriť] na európsku úroveň.“
Na globálnej úrovni nie je možné, aby sa jedna krajina alebo inštitút ujali vedenia. Kľúčové budú inovácie a rozšírenie na úrovni EÚ, a práve tu má zásadný význam prepracovaná inovačná politika EÚ.
Zbieranie nápadov
Cieľom novej inovačnej politiky je znížiť byrokraciu, zlepšiť podmienky pre inovátorov, znížiť prekážky prekladu a marketingu a zabezpečiť plynulý prenos výsledkov výskumu z laboratórií na trh.
K4I sa nateraz sústredila na osem kľúčových oblastí, na ktorých bude založený jej akčný plán. Okrem technologickej suverenity uvádza zelený prechod, vzdelávanie a podnikanie, podporu inovačnej súdržnosti a podporu toho, čo označuje ako „príležitosť pre špičkové technológie“ v Európe, v oblastiach vrátane umelej inteligencie, blockchainu, inteligentných miest, robotiky a kvantovej technológie.
K4I tiež požaduje, aby inovačná politika zvýšila počet žien investujúcich do technológií, poskytla viac finančných prostriedkov firmám s rizikovým kapitálom vedených ženami a viac investovala do startupov vedených ženami a podnikov vedených ženami.
Inovačná politika by navyše mala zabezpečiť, aby regulačný rámec podnecoval spoluprácu a stimuloval inovačný potenciál nových technológií.
Na záver K4I tvrdí, že by mali byť podniknuté kroky na zlepšenie financovania inovácií a nových technológií, pričom by sa mal súkromný sektor vyzvať, aby získal svoju váhu prostredníctvom zladených programov financovania zo súkromného sektora.
V júni 2021 sa budú konať ďalšie dva semináre zamerané na spojenie všetkých týchto oblastí, ktoré nadväzujú na spustenie manifestu. Jeden sa zameria na využitie peňazí na zotavenie z pandémie EÚ na podporu inovácií. Na druhej strane sa bude diskutovať o tom, ako prekonať priepasť v oblasti inovácií v celej Európe.
Dôraz sa bude klásť na využitie synergií medzi rôznymi programami EÚ a národnými programami. Plán výskumu v EÚ bol stanovený na nasledujúcich sedem rokov v rámci programu Horizont Európa a každá nová politika bude musieť vychádzať z jej základov.
Silná výskumná základňa je však iba prvým krokom. Ako uviedla Carvalho: „Nemá zmysel [mať] silný výskumný systém, silný systém vysokoškolského vzdelávania, ak výsledky týchto dvoch pilierov neprúdia do ekonomiky a spoločnosti.“
Viac informácií:
European Innovation Area Manifesto
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 2. 6. 2021, autor: rpa