Aj keď vidí rezort hospodárstva vo využití geotermálnej energie veľký potenciál, vyčlenené peniaze z eurofondov do roku 2027 stačia sotva na jedno prieskumné územie. Výzvy sú podľa rezortu regionálneho rozvoja ešte len v prípravnej fáze, čo ohrozuje čerpanie finančnej pomoci.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Kamila Šaška je geotermálna energia „najstabilnejší zdroj z nestabilných obnoviteľných zdrojov“ a k jeho rozvoju sa vláda zaviazala aj v programovom vyhlásení. „Ministerstvo chce rozvíjať obnoviteľné zdroje, otázne je však, akým tempom a akým spôsobom,“ povedal na diskusii organizovanej EURACTIV Slovensko.

Kým viaceré európske krajiny využili moment energetickej krízy, ktorá priala obnoviteľným zdrojom a pripravili si stratégie na rozvoj svojho geotermálneho potenciálu, na Slovensku tento zdroj stagnuje. Problémom je podľa zástupcov sektora slabý ťah na bránu zo strany vlády a ministerstiev, meškajúce výzvy z eurofondov a chýbajúca systematická podpora a ciele pre tento zdroj energie.

Investori a samosprávy dúfali, že využitie geotermálneho potenciálu naštartujú nové eurofondy, ale zatiaľ to tak nevyzerá – problémom je meškanie výziev a nízka alokácia na geotermálne vrty.

 

Participatívne, ale neskoro

Na otázku, či stíha vydať prvú výzvu na rozvoj geotermie v marci tohto roka, ako to je stanovené v Harmonograme výziev pre rok 2024, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) uviedlo, že nad tým „uvažovalo“.

V súčasnosti sa však snaží zosúladiť výzvu s podmienkami štátnej pomoci, čo konzultuje s Európskou komisiou.  „V závislosti od stanoviska Komisie, na ktoré momentálne čakáme, bude môcť byť výzva vyhlásená v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov,“ sľubuje rezort. Podľa MIRRI bude príprava výziev „prebiehať participatívne a do procesu prípravy budú zapojené relevantné subjekty prostredníctvom workshopov“.

Nejasnosť ohľadom termínov vyhlásenia výziev znamená podľa Michala Mašeka zo spoločnosti PW Energy, ktorá rozbieha na Slovensku viaceré projekty výroby elektriny z geotermie, komplikáciu pre všetky zainteresované strany, teda na strane poberateľa príspevku aj na strane štátu.

„Na to, že sme už hlboko v aktuálnom programovom období 2021 až 2027, prichádza takáto ‚prípravná‘ činnosť s výrazným oneskorením a ohrozuje možnosti čerpania finančnej pomoci,“ tvrdí.

Rozvoj geotermálnych projektov, a teda aj nevyhnutné vrtné práce, si totiž vyžadujú dlhý čas prípravy, obstarávania, príchodu dodávateľov prác, ako aj samotnej realizácie a skúšok. Ak sa budú výzvy oneskorovať, bude zložité doručiť požadované výsledky, čo môže ohroziť čerpanie financií, dodáva.

Podľa riaditeľa spoločnosti Slovgeoterm Ota Halása je dôležité pripravovať nové projekty priebežne. „Ak by sme aj hneď vyčlenili určité prostriedky, neznamená to, že by sa okamžite zrealizovali desiatky geotermálnych projektov, lebo príprava projektov trvá rádovo roky,“ upozornil v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

 

Nízke sumy

Aj keď programový dokument eurofondov dáva geotermálnu energiu na popredné miesto, reálne finančné alokácie na vrty a prieskum tomu nenasvedčujú.

„Vzhľadom na to, že Slovensko má potenciál na využívanie geotermálnej energie, je potrebné podporiť aj opatrenia na vyhľadávanie, prieskum zdrojov a dlhodobé monitorovanie potenciálu geotermálnej energie za účelom jej sprístupnenia na energetické využitie,“ konštatuje vláda v dokumente.

Program slúži len ako všeobecný návod na agendu výziev, ktoré budú na jeho základe vyhlasované. Pre geotermálnu energiu sú alokované len relatívne nízke prostriedky, ktoré podľa zástupcov sektora neumožnia systematický rozvoj tohto zdroja na Slovensku.

Eurofondy počítali s úlohou geotermálnych projektov pri zelenej transformácii Košického a Banskobystrického kraja. Využívanie geotermie má v týchto regiónoch podľa Programu Slovensko zmierniť negatívne dôsledky zeleného prechodu, znížiť používanie fosílnych palív a náklady samospráv a obyvateľov na energiu.

Ako potvrdilo ministerstvo regionálneho rozvoja pre EURACTIV Slovensko, momentálne „je v príprave“ výzva zo zdrojov Fondu na spravodlivú transformáciu. Tá je určená pre vybrané okresy v Banskobystrickom kraji s alokáciou 5,98-milióna eur. Cieľom výzvy je podporiť podniky realizujúce prieskumné geotermálne vrty na schválených prieskumných územiach, aby sa z nich začala získavať energia.

Podľa Michala Mašeka je uvedená suma nízka. Vysvetľuje, že na potvrdenie možnosti využitia geotermálnej energie na energetické účely na výrobu elektriny, je nevyhnutná realizácia dvoch geotermálnych vrtov – jedného na čerpanie geotermálnej vody, druhého na jej spätnú reinjektáž do podzemia, odkiaľ bola odčerpaná, a následne na nevyhnutnú hydrodynamickú skúšku.

To podľa aktuálnych trhových cien znamená celkový investičný náklad okolo 21 miliónov eur. „Uvedená suma nepokrýva ani 30 percent nákladov prác na jednom prieskumnom území,“ upozorňuje Mašek.

Ďalších 13-miliónov eur je podľa MIRRI vyčlenených na prieskum a overovanie zdrojov geotermálnej energie využiteľných na energetické účely na celé územie Slovenska. Táto suma dáva podľa Mašeka väčší zmysel, „avšak iba pokiaľ ide o jedno prieskumné územie“.

 

Samosprávy: nedostatočná miera spolufinancovania

Viaceré európske štáty sa posledný rok snažili zbaviť závislosti od dovozu ruských palív aj koncepčným prístupom k využívaniu miestnej geotermálnej energie. Poľsko, Francúzsko aj Nemecko prijali akčné plány, ktoré okrem iného nachádzajú spôsoby, ako preklenúť investičné riziko spojené s prieskumnými vrtmi.

Práve prieskumné vrty, ktoré potvrdia potenciál daného geotermálneho zdroja, sú najrizikovejšou časťou investície a pohybujú sa v miliónoch eur.

Ako MIRRI už skôr avizovalo, spolufinancovanie žiadateľa o podporu prieskumných vrtov bude minimálne vo výške 50 %. Oprávnenými žiadateľmi budú podniky, ktoré plánujú využívanie geotermálnej energie na energetické účely.

Podľa rezortu by to malo priniesť podstatné zníženie rizika pre investora. S tým však nesúhlasia ani zástupcovia odvetvia, ani samosprávy. Efektívna podpora by mala podľa nich pokrývať minimálne 60 až 70 % a pre samosprávy až sto percent investičných nákladov.

Možnosťou je tiež podľa Halása po vzore Islandu zriadiť fond, ktorý by poskytoval návratné finančné príspevky. Tie by slúžili na elimináciu rizika pri novom geotermálnom vrte. Štát by prispel na realizáciu každého nového geotermálneho vrtu. V prípade úspešnosti projektu by počas jeho prevádzky investor túto finančnú pomoc priebežne splácal naspäť do fondu.

Ak by vrt nebol úspešný alebo by boli výsledky len čiastočné, investor by vrátil menej peňazí. Pri úplne neúspešnom vrte by riziko na seba prevzal štát.

Legislatívna podpora od štátu a krytie rizík pri takýchto náročných projektoch, kde sa nedá dopredu vedieť výsledok, by podľa primátora Prešova Františka Oľhu určite zmenili myslenie samospráv a tie by sa púšťali aj samy do podobných projektov,

„Pre mestá a obce je v podstate likvidačné urobiť prieskumný vrt vo vlastnej réžii. Ide o investíciu vo výške niekoľko miliónov eur a až po vykonaní vrtu vieme, či má potenciál vyrábať energiu alebo nie,“ zdôraznil v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

Samosprávam sa tiež sa veľmi ťažko zháňajú vlastné úverové zdroje alebo financie, najmä preto, že obce a mestá sú dnes zadlžené. „Chýba nám podpora MIRRI alebo štátu, aby nám pomáhali pri tvorbe projektových zámerov pre partnerstvá s privátnym sektorom.“

 

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 12.3.2024, autor: rup