Francúzsky prezident vo svojom prejave na Sorbonne uviedol, že EÚ potrebuje investovať oveľa viac financií do výskumu a inovácií.
EÚ sa musí zásadne zmeniť, vrátane spôsobu, akým investuje do výskumu a inovácií, inak môže zomrieť. To bola podstata prejavu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na univerzite Sorbonna.
Podľa neho však existuje nádej – aspoň pokiaľ členské štáty súhlasia s reformou jednotného trhu EÚ a prepísaním pravidiel štátnej pomoci, vyčlenia oveľa viac financií do rozpočtu EÚ a viac investujú do výskumu a inovácií.
Podľa Macrona by EÚ mala aspoň zdvojnásobiť svoj rozpočet, a to aj zavedením nových európskych odvodov pre nadnárodné spoločnosti a z cezhraničných systémov úpravy uhlíka. To by EÚ umožnilo míňať viac na veci, ktoré by pomohli bloku pretvoriť jeho hospodárstvo. Tieto dodatočné výdavky by zahŕňali väčšie rozpočty na výskumné a inovačné programy.
„Horizont Európa musí byť posilnený zameraním sa na najúčinnejšie programy, ako je Európska rada pre výskum,“ uviedol Macron.
Jeho komentáre z politického hľadiska prehodnotili jeden z jeho prvých a najvplyvnejších prejavov o záležitostiach EÚ po tom, ako sa stal prezidentom Francúzska – a to bolo tiež na Sorbonne. V tom čase, v septembri 2017, sa dôrazne zasadzoval za vytvorenie toho, čo sa stalo Európskou radou pre inovácie (EIC), čím dal tejto myšlienke silný impulz v bruselských politických kruhoch. Zdá sa, že svojím najnovším prejavom opäť tlačí na ostatných lídrov EÚ, aby postupovali rýchlejšie a odvážnejšie.
V prejave 25.4.2024 francúzsky prezident ďalej uviedol, že členské štáty by mali opäť obnoviť svoje úsilie o dosiahnutie cieľa vynaložiť 3 % hrubého domáceho produktu na výdavky na výskum a vývoj.
Tento cieľ bol prvýkrát stanovený pred viac ako dvoma desaťročiami a politici EÚ – vrátane bývalej komisárky pre výskum Mariyi Gabriel – sa pri niekoľkých príležitostiach pokúsili vdýchnuť nový život dlhodobému politickému záväzku, no nikdy sa to nepodarilo.
Podľa štatistického úradu EÚ Eurostat túto hranicu prekročilo len niekoľko členských štátov, pričom priemer investícií EÚ do výskumu a vývoja sa stále pohybuje okolo 2,2 % HDP. Cieľ 3 % „je prioritou“, uviedol Macron.
Ďalšou zmenou, ktorá musí nastať, je podľa Macronovej makroekonomickej príručky zmena v tom, ako EÚ vidí riziká. Ocenil doterajšiu prácu Európskej rady pre inovácie (EIC); ale s rozpočtom iba 10-miliárd EUR na sedem rokov je jeho vplyv obmedzený a EÚ by mohla ísť ešte ďalej v podpore prelomových inovácií.
Európa by sa mala stať „kontinentom, ktorý investuje do prelomových inovácií a pokročilého základného výskumu,“ dodal Macron.
Ekonomická sila EÚ sa podľa neho zmenšuje, keďže USA a Čína prehodnocujú pravidlá medzinárodnej spolupráce v obchode, digitále, vesmíre a energetike.
Tento pohľad však nie je až taký nový. V záplave správ, politických dokumentov a prejavov obhajovali vedúci predstavitelia EÚ zásadnú zmenu paradigmy, inak si blok nebude schopný zabezpečiť svoju strategickú autonómiu v čoraz nestálejšom svete.
Minulý týždeň vysoko postavená politická správa bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu vyzvala na prerobený jednotný trh, ktorý zahŕňa „piatu slobodu“ venovanú voľnému pohybu výskumu, inovácií, vedomostí a vzdelávania.
Ďalšia správa, ktorú začiatkom tohto roka zverejnila talianska Univerzita v Bocconi, tiež vyzvala EÚ, aby prepracovala svoju stratégiu výskumu a inovácií a prispôsobila ju novým geopolitickým výzvam.
Ďalší bývalý taliansky premiér Mario Draghi by mal zverejniť ďalšiu správu o tom, ako môže EÚ získať späť svoju konkurencieschopnosť.
Zdroj: EK; https://sciencebusiness.net, zverejnené: 26.4.2024, autor: rup
