Financovanie výskumu EÚ je rozptýlené medzi tisíckami zle zosúladených projektov, zatiaľ čo členské štáty medzi sebou súperia o dominanciu v umelej inteligencii (AI). Na vybudovanie úspešného sektora je nevyhnutné prekonať národné záujmy a pracovať vo veľkom rozsahu.

ChatGPT – procesor prirodzeného jazyka, ktorý využíva znalosti internetu do rozhrania ľudskej konverzácie – zaujal predstavivosť verejnosti ako žiadna technologická inovácia od iPhonu. Zrazu sú technológie umelej inteligencie (AI), ktorých cieľom je replikovať ľudské poznanie, ktoré sa už bežne používajú v priemysle, pripravené aj na široké prijatie medzi spotrebiteľmi.

Rovnako ako Apple iPhone, ChatGPT je americký produkt, čo naznačuje, že dominancia USA v oblasti technológie sa len posilňuje. Bolo to vytriezvenie počuť Clementa Delanguea, francúzskeho generálneho riaditeľa HuggingFace, spoločnosti stojacej za vývojom Bloom, vysoko uznávanej alternatívy k ChatGPT, minulý mesiac americkému Kongresu povedať, prečo sa zakladatelia presťahovali do USA. Ako uviedol Delangue: „Verím, že sme túto spoločnosť nemohli vytvoriť nikde inde.“

Nič lepšie nezvýrazňuje problém Európy v oblasti AI. Hoci je domovom niektorých z najlepších svetových univerzít a výskumných inštitúcií, pokiaľ ide o komerčné aplikácie, stále viac zaostávame za USA. To ohrozuje schopnosť Európy konkurovať na globálnom trhu a vzhľadom na rastúci hospodársky význam tohto odvetvia aj prostriedky na pokračovanie financovania európskeho modelu blahobytu a spôsobu života.

Dôležitosť tohto nemožno preceňovať: technológia vo všeobecnosti a umelá inteligencia zvlášť poháňajú hospodársky, kultúrny a spoločenský rozvoj. Rastúca priepasť medzi nami a našimi konkurentmi vyvoláva vážne otázky o suverenite Európy v budúcnosti.

Ambície bez popravy

Existuje mnoho hlboko zakorenených a dobre nacvičených dôvodov pre slabú výkonnosť Európy v oblasti AI: nemáme rizikový kapitál, ktorý by sa vyrovnal hlbokým vreckám Silicon Valley; naše univerzity a profesori majú málo stimulov na spoluprácu s priemyslom; a chýbajú nám technologické spoločnosti s veľkosťou, ambíciami a rozpočtom na výskum ako Google a Microsoft.

Napriek veľkosti a zložitosti výzvy existujú spôsoby, ako ju vyriešiť. Hlavnú úlohu musí zohrávať najmä Európska komisia vo svojej dvojitej úlohe financovateľa výskumu a regulátora.

V tejto súvislosti nemožno Komisii vyčítať ambicióznosť. Keď sa Ursula von der Leyen ujala predsedníctva v roku 2019, zamerala sa na AI a poskytla značné finančné prostriedky. Ale teraz, takmer o štyri roky neskôr, sa priepasť medzi Európou a USA pravdepodobne zväčšila.

Sú na to dva hlavné dôvody. Po prvé, financovanie výskumu EÚ sa rozdelilo v malom množstve medzi tisícky zle zosúladených projektov rozmiestnených po celej Európe a vykonávali ich výskumníci, ktorí sa projektom nevenujú na plný úväzok. Druhým súvisiacim problémom je, že členské štáty medzi sebou súperia o dominanciu v AI, čo vedie k ďalšej fragmentácii financovania a nedostatku vôle sústrediť úsilie. Prekonávanie národných záujmov a práca vo veľkom sú nevyhnutnými súčasťami úspešného odvetvia.

Keďže Európa zaostáva za USA, zamerala sa na reguláciu a snažila sa stanoviť globálny program prostredníctvom navrhovaného zákona o AI pre EÚ. V niektorých ohľadoch je to citlivé. Riziká umelej inteligencie vrátane potenciálu chýb a neobjektívnych odporúčaní sú reálne a zároveň by koherentný regulačný rámec mohol byť cestou na podporu inovácií. Technológie AI však stále nie sú vyspelé, čo znamená, že ešte nie sú pripravené na komplexnú reguláciu.

Toto bolo odhalené zmenami v účte AI na poslednú chvíľu, aby sa zohľadnili nové generatívne modely AI, ako je ChatGPT. Namiesto poskytnutia požadovanej jasnosti a stability pre priemysel to vytvorilo neistotu. V súčasnosti by zákonodarcovia EÚ robili lepšie zdržanlivosť, než aby sa snažili o reguláciu do budúcnosti pre technológiu, ktorá je stále v plienkach.

Cestovná mapa do budúcnosti

Komisia Von der Leyen zvýšila význam AI v Bruseli a poskytla značné finančné prostriedky. V budúcnosti dúfame, že túto ambíciu nielen naplníme, ale aj prekročíme. Vyzývame zákonodarcov kontinentu, aby do centra politiky AI zaradili nasledujúce princípy:

• Myslite na úrovni celej EÚ: členské štáty nemajú prostriedky na to, aby sa vyrovnali len USA, a preto by mali spolupracovať na celoeurópskom prístupe

• Viac a sústredené investície: Európa musí vybudovať veľké, dobre financované inovačné centrá podľa vzoru úspešných amerických komerčných laboratórií AI a otvoriť ich inovátorom a výskumníkom z celého európskeho priemyslu a akademickej obce. To si bude vyžadovať rádovo zvýšenie investícií do AI a tiež zameranie sa na centrá excelentnosti.

• Produkujte viac absolventov AI: vytvorte silné stimuly pre študentov, aby si vybrali vzdelanie v oblasti informatiky a AI, a vytvorte akceleračné programy pre talenty.

• Rozvíjajte inovačné ekosystémy: zvýšte podporu v rámci ekosystému AI vrátane startupov, rizikového kapitálu, výskumných inštitúcií verejného sektora a existujúcich priemyselných a vládnych agentúr.

• Regulujte, ale regulujte opatrne: nesťažujte malým inovátorom a začínajúcim spoločnostiam pôsobenie v Európe.

Americké spoločnosti dominovali na začiatku internetu aj v ére smartfónov. Európa musí konať hneď, ak sa nechce vzdať kontroly aj nad úsvitom veku AI.

Morten Irgens je členom predstavenstva Adra, Európskej asociácie AI, dát a robotiky; a prorektor Kristiania University College.

Emanuela Girardi je prezidentkou Adra a zakladateľkou POP AI, celoeurópskej iniciatívy, ktorej cieľom je posilniť dôveru v aplikáciu AI.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24. 8. 2023, autor: rpa