Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Čo ukázalo medzinárodné hodnotenie vedy a výskumu na Slovensku

Základné údaje o periodickom hodnotení tvorivej činnosti VER2022. Zdroj: https://www.aktuality.sk

V roku 2022 sa uskutočnilo periodické hodnotenie tvorivej činnosti verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií VER 2022 (Verification of Excellent Research).

Bezprecedentné medzinárodné hodnotenie vedy na Slovensku

Periodické hodnotenie vedeckej, výskumnej a inej tvorivej činnosti sa vykonáva na základe zákona 172/2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. V roku 2022 bolo podporené prostriedkami z Plánu obnovy a odolnosti.

Hodnotenie VER2022 bolo bezprecedentné na Slovensku svojím rozsahom – 165 hodnotiteľov zo 66 vedeckých inštitúcií a univerzít z 19 krajín sveta – aj záberom: verejné vysoké školy podali 253 žiadostí o hodnotenie a verejné výskumné inštitúcie (Slovenská akadémia vied) 55 žiadostí.

Hodnotenie sa vykonalo v 7 skupinách vied (prírodné vedy, technické vedy, lekárske vedy, poľnohospodárske / lesnícke / veterinárske vedy, spoločenské vedy, humanitné vedy, umenie a vedy o umení), rozdelených na 28 oblastí. Hodnotilo sa obdobie 2014 – 2019.

Od svetovej kvality až po nezaradené

V tomto kole hodnotenia sa hodnotila kvalita tvorivých výstupov: každá žiadosť obsahovala 25 výstupov, ktoré boli v úplnosti predložené hodnotiteľom a tí posúdili každý výstup peer-review postupom a podľa zhodnotenia originality, rigoróznosti a významnosti výstupu zaradili daný výstup do jednej z piatich kategórií kvality: svetová kvalita, významná medzinárodná kvalita, medzinárodná kvalita, národne uznávaná kvalita, nezaradené.

Z týchto údajov sa za každú žiadosť vytvoril profil kvality, ktorý obsahuje percentuálny údaj o podiele výstupov v danej kategórii.

Ak teda máme profil kvality, napr., 28 – 20 – 48 – 4 – 0, môžeme z neho odvodiť, že 28 % výstupov (teda 7) bolo svetovej kvality, 20 % (teda 5) výstupov malo významnú medzinárodnú kvalitu, 48 % výstupov (teda 12) bolo medzinárodnej kvality, 4 % výstupov (teda 1 výstup) národne uznávanej kvality a žiaden výstup nebol nezaradený.

Každý profil kvality je doplnený podrobnejšími údajmi: obsahuje údaje o počte hodnotených zamestnancov, nachádzajú sa v ňom odkazy na všetky hodnotené výstupy, ako aj údaj o finančných prostriedkoch, ktoré dané pracovisko získalo v hodnotenom období zo štátneho rozpočtu. Tieto verejne dostupné údaje môžu byť použité pre detailnejšie analýzy.

Všetky profily kvality sú zverejnené: https://ver.cvtisr.sk/

Neexistuje dominantná inštitúcia

Vo všeobecnosti sa dá z výsledkov povedať, že v slovenskom vedeckom prostredí je veľká rôznorodosť a nedá sa tvrdiť, že v ňom máme dominantné inštitúcie, ktoré majú kvalitnú vedu a tvorivú činnosť vo všetkých oblastiach.

Každá verejná vysoká škola a aj Slovenská akadémia vied má oblasti vedy, ktoré sú veľmi kvalitné, ale aj oblasti, ktoré sú menej kvalitné.

Ak sa pozrieme na výsledky konkrétnejšie po skupinách vied, dajú sa identifikovať niektoré oblasti, ktoré svojou kvalitou vyčnievajú nad ostatnými.

V skupine prírodných vied ide napríklad o vedy o Zemi, v skupine technických vied sú kvalitou nadpriemerné elektrotechnické vedy a strojárske vedy, v skupine lekárskych vied vynikajú klinické lekárske vedy, v skupine spoločenských vied je kvalitou nadpriemerná sociológia a sociálna antropológia a v skupine humanitných vied zasa filológia a literárna veda.

Pri bližšom pohľade sa tiež dajú identifikovať inštitúcie, v ktorých je viac oblastí veľmi kvalitných, no aj inštitúcie, kde je kvalitných oblastí menej.

Celkovo príjemné prekvapenie

Dá sa takisto celkovo vyhlásiť, že výsledky slovenskej vedy nie sú zďaleka také zlé, ako to niekedy z mediálnych lamentácií vyplýva.

Máme relatívne veľa inštitúcií, kde sa dokázateľne robí veda na svetovej a významnej medzinárodnej úrovni, a to dokonca aj v oblastiach, ktoré sú často neprávom podceňované a dehonestované (spoločenské vedy, humanitné vedy, umenie a vedy o umení).

Treba publikovať v medzinárodne významných médiách

Aj tak však platí, že je tu priestor na rast kvality: zahraniční hodnotitelia najmä odporúčajú, aby slovenskí vedci a vedkyne publikovali oveľa viac svojich výstupov v svetových jazykoch v kvalitných časopisoch a vydavateľstvách – mnohé výstupy boli podľa nich veľmi originálne a rigorózne, ale ich publikovanie v slovenských zborníkoch, ťažko dostupných dokonca aj na samotnom Slovensku, dramaticky znižuje ich dosah a významnosť.

Financovanie verejných vysokých škôl

Pokiaľ ide o verejné vysoké školy, výsledky VER2022 budú využité pri inštitucionálnom financovaní verejných vysokých škôl od roku 2024. Ich veľkou výhodou je, že budú dlhodobejšie nemenné a tým poskytnú verejným vysokým školám stabilitu v štátnom financovaní vedy a výskumu v strednodobom meradle (minimálne na roky 2024 – 2027).

Cieľom takéhoto stabilného inštitucionálneho financovania je dosiahnuť, aby tie pracoviská, ktoré realizujú kvalitný a medzinárodne uznávaný výskum, mali dlhodobejšie dostatok financií zo štátneho rozpočtu na svoj rozvoj.

Nevyhnutná súčinnosť, redukcia fragmentárnosti a upustenie od kultu priemernosti

To však predpokladá súčinnosť samotných verejných vysokých škôl, ktoré by si mali tento zámer osvojiť a zamedziť tomu, aby sa financie určené pre výskumne kvalitné pracoviská prerozdeľovali menej kvalitným zložkám v mene pochybnej zásady, že každá zložka musí niečo dostať.

Relatívne dobré výsledky by nás mali podnietiť k tomu, aby sme upustili od kultu priemernosti a zachraňovania podpriemerných: potrebné bude na jednej strane významne podporiť tých excelentných, no na strane druhej primerane podporiť aj nadpriemerných a priemerných, aby mali motiváciu sa zlepšiť.

Nie celkom šťastnou vlastnosťou slovenskej vedy je jej veľmi neštandardná fragmentárnosť: z 308 pracovísk bolo 83 takých, ktoré mali do 10 zamestnancov (27 %) a ďalších 73 pracovísk (24 %) majú do 20 zamestnancov. Teda viac než polovica všetkých pracovísk má v danej oblasti do 20 zamestnancov, a viac než štvrtina všetkých pracovísk má v danej oblasti iba do 10 zamestnancov. To je pre excelentný výskum veľmi neštandardné.

Takáto rozdrobenosť neumožňuje dosiahnuť dostatočné synergické efekty, ktoré vedú k svetovým výsledkom vo výskume: v danej oblasti musia mať výskumné tímy určitý nadkritický počet členov, aby bola zaručená dostatočná kritická tvorivá diskusia, nevraviac o dobrom medzigeneračnom a vekovom zastúpení, dôležitom pre vedeckú reprodukciu.

Pracovisko, kde sa vedeckému výskumu venuje povedzme 6-7 ľudí, nemá a nemôže mať dostatočné zastúpenie a rozvrstvenie seniorných, juniorných, post-doktorandských a doktorandských vedcov a vedkýň, aby dokázalo konkurovať v európskom a svetovom meradle špičkovým pracoviskám v danej oblasti, ktoré majú násobne, ba až rádovo viac zamestnancov.

Perspektíva

Ďalšou periódou hodnotenia bude obdobie 2020 – 2025. Keďže teraz je už dostatočný čas na dôkladnú prípravu, predpokladá sa, že toto ďalšie hodnotenie bude uzavreté v polovici roku 2027.

Hlavnou zmenou bude to, že do hodnotenia pribudnú ďalšie moduly: hodnotenie spoločenského efektu a hodnotenie výskumného prostredia.

Spoločenský efekt sa bude hodnotiť podľa predložených „terénnych štúdií“, kde bude pracovisko dokumentovať, ako konkrétne výsledky výskumu ovplyvňujú spoločnosť.

Súčasťou hodnotenia výskumného prostredia bude strategické smerovanie pracoviska, schopnosť inovácií a transferu poznatkov a výsledky doktorandského štúdia.

Po tomto hodnotení dostaneme komplexný obraz o stave slovenskej vedy, výskumu a tvorivej činnosti.

Druhou zmenou bude to, že sa hodnotenie otvorí aj pre súkromné a štátne vysoké školy, ako aj pre súkromné organizácie, vykonávajúce výskum a vývoj. Tieto inštitúcie sa budú môcť v súlade so zákonom zapojiť do hodnotenia dobrovoľne.

Záverom možno konštatovať, že periodické hodnotenie VER2022 prinieslo zaujímavé a podnetné výsledky, ktorých analýza a uplatnenie si vyžadujú dostatočný čas.

Celkovo sa však dá zopakovať, že slovenská veda, výskum a tvorivá činnosť rozhodne majú na čom stavať a výsledky sú určite pre mnohé pracoviská povzbudením, aby udržali a zlepšovali kvalitu svojej vedeckej a tvorivej činnosti.

prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD.

  • riaditeľ, Odbor stratégií a koncepcií vedy, výskumu a vysokých škôl MŠVVaŠ SR
  • vysokoškolský pedagóg, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského

Zdroj: https://www.aktuality.sk, zverejnené: 28. 3. 2023, autor: rpa