Prisľúbené sú národná agentúra pre transfer technológií, podpora integrácie európskeho výskumu a väčšia akademická istota zamestnania. Otázkou je, či prekvapivý výber ministerky školstva a výskumu dokáže priniesť dlhý zoznam reforiem

Nová nemecká vláda predstavila svoje plány v oblasti výskumu a vysokoškolského vzdelávania vrátane novej národnej agentúry pre transfer technológií, lepšej podpory života pre študentov a väčšej istoty zamestnania pre akademikov na začiatku kariéry.

Vedúci výskumníci privítali množstvo sľubov, ale nie sú si istí, či ekonómka Bettina Stark-Watzinger, prekvapivá voľba ministerky školstva a výskumu a bývalá manažérka výskumu, bude mať čas alebo peniaze na realizáciu toho, čo sa sľúbilo.

Ako uviedol Peter-André Alt, prezident Nemeckej rektorskej konferencie: „Mnohé z našich očakávaní a požiadaviek sa naplnili.“ Plány ukazujú, že krajina ide „správnym smerom vo vede a inováciách.“

Po rokoch zvažovania získa Nemecko federálnu agentúru pre transfer technológií, ktorá sa bude nazývať Nemecká agentúra pre transfer a inovácie (DATI). Jej úlohou bude preberať nové nápady z akademickej výskumnej základne a vytvárať úspešné spin-offy.

Hoci nemecká biotechnologická spoločnosť BioNTech získala uznanie za to, že svoje odborné znalosti o vakcínach proti rakovine pretavila do vývoja mimoriadne účinnej a finančne úspešnej vakcíny proti COVID-19, poradný výbor tento rok uviedol, že komplikované programy financovania a byrokracia majú tendenciu potláčať nemecké spin-offy.

Podľa 178-stranovej koaličnej dohody Mehr Fortschritt Wagen („Odvážte sa dosiahnuť väčší pokrok“), ktorú minulý týždeň zverejnili tri strany tvoriace novú vládu – stredoľavá Sociálnodemokratická strana (SPD), Zelení a stredopraví Slobodní. Demokratická strana (FDP) – DATI bude primárne spolupracovať s univerzitami aplikovaných vied a menšími univerzitami.

Alt privítal novú agentúru, ale uviedol, že musí spolupracovať aj s väčšími nemeckými technickými univerzitami.

DATI zjednotí a rozšíri rôzne schémy financovania z rôznych vládnych rezortov. Výskumní pracovníci by potom mohli spolupracovať s regionálnymi start-upmi a malými a strednými podnikmi, aby získali finančné prostriedky na uvedenie nových nápadov na trh. Toto regionálne financovanie je založené na britskom modeli pokusu o vytvorenie regionálnych inovačných klastrov zameraním investícií do výskumu a vývoja na silné oblasti.

Dvaja z koaličných partnerov už predtým navrhli orgán pre transfer technológií, pričom FDP v roku 2017 navrhla „Nemecké transferové spoločenstvo“ spolu so skupinou univerzít aplikovanej vedy. Začiatkom roka 2021 potom Zelení navrhli D. Innova ako federálneho protipólu k regionálnym inovačným orgánom krajiny.

Agentúra s podobnou kompetenciou, Federálna agentúra pre prelomové inovácie (SPRIN-D), bola spustená v roku 2019. Pohltila ju však byrokracia, keď Federálny dvor audítorov rozhodol, že je potrebné dodržiavať rovnaké prísne pravidlá týkajúce sa verejných výdavkov, ktoré sú záväzné pre akýkoľvek pološtátny orgán.

Teraz koaličná dohoda hovorí, že nová vláda „okamžite [a] podstatne zlepší právny a finančný rámec“ pre SPRIN-D. Jej riaditeľ Rafael Laguna de la Vera už v minulosti otvorene hovoril o byrokratických prekážkach agentúry a tento krok privítal.

Ako uviedol de la Vera: „Sme radi, že SPRIN-D je v koaličnej dohode spomenutý tak priaznivo. Už sme toho dosiahli dosť a za takýchto zlepšených podmienok budeme môcť robiť viac práce oveľa efektívnejšie a rýchlejšie.“

Akademická kariéra

Ďalším kľúčovým cieľom budúcej vlády bude zlepšenie pracovných podmienok postdoktorandov, najmä reforma kontroverzného zákona, ktorý v podstate oddeľuje výskumníkov od univerzitného výskumu, ak sa do šiestich rokov od získania titulu PhD nestanú profesormi.

Zákon viedol k tomu, že výskumníci pracovali na projektoch na základe viacerých zmlúv na dobu určitú a v extrémnych prípadoch po skončení zmlúv „pracovali za dávky v nezamestnanosti“.

Tento rok nemeckí akademici spustili online kampaň o istote práce výskumníkov, ktorá viedla k diskusiám v parlamente pred septembrovými voľbami v roku 2021.

Nastupujúca koalícia hovorí, že chce „výrazne zvýšiť predvídateľnosť“ pre postdoktorandov tým, že prepojí podmienky pracovných zmlúv s celkovým očakávaným trvaním projektu a vytvorí trvalejšie pracovné pozície. Nová nemecká vláda tiež zaviaže platby za rodinu a invaliditu pre každého v nemeckom výskume.

Ako uviedla Kristin Eichhornová, jedna z lídrov kampane: „Určite sme radi, že sa všetky tieto body dostali do zmluvy. Viacnásobné sľuby koalície však znamenajú, že zostáva opatrná. Pripadá mi to ako trochu „potpourri“: dávajú do toho rôzne aspekty a ja naozaj neviem, ako sa dajú dokopy.“

Počas pandémie sa zistilo, že nemecký Bäfogský systém finančnej podpory pre študentov chýba. Uzavretie pripravilo študentov o prácu na čiastočný úväzok v baroch a kaviarňach, a keďže len menej ako jeden z piatich študentov dostával štátnu podporu od Bäfog, mnohí sa sťažovali, že zostali v núdzi. Vláda bola nútená vybaviť núdzové pôžičky.

Koalícia sľubuje, že tento systém prepracuje, zvýši študentské príspevky, aby držala krok s rastúcim nájomným, sprístupní ho stážistom na čiastočný úväzok a starším študentom a zníži byrokraciu pri podávaní žiadostí. Ako uviedol Frank Ziegele, výkonný riaditeľ nemeckého Centra pre vyššie vzdelávanie: „Ide o enormné rozšírenie systému.“

Riadiaca dohoda obsahuje aj určité prísľuby o európskej výskumnej politike, hoci podrobnosti sú nedostatočné.

Ďalej uvádza: „V európskych alianciách spojíme výskum budúcich technológií silnejšie ako doteraz.“

Existuje aj výslovná podpora pre iniciatívu Komisie Európske univerzity. Nová koalícia chce projekt rozšíriť o ďalšie lokality a digitálne prepojenia.

A v súlade s obavami Komisie z konkurenčného postavenia Európy v strategických oblastiach vedy sa v dohode zaväzuje zabezpečiť „technologickú suverenitu“ v oblasti umelej inteligencie a kvantovej výpočtovej techniky.

Nemecko vynaloží do roku 2025 3,5 % HDP na výskum a vývoj, sľubuje dohoda, čo je výrazne nad 3-percentným cieľom, ktorý v roku 2021 zopakovala Európska komisia.

Nie je to však príliš dlhý cieľ – v správe zverejnenej v roku 2020 sa uvádza, že krajina je už na dobrej ceste dosiahnuť toto číslo do polovice roku 2020.

Bettina Stark-Watzinger, prekvapivá voľba na post ministra školstva a výskumu, bude mať na starosti splnenie týchto sľubov.

Po štúdiu a živote v Londýne a práci vo frankfurtskej banke viedla Stark-Watzinger ekonomický výskumný ústav vo Frankfurte a potom sa v roku 2017 stala poslankyňou za FDP.

Ako uviedol Ziegele: „Má veľa skúseností v tejto oblasti. Bola manažérkou výskumu. To je fantastické. Mala by vedieť niečo o kultúre výskumu a univerzitách.“

Hoci Zelení mali pravdepodobne viac vedecky zameraných kandidátov na túto úlohu, Alt je spokojný so Stark-Watzinger, ktorý ju opisuje ako „nie ideologickú“ a „pragmatickú“.

Nová ministerka má však pred sebou hneď ďalšie problémy: keďže počet prípadov COVID-19 v Nemecku je takmer rekordný, jej prvou povinnosťou bolo klásť otázky, či budú musieť školy túto zimu opäť zatvoriť.

Ako dodal Ziegele: „Je toľko dobrých nápadov a prianí, ale vyjde to nakoniec? Tie budú fungovať len vtedy, ak bude existovať skutočná priorita výskumu.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 6. 12. 2021, autor: rpa