Od zavedenia stratégie „AI made in Europe“ vo februári 2020 sa USA posunuli ďalej. Problémom EÚ je nedostatok rozsahu a zamerania. Odpoveďou je prijať prístup CERNu k riadeniu veľkých, koordinovaných a vysoko ambicióznych projektov

Minulý mesiac predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predniesla svoj posledný výročný prejav o stave Únie v Európskom parlamente pred voľbami do EÚ na budúci rok.

Bol to – prirodzene – prejav, ktorý sa zameriaval na minulé úspechy aj na budúce smerovanie – ale bez ohľadu na váš názor na skutočný pokrok, van der Leyen nemožno obviňovať z nedostatku ambícií.

Jednou z jej hlavných oblastí bolo posilniť technologickú suverenitu EÚ prostredníctvom podpory inovácií a výskumu, ktoré znížia závislosť od dovážaných produktov a služieb. V snahe dosiahnuť to boli do programu Horizont Európa investované miliardy a bolo predložených závratné množstvo zákonov na reguláciu technológií.

Rozhodujúcim pilierom vo vízii von der Leyen je globálne vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie (AI). Vo februári 2020 stanovila plán, ktorého cieľom je, aby EÚ v nasledujúcom desaťročí prilákala 20-miliárd EUR ročne do investícií do umelej inteligencie.

O necelé štyri roky neskôr, keď AI začala napĺňať prísľub pretvárania našej ekonomiky, podnikania a našich životov, sa ukázalo, aká dôležitá bola táto vízia. Ale tiež sa ukázalo, že von der Leyen túto víziu nenaplnila. V skutočnosti sa priepasť medzi Európou a USA a Čínou len zväčšila, napriek tomu, že Európa má vynikajúce univerzity a výskumníkov AI. Prečo je to tak? Jednoducho povedané: nedostatok rozsahu a zamerania.

Stratégiou Komisie bolo míňať svoje finančné prostriedky spôsobom, ktorý ich v skutočnosti vracia členským štátom prostredníctvom množstva skromných investícií, možno s nádejou, že zo súčtu týchto do značnej miery nesúvisiacich častí nejakým spôsobom vyplynú veľké výhody.

Tieto investície sú do značnej miery nekoordinované s národnými programami členských štátov. Nie je teda prekvapujúce, že táto stratégia nedokázala dosiahnuť svoje ciele.

Úspech spoločností s umelou inteligenciou so sídlom v USA je založený na úplne odlišnej stratégii: sústrediť značné úsilie a zdroje na jasne stanovené ciele. Prelomy boli umožnené veľkým rozsahom: rozsah investícií do veľkých tímov odborníkov na AI, rozsiahle výpočtové zdroje špecifické pre AI a obrovské množstvo údajov.

Keďže stratégia Európskej komisie v oblasti umelej inteligencie zaostáva z hľadiska rozsahu aj zamerania, nie je prekvapujúce, že po štyroch rokoch „umelá inteligencia vyrobená v Európe“ nedokázala vzbudiť pozornosť, vplyv, produkty alebo hodnotu celosvetového významu. Ekosystém AI zaostáva za svojimi konkurentmi.

Európa minula miliardy, ale infraštruktúra umelej inteligencie, algoritmy, talenty, podniky, výskumné laboratóriá a produkty sú v USA vyššie a lepšie.

Aký veľký problém je to pre Európu?

Toto je skutočne veľmi vážny problém. Neúspech sa netýka iba umelej inteligencie ako takej: vplyv používania nástrojov umelej inteligencie v celej našej spoločnosti a vo všetkých odvetviach našej ekonomiky možno len ťažko preceňovať. Umelá inteligencia ovplyvní všetky sektory a všetky aspekty nášho života, pretože je pripravená zohrávať kľúčovú úlohu pri napredovaní vo všetkých oblastiach vedy a techniky.

Umelá inteligencia je v mnohých ohľadoch ako kanárik v uhoľnej bani – skorý indikátor oveľa väčšieho zlyhania, pretože tým, že Európa nedokáže dosiahnuť konkurencieschopnosť v oblasti umelej inteligencie, stráca schopnosť formovať svoju budúcnosť a teraz sa rýchlo stáva hlboko závislou od AI technológie vyvinutej a kontrolovanej niekoľkými zahraničnými spoločnosťami.

Táto závislosť vážne podkopáva našu suverenitu: ekonomicky, kultúrne a geopoliticky. Postihnuté sú všetky sektory spolu s verejnými službami, ktoré tvoria základ našej spoločnosti a spôsobu života.

CERN, Európska organizácia pre jadrový výskum založená v roku 1954 vo Švajčiarsku, je dnes jedným z najväčších a najuznávanejších centier vedeckého výskumu na svete. Vedci chodia do CERN-u pracovať na veľkých, koordinovaných a vysoko ambicióznych projektoch. Keď sa vrátia domov, zdvihnú vedecké ambície, kvalitu a výkon – nielen v časticovej fyzike a nielen vo svojich vlastných laboratóriách: v CERN-e vynašli celosvetovú sieť.

Stručne povedané, CERN je ukážkovým príkladom úspechu, ktorý môže Európa dosiahnuť, ak bude realizovať projekty vo veľkom rozsahu. Je to vynikajúci model, ako efektívne zvýšiť dokonalosť v AI.

Európa potrebuje CERN pre AI, verejne financovaný a zodpovedný verejnosti, nielen ako domov a ústredné miesto pre špičkový a rozsiahly výskum AI „vyrobený v Európe“, ale aj na to, aby sa výhody tohto výskumu široko sprístupnili v celom priemysle a spoločnosti.

Morten Irgens a Holger Hoos sú členmi predstavenstva CLAIRE, Konfederácie laboratórií pre výskum AI v Európe, najväčšieho svetového združenia výskumných laboratórií AI.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 31. 10. 2023, autor: rpa