Krajina zaviedla rozsiahle reformy na podporu komercializácie vysokokvalitného výskumu, no existujú názory, že nezachádzajú dostatočne ďaleko na to, aby vyriešili hlboko zakorenené problémy.

Česko spustilo sériu reforiem, ktorých cieľom je zlepšiť prostredie pre komercializáciu výskumných výstupov a zvýšiť počet  akademických spin-off spoločností, ale existujú obavy, že tieto kroky nie sú dostatočne ambiciózne a že boli vytvorené bez ohľadu na niektoré z najinovatívnejších spoločností.

Český premiér Petr Fiala na januárovom podujatí, ktoré odštartovalo reformy transferu znalostí, uviedol, že krajina musí zintenzívniť svoju hru v komercializácii akademického výskumu, aby posilnila konkurencieschopnosť a zvýšila strategickú autonómiu krajiny uprostred globálnych neistôt a konfliktov.

„Česká republika sa môže pochváliť výskumom v mnohých oblastiach, ktorý je skutočne na špičkovej úrovni,“ povedal Fiala. „Stále však nedokážeme využiť náš potenciál na 100 %. Máme veľmi jasné medzery práve v spojení medzi výskumom a obchodom.“

Česko v posledných rokoch zmenšilo rozdiel vo svojej inovačnej výkonnosti v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Od roku 2016 sa inovačná výkonnosť krajiny zlepšila o 26 %, pričom polovica tohto nárastu sa uskutočnila v roku 2023, podľa European Innovation Scoreboard.

Napriek tomuto zlepšeniu je krajina klasifikovaná ako mierny inovátor s výkonom na úrovni 94,7 % priemeru EÚ. Deficity zahŕňajú nedostatočnú vládnu podporu pre podnikateľský výskum a vývoj, nižší príjem na obyvateľa a pomalšie rastúcu ekonomiku v porovnaní s ostatnými členmi EÚ. Existuje tiež nedostatok poskytovania podnikateľského vzdelávania a využívania vládneho obstarávania na podporu inovácií.

Reakciou vlády je rozsiahly súbor reforiem transferu znalostí, ktorý zahŕňa 30 opatrení od zmien v legislatíve až po novú schému financovania a vytváranie politických laboratórií. Cieľom je stimulovať spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom a pretaviť výsledky výskumu do praktického využitia.

Námestník ministra pre vedu, výskum a inovácie Pavel Doleček uviedol pre Science|Business, že hlavným dôvodom „stagnujúcej situácie“ Česka v transfere znalostí sú „mentálne bariéry“ na strane akademickej i podnikateľskej sféry. Vedci uprednostňujú zverejnenie svojho výskumu pred vytváraním spin-off, zatiaľ čo podniky nie sú zvyknuté obracať sa na akademických partnerov so žiadosťou o pomoc s vývojom produktov.

Doleček dodal, že cieľom reforiem je podporiť kultúrnu zmenu a odstrániť tieto bariéry. Z tohto pohľadu reformy presahujú rámec legislatívnych zmien a finančných schém.

Ale tí, ktorí stoja v popredí českých inovácií, nie sú na tomto návrhu úplne zapredaní. Ako jeden z príkladov uvádza Martina Plisová, vedúca transferu technológií Biotechnologického ústavu AV ČR, ktoré reformy označila za „nie veľmi ambiciózne“ a uviedla: „Táto nízka ambícia odráža realitu“.

 

Nedostatok stimulov

Jej hlavnou výčitkou je, že reformy nestimulujú lídrov českých akademických inštitúcií, aby sa zamerali na transfer znalostí. Správne rady akademických inštitúcií volia demokraticky študenti a zamestnanci. Problém je podľa Plisovej v tom, že týmto predstavenstvám nikto nestanovuje strategické ciele a nikto nehodnotí pokrok. „A pretože transfer znalostí je zvyčajne okrajovou činnosťou, najmä pre inštitúcie, ktoré vykonávajú základný výskum, bude to pre vedenie vždy veľmi nízka priorita,“ uviedla.

„Aj keby z toho mal vodca urobiť prioritu, je to veľmi ťažké. Vo svojom prvom volebnom období nemôžu veci dramaticky zmeniť, pretože sa usilujú o opätovné zvolenie o štyri roky. Bez cieľov a stimulovania akademického vedenia bude zmena [na zlepšenie transferu znalostí] extrémne pomalá,“ dodala Plisová.

Martin Dienstbier, finančný riaditeľ biotechnologickej spoločnosti DIANA Biotechnologies, dodáva, že napriek niektorým úspešným príbehom je „pravdepodobne spravodlivé povedať, že transfer znalostí v Česku má ešte ďaleko od ideálu“.

Problémy podľa neho zahŕňajú prílišné spoliehanie sa na vládne dotácie a granty a nie súkromné investície, vysoké byrokratické a daňové zaťaženie a nedostatok ochoty podporovať prelomové technológie.

O tom, či to vyriešia navrhované vládne reformy, vraj nemá úplný obraz. „Ani naša spoločnosť, ani niekoľko ďalších inovatívnych spoločností, ktoré poznám v našom segmente, neboli konzultované,“ uviedol. „Tiež si nemyslím, že sa veľa diskutovalo so sektorom súkromného kapitálu. Nie som si istý, či môžete dosiahnuť komplexné zlepšenie transferu znalostí bez toho, aby sa na tom podieľali tieto strany.“

 

Prepojenie systému

Cieľom reforiem je posilniť dve hlavné formy transferu znalostí: dimenziu vedy do podnikania so zameraním na komerčné využitie výsledkov výskumu a vedu do politiky, ktorá podporuje aplikáciu výsledkov výskumu vo verejnej politike. Doleček reformy označil za „prvý seriózny pokus o stimuláciu zmien na oboch stranách a o zblíženie dopytu a ponuky“.

Opatrenia sú rozdelené do šiestich tém s konečným cieľom prepojiť celý systém. Tieto oblasti zahŕňajú obchodnú orientáciu na výskum a vývoj; podporu transferu znalostí v rámci výskumných organizácií; posilnenie ekosystému transferu technológií; vytváranie bezpečného a transparentného legislatívneho prostredia; poskytovanie cielenej a efektívnej verejnej podpory; a zvýšenie súkromných investícií.

Jednou z hlavných činností je revízia daňových úľav na výskum a vývoj s cieľom stimulovať súkromné investície do výskumu, najmä v malých a stredných podnikoch. Doleček uviedol, že MSP, ktoré by mali byť hybnou silou inovácií, v súčasnosti nemajú žiadne zmysluplné daňové stimuly na výskum.

„Nedostatok súkromného financovania možno vysvetliť určitou nedôverou v hodnotu akademického výskumu. Neposkytuje potom dostatočné množstvo aplikovateľných riešení, keďže nedokáže vyvolať dostatočný záujem u obchodných partnerov,“ dodal Doleček. Verejné grantové schémy končia príliš skoro na to, aby vytvorili projekty, ktoré sú dostatočne pokročilé na to, aby ich investori rizikového kapitálu mohli realizovať.

Na posilnenie súkromných investícií reformy tiež navrhujú spoluprácu s Európskou investičnou bankou (EIB) na zriadení „fondu fondov“ na činnosti spojené s transferom technológií, ako sú počiatočné a predzákladné investície do akademických spin-offov.

 

Transfer znalostí

Adéla Píchová, vedúca akceleračného tímu start-upov v Moravskosliezskom inovačnom centre, vysvetľuje ťažkosti Česka s transferom znalostí a ukazuje prstom na nedostatok systematického prístupu ku komercializácii výsledkov výskumu. To ide ruka v ruke s prílišným zameraním na základný výskum bez odkazu na možné aplikácie.

Plisová je presvedčená, že zmýšľanie je jednou z kľúčových prekážok pri „premazávaní kolies. „Začína to na základných školách, kde sú deti stále trestané za chyby, za zlé známky, namiesto toho, aby boli povzbudzované, aby sa z chýb učili,“ uviedla. „To vedie k averzii k riziku už od raného veku a na to, aby ste vyrástli zo zakladateľov akademických spin-offov, potrebujete ľudí, ktorí riskujú a neboja sa zlyhania.“

Pre Dienstbiera sú slabiny v akademickej sfére aj v biznise. Hovorí, že vedci sa príliš často zameriavajú skôr na prírastkový výskum financovaný z verejných dotácií než na prelomenie novej vedy. Nepomáha tomu ani fakt, že súkromné spoločnosti sú zdržanlivé k investíciám do prelomových technológií.

„Aj keď to môže znieť ako problém sliepky a vajca, ak chcete zlepšiť transfer znalostí […], musíte najprv vytvoriť systém, ktorý bude podporovať inovatívne spoločnosti, ktoré už existujú,“ uviedol.

„Aj keď sa zdá, že všetci súhlasia s tým, že chceme byť krajinou založenou na inováciách, vede a pokročilej technologickej ekonomike, „Česko, krajina budúcnosti“ je slogan často citovaný politikmi, obávam sa, že sa nerobí dosť, aby sme to dosiahli,“ povedal Dienstbier.

Hoci panuje skepsa, Plisová aj Dienstbier uviedli, že nové reformy by mohli prispieť k vyriešeniu niektorých problémov.

Nádej, že reformy veci zlepšia, vyjadril aj David Hořínek, hovorca CzechInvestu, Agentúry pre rozvoj investícií a podnikania. Prekonávanie legislatívnych prekážok je síce dôležité, ale najväčšou prekážkou je „nenadšený“ prístup univerzít a výskumných ústavov k transferu technológií a komercializácii výsledkov výskumu a zmena tohto stavu bude podľa neho pravdepodobne trvať dlhšie.

Reformy plánuje rezort zaviesť do polovice roka 2025. Hoci boli oficiálne spustené v januári 2024, mnohé aktivity, najmä legislatívne zmeny, prebiehajú podľa Dolečka už viac ako rok.

Kľúčovými metrikami úspechu reforiem sú počet akademických spin-off, počet medzinárodných patentových prihlášok a výška súkromných investícií do výskumu a vývoja. „Tieto tri ukazovatele by sa mali v priebehu nasledujúcich piatich rokov výrazne zvýšiť,” povedal bez toho, aby špecifikoval čísla. Ukazovatele pre dimenziu veda k politike zahŕňajú počet novozriadených politických laboratórií a nových pozícií vedúcich vedeckých pracovníkov na ministerstvách vlády.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.ne, zverejnené: 8.3.2024, autor: rup