Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Dunajská stratégia dostala počas slovenského predsedníctva druhý dych

Image module

Našimi prioritami bolo zlepšenie spolupráce, klimatické výzvy, ochrana biodiverzity, digitalizácia a inovácie.

Európske štáty, ktoré spája Dunaj, chcú užšie spolupracovať pri digitalizácii aj v oblasti ochrany životného prostredia. Jubilejným 10. výročným fórom, ktoré sa uskutočnilo 26.-27. októbra 2021 v Bratislave, Slovensko ukončilo predsedníctvo v Dunajskej stratégii, ktoré v novembri 2020 prevzalo od Chorvátska. Symbolické kormidlo odovzdala vicepremiérka Veronika Remišová zástupcovi Ukrajiny, ktorá bude tejto európskej iniciatíve predsedať v nasledujúcom roku.

Ako uviedla podpredsedníčka vlády: „Dunajská stratégia spája krajiny, ktoré čelia rovnakým výzvam a hľadajú spoločné riešenia ako ich zvládnuť. My na Slovensku si veľmi dobre uvedomujeme, aká potrebné a prínosné je pre krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi, úzke partnerstvo s Európskou úniou. Sami s tým máme historickú skúsenosť. V tomto smere cítime historickú zodpovednosť pomáhať nečlenským krajinám, našim susedom a partnerom, zapájať sa aktívne do európskej spolupráce. Čelíme rovnakým výzvam a problémom ktoré prekračujú hranice Únie i jednotlivých štátov, a vďaka spoločnému úsiliu máme väčšie šance byť pri ich riešení úspešnejší.“

Dunajská stratégia združuje 14 krajín – v rámci EÚ sú to Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko, mimo EÚ Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Moldavsko a Ukrajina.

Spolupráca štátov zahŕňa 12 oblastí ako sú doprava, energetika, kultúra, turizmus, kvalita ovzdušia či konkurencieschopnosť. Slovensko spolu s Maďarskom zodpovedá za obnovu a udržanie kvality vôd, so Srbskom zasa za oblasť rozvoja spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií.

Vicepremiérka Remišová zdôraznila, že prioritami slovenského predsedníctva boli najmä zlepšenie spolupráce krajín zapojených do stratégie a taktiež oblasti, ktoré Slovensko zastrešuje, teda zmena klímy, ochrana biodiverzity, digitalizácia a inovácie. Ako zhodnotila vicepremiérka Remišová, ktorej rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie plní funkciu národného koordinátora Dunajskej stratégie: „Je za nami rok tvrdej práce, som rada, že sa nám podarilo splniť viaceré z cieľov, ktoré sme si na začiatku dali. V prvom rade je to začlenenie priorít Dunajskej stratégie do financovania z eurofondov v rámci operačných programov krajín dunajského regiónu. Zlepšili sme koordináciu v takých oblastiach ako napríklad podpora inovácií či výskum a na nadnárodnej úrovni sme pripravili schému na podporu malých a stredných podnikov pri zavádzaní digitálnych riešení. Počas nášho predsedníctva tiež vznikla pracovná skupina vďaka ktorej sa do dunajskej spolupráce budú môcť ľahšie zapojiť mladí ľudia a mládežnícke organizácie.“

 Ako ďalej dodala Remišová: „Podpora inovácií a digitalizácie patrí ku kľúčovým prioritám nielen Slovenska, ale celého európskeho priestoru. Sú základným predpokladom konkurencieschopnej Európy, preto ich presadzujeme vo všetkých operačných programoch. V žiadnej stratégii sa dnes už taktiež nedá obchádzať téma klimatických zmien, ktorá zasahuje do všetkých oblastí nášho života.“

Jedným z výsledkov slovenského predsedníctva je dokument „From Words to Action!“ (Od slov k činom!) s návrhmi nástrojov, ako dosiahnuť zapracovanie cieľov Dunajskej stratégie v praxi. Napríklad formou štandardných výziev alebo synchronizovaných výziev vyhlásených v rovnakom čase vo viacerých krajinách, ktoré sú zamerané na tie isté priority.

Dokument zároveň navrhuje, aby sa v rámci operačných programov celého dunajského regiónu podporila koordinácia národných, regionálnych a európskych fondov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a vytvoril sa digitálny ekosystém v Dunajskom regióne.

Zdroj: https://www.mirri.gov; https://danube-region.eu, zverejnené: 29. 10. 2021, autor: rpa