Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Ekonómovia požadujú reformu Európskej rady pre inovácie na podporu prelomového výskumu

Michiel Scheffer, prezident Európskej rady pre inovácie, počas druhého dňa Web Summitu 2023 v Altice Arena v Lisabone v Portugalsku. Zdroj: https://sciencebusiness.net

 

Podľa ekonómov z Francúzska, Nemecka a Talianska by EIC mal byť užšie modelovaný podľa agentúr pre pokročilé výskumné projekty v USA.

Podľa správy ekonómov z Francúzska, Nemecka a Talianska sú európske investície do výskumu a inovácií „nedostatočné v kvantite aj kvalite“ a mali by sa viac zamerať na high-tech odvetvia.

Odporúčajú reformovať Európsku radu pre inovácie (EIC), ktorá bola spustená v roku 2021, s cieľom vyvinúť a rozšíriť prelomové technológie podľa vzoru agentúr amerických pokročilých výskumných projektov (ARPA). Snáď najznámejšia z nich, DARPA, financuje obranný výskum a hrá vedúcu úlohu vo vývoji technológií, ako je internet a globálne polohovacie systémy.

ARPA má prístup k inováciám orientovaný na misie a zameriavajú sa hlavne na vývoj „proof of concept“ alebo projektov až po úroveň technologickej pripravenosti (TRLs) 3-4, zatiaľ čo polovica financovania EIC je venovaná jeho programu Accelerator, ktorý podporuje projekty v TRL. 5 a vyššie.

Ekonómovia navrhujú zvýšiť financovanie vysokorizikových projektov s vysokou návratnosťou pomocou zdrojov z „nedostatočne fungujúcich programov Horizontu Európa a iných častí inovačného ekosystému EÚ“.

Napríklad navrhujú, aby sa Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a Európsky inovačný ekosystém (EIE) „postupne zmenšovali“ s tým, že „je prirodzené spochybňovať pridanú hodnotu EIT pre EÚ a pýtať sa, či jeho rozpočet by mohol byť efektívnejšie alokovaný inde.“

Navrhujú tiež dať popredným vedcom ústrednejšiu úlohu v rade EIC a pri výbere projektov a odovzdať viac rozhodovacej právomoci nezávislým projektovým manažérom, a nie Európskej komisii.

Správa sa zaoberá tým, ako môže Európa uniknúť z „pasce strednej technológie“, ktorá odkazuje na špecializáciu v odvetviach, ktoré si nevyžadujú rovnakú intenzitu výskumu a vývoja ako odvetvia špičkových technológií alebo majú rovnaký potenciál rastu.

Správa poukazuje na to, že mnohé z európskych spoločností, ktoré vynakladajú najviac na výskum a vývoj, sú v automobilovom sektore a väčšinou využívajú najnovšie pokroky a používajú ich vo výrobe.

„Komparatívna výhoda EÚ v oblasti automobilov je znepokojujúca, keďže napriek masívnym investíciám do výskumu a vývoja automobilovému priemyslu EÚ teraz hrozí, že ho predskočia výrobcovia z USA a čoraz viac zo strany čínskych,“ uvádza sa v správe.

Softvérové ​​spoločnosti v USA predbehli výrobcov automobilov ako najväčšie výdavky na výskum a vývoj a v súčasnosti predstavujú 75 % celosvetového celkového počtu v tomto sektore, v porovnaní s iba 6 % v Európe.

Vytvorenie EIC bolo „pozitívnym krokom“ pri posilňovaní európskej konkurencieschopnosti, ale príliš sa zameriava na pomoc malým a stredným podnikom pri získavaní kapitálu, a nie dostatočne na podporu inovácií, uvádza správa. Len 5 % z celkového financovania programu Horizont Európa podporuje prelomové inovácie, ktoré majú ďaleko od komerčného využitia.

EIC je podľa správy tiež príliš závislé od Komisie a je príliš byrokratické, s prílišnými kritériami oprávnenosti a pomalým vyplácaním financií.

Celkovo verejné financovanie výskumu a vývoja v Európe za posledné dve desaťročia vzrástlo a dosiahlo podobnú úroveň ako v USA, približne 0,7 % HDP. Súkromné ​​výdavky na výskum a vývoj však v súčasnosti predstavujú 1,2 % HDP EÚ, čo je polovica výdavkov USA, a to 2,3 %. Autori poukazujú na dominanciu high-tech spoločností v USA, aby vysvetlili tento rozpor.

„Je nepochybné, že EÚ musí dobehnúť zaostalé v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja, znížiť náklady na energie, zatraktívniť financovanie škálovania a zmobilizovať viac súkromného kapitálu do financovania hospodárstva,“ uviedol komisár pre vnútorný trh Thierry Breton.

Navrhuje nový prístup založený na štyroch pilieroch: podpora priemyselných technológií; zameranie sa na ekonomickú bezpečnosť na ochranu priemyselných hodnotových reťazcov; modernizácia jednotného trhu; a rozvíjanie zručností.

Konkurencieschopnosť sa ukázala ako kľúčový problém pre politikov EÚ v súčasnom napätom geopolitickom kontexte, pričom bývalý taliansky premiér Mario Draghi má predložiť správu na túto tému v júni 2024.

Rozvoj technológií pre priemyselnú konkurencieschopnosť bude pravdepodobne po júnových voľbách do Európskeho parlamentu na poprednom mieste v programe novej Komisie a bude stredobodom diskusií o 10. rámcovom programe, nástupcovi programu Horizont Európa od roku 2028.

Minulý týždeň ministri Francúzska, Nemecka a Talianska spoločne vyzvali EÚ, aby v reakcii na americký protekcionizmus a čínske dotácie vypracovala jednotnú priemyselnú stratégiu.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 18.4.2024, autor: rup