Program Horizont Európa bola spustený v apríli 2021 s celkovým rozpočtom 95,5-mld. EUR, vrátane 5,4-mld. EUR z nástroja Next Generation Europe, najmä na podporu ekologickej a digitálnej obnovy po COVID kríze.
2,5 roka implementácie programu Horizont Európa v SR
Aktuálne 9. rámcový program EU pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021-2027) je vo svojej 1. polovici.
Aká je úspešnosť Slovenska v doterajších výzvach programu Horizont Európa (HE) po viac ako 2 rokoch? Koľko finančných prostriedkov slovenské organizácie dosiaľ žiadali a ktoré typy organizácií boli najúspešnejšie v projektových návrhoch a projektoch HE? Pozrite sa na najnovšie štatistiky Centra vedecko-technických informácií SR.
Základné hodnotenie účasti SR v programe Horizont Európa
Z údajov Európskej komisie vyplýva (stav k novembru 2023), že v rámci programu Horizont Európa sa organizácie v SR podieľali na príprave 915 oprávnených projektových návrhov (eligible proposals) v programe Horizont Európa, ktoré boli predložené prostredníctvom 202 výziev k podaniu projektových návrhov. Celkový požadovaný príspevok pre slovenské výskumné tímy v týchto projektových návrhoch dosiahol 424-mil. EUR. Schválených bolo 210 projektových návrhov so slovenskou účasťou. Úspešnosť Slovenska v programe Horizont Európa (pomer počtu podaných oprávnených návrhov a počtu financovaných projektov so slovenskou účasťou) dosiahla 22,95 % (graf 1) a je výrazne vyššia ako celková priemerná úspešnosť projektových návrhov v programe HE (16,79 %). Celková nižšia účasť Slovenska v programe tak nie je spôsobená neúspešnosťou podaných návrhov, ale nízkym počtom podaných projektových návrhov.
Hodnotenie účasti SR v projektových návrhoch podľa oblastí programu HE
Z hľadiska hodnotenia projektových návrhov podľa tematických oblastí programu (graf 2), najviac financovaných projektových návrhov evidujeme v Klastri 6: Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie (50), Klastri 5: Klíma, energetika a mobilita (29), MSCA (27), Klastri 4: Digitalizácia, priemysel a vesmír (25), atď. Najviac projektových návrhov navrhnutých na financovanie sme zaznamenali v Klastri 6: Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie (111), Klastri 4: Digitalizácia, priemysel a vesmír (109), Klastri 5: Klíma, energetika a mobilita (85), Klastri 2: Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť (81), atď.
Z hľadiska hodnotenia úspešnosti projektových návrhov podľa tematických oblastí HE (graf 3), najvyššiu úspešnosť dosiahol Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) 100 %, Výskumné infraštruktúry 61 %, Reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií 41 %, MSCA 31 %, KL6: Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie 31 %, Widening 26 %, KL5: Klíma, energetika a mobilita 25 %, atď.
Z hľadiska hodnotenia účasti slovenských organizácií v projektových návrhoch HE (graf 4), najvyšší podiel v % na základe príspevku EÚ zaznamenali vysoké a stredné školy (37,2 %), súkromné organizácie (32 %), výskumné organizácie (18,4 %) a verejné organizácie (4,1 %). V porovnaní s priemerom v programe HE má SR nižší podiel účasti výskumných organizácií (priemer HE 23,1 %).
Hodnotenie účasti SR v projektoch HE
Analýza účasti SR v programe Horizont Európa ďalej ukázala, že slovenské organizácie sa zapojili do 181 projektov (signed grants) s celkovými 243 účasťami slovenských subjektov. Z hľadiska počtu účasti v projektoch sa SR v umiestnila na 25. mieste v rámci EÚ-27 (graf 5).
Hodnotenie účasti v projektoch podľa pilierov programu HE
Z hodnotenia účasti SR v projektoch podľa jednotlivých pilierov programu HE vyplýva (graf 6), že najvyšší podiel účasti z čistého príspevku EÚ vo výške 50,14-mil. EUR bol zaznamenaný v 2. pilieri: Globálne výzvy (28,96-mil. EUR), Rozširovanie účasti a posilnenie ERA (10,14-mil. EUR), v 1. pilieri: Excelentná veda (7,11-mil. EUR), v 3. pilieri: Inovatívna Európa (3,93-mil. EUR).
Z hľadiska hodnotenia účasti slovenských organizácií v projektoch HE (graf 7), najvyšší podiel v % na základe príspevku EÚ zaznamenali vysoké a stredné školy (30 %), súkromné organizácie (29,7 %), výskumné organizácie (20,8 %) a verejné organizácie (6,4 %). V porovnaní s priemerom v programe HE má SR nižší podiel účasti výskumných organizácií (priemer HE 23,1 %).
Z hodnotenia účasti SR v projektoch HE podľa typu akcie (graf 8) vyplýva, že najvyššia účasť bola v projektoch zameraných na Koordinačné a podporné akcie – CSA (89), Výskumné a inovačné akcie – RIA (54), Inovačné akcie – IA (36), atď. V porovnaní s priemerom v HE má SR nižší podiel účasti vo Výskumných a inovačných akciách (RIA).
Hodnotenie účasti slovenských organizácií projektoch HE
Z analýzy hodnotenia účastí SR v HE ďalej vyplýva (tabuľka 1), že z 243 účastí slovenských organizácií v projektoch bolo len 20 účastí v úlohe koordinátora. Najvyššiu účasť v úlohe koordinátora dosiahla Univerzita Komenského v Bratislave (5 účastí), Pedal Consulting (2 účasti). K organizáciám s najvyššou účasťou v projektoch HE patria: Pedal Consulting (16 účastí), CVTI SR (14 účastí), UK v Bratislave (10 účastí), Bioeconomy cluster (6 účastí), SPU v Nitre (6 účastí), UPJŠ v Košiciach (6 účastí), Biomedicínske centrum SAV (6 účastí), Kempelenov inštitút inteligentných technológií (5 účastí), STU v Bratislave (5 účastí), Žilinská univerzita (5 účastí), SAV (5 účastí), atď.
Čo vyplýva z analýzy doterajšej slovenskej účasti v programe HE?
- Nízky počet podaných projektových návrhov SK organizáciami.
- Projektov sa zúčastňuje obmedzený počet výskumníkov a výskumných tímov.
- Nižšia účasť SK výskumných organizácií v projektových návrhoch (18,4 % SK, priemer za HE 23,1 %).
- Vyššia účasť v projektoch zameraných na spoluprácu (CSA) ako vo výskumných projektoch (RIA, IA).
- Nadpriemerná úspešnosť SK organizácií pri uchádzaní sa o granty – EIT (100 %), Výskumné infraštruktúry (61 %), Reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií (41 %), CL6: Potraviny, Biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie (31 %) MSCA (31 %), Widening (26 %).
- Nízka úspešnosť SK žiadateľov o grant Európskej rady pre výskum (ERC).
- Nízky podiel koordinátorov výskumných projektov (z 243 účastí SK organizácií v projektoch iba 20 účastí v úlohe koordinátora – 8,23 % z celkovej SK účasti).
- V prípade úspešného členstva v konzorciu SK subjektom často prislúchajú menšie úlohy s nižším rozpočtom.
- Výzvou zostáva zvyšovať povedomie a pripravovať nové subjekty pre účasť v projektoch alebo ich koordináciu.
Príklady úspešných projektov Horizont Európa so slovenskou účasťou
Z hľadiska zvyšovania povedomia o slovenskej účasti v projektoch alebo koordinácii projektov HE uvedieme niektoré príklady úspešných projektov HE. Projekt LignoSilva je jedným z projektov, ktorý má slovenského koordinátora (Národné lesnícke centrum vo Zvolene), rovnako projekt GlaCerHub má slovenského koordinátora (Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka). V projekte BEATsep je účastníkom Lekárska fakulta UK v Bratislave.
Projekt: LignoSilva
Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene dosiahlo mimoriadny úspech – v medzinárodnej konkurencii 116 projektov sa stalo druhou slovenskou inštitúciou v histórii, ktorá získala grant v schéme Horizont Európa – Teaming for Excellence. Vďaka projektu NLC s názvom “Modernizácia Centra excelentnosti LignoSilva” dobuduje svoje centrum excelentnosti na úroveň iných špičkových európskych vedecko-výskumných centier, čím podporí národné a regionálne inovácie a zároveň partnerstvá medzi podnikmi, verejnými subjektami a znalostnými inštitúciami.
Cieľom centra je priniesť nové aplikovateľné postupy a inovácie pre zhodnotenie dreva a celulózy s vyššou pridanou hodnotou. Tento úspech teší tiež v kontexte nastavovania a budovania Domény 5 „Zdravé potraviny a životné prostredie“ v rámci Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR 2021 – 2027 (RIS3 2021), ktorej je NLC gestorom.
Pri úspechu projektu NLC zohralo rolu aj jeho zosieťovanie so zahraničnými partnermi. Na význam prepájania slovenských výskumníkov so zahraničnými a kvalitnej výskumnej infraštruktúry ako na kľúčové prvky atraktívneho výskumno-vývojového prostredia poukazuje Revízia výdavkov, kompetencií a personálnych kapacít vo výskume, vývoji a inováciách (VVaI) a Národná stratégia VVaI 2030, dokumenty prijaté s cieľom zvýšiť inovačnú výkonnosť Slovenska.
Spolupracovať bude s dvomi partnermi – slovenskou úspešnou spoločnosťou Výskumný ústav papiera a celulózy a svetovo uznávanou nemeckou výskumnou inštitúciou Fraunhofer Institute for Wood Research.
Ako uviedol Peter Balogh, generálny riaditeľ NLC: „S pomocou nemeckého partnera chceme naplno rozvinúť potenciál našich dvoch európsky významných technologických infraštruktúr, experimentálnej 3D CT skenovacej linky dreva a Inkubátora pre výskum špeciálnych povrchov papiera s papierenským strojom. Cieľom je priniesť nové aplikovateľné postupy a inovácie pre zhodnotenie dreva a celulózy s vyššou pridanou hodnotou.“
Súčasťou projektu je podľa jeho slov aj spracovanie a využitie odpadov vznikajúcich najmä pri výrobe papiera a energetickom využití dreva v novovybudovanej výskumno-poloprevádzkovej linke.
Ako ďalej doplnil Peter Balogh: „Spracované odpady budú testované v Centrálnom lesníckom laboratóriu a laboratóriu Semenárskej kontroly NLC s perspektívou ich využitia vo forme hnojív a prímesí do hnojív v lesných škôlkach a agrolesníckych systémoch.“
Ako dodal Štefan Boháček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Výskumného ústavu papiera a celulózy: „Unikátny papierenský stroj, ktorý sme v rámci projektu vybudovali, dokáže modelovať výrobu až trojvrstvových papierových obalových materiálov. Taktiež obsahuje online integrovaný glejaci lis na povrchovú úpravu, čo z neho robí unikátny prístroj, jediný svojho druhu v rámci Európy.“
Z investícií v NLC môžu pritom profitovať aj lokálne firmy – centrum excelentnosti je práve takým priestorom, kde je možné optimalizované výrobné postupy simulovať a na demonštračných linkách testovať v malosériovej výrobe. Tým sa minimalizuje riziko pre podnikateľov, čo vo výsledku zvyšuje pridanú hodnotu, domáce spracovanie dreva a konkurencieschopnosť celého sektoru.
Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne spustilo realizáciu projektu s názvom Sklo-keramický inovačný ekosystém pre implementáciu nových výskumných smerov v aplikáciách – GlaCerHub. Pre Centrum je to ďalší významný projekt financovaný priamo Európskou komisiou, fondom pre výskum a vývoj.
FunGlass centrum má prostredníctvom nového projektu ambíciu, v spolupráci s ďalšími dvanástimi partnermi, vytvoriť prostredie podporujúce transfer technológií z výskumu do priemyselnej praxe v slovensko-českom pohraničnom regióne, najmä v oblasti skla a keramiky. Cieľom je vytvorenie spoločnej výskumnej a inovačnej stratégie. Interakcia a zosúladenie štyroch kľúčových subjektov – vedy, priemyslu, krajskej samosprávy a spoločenských organizácií (tzv. štvornásobná špirála), sídliacich v Trenčianskom a Juhomoravskom kraji, prinesie dynamickú zmenu prospešnú pre všetky zainteresované strany.
Podľa slov rektora Trenčianskej univerzity Jozefa Habánika je ďalší získaný projekt znakom toho, že Centrum FunGlass nezaháľa, práve naopak, úspešne pracuje na nových výzvach a vie obstáť v silnej medzinárodnej vedeckej konkurencii. Ako doplnil rektor Habánik: „GlaCerHub patrí medzi 13 úspešných projektov z výzvy Excellence Hubs, na ktorých sa podieľalo celkovo 102 konzorcií. Realizácia projektu s finančnou podporou 5-miliónov EUR je plánovaná na 4 roky a FunGlass centrum v nej bude pôsobiť ako koordinátor.“
Konzorcium projektu tvorí 6 partnerov z Česka a 7 zo Slovenska, projekt je za Centrum FunGlass koordinovaný Dušanom Galuskom, riaditeľom Centra. Partneri sa navzájom dopĺňajú poskytovaním svojich výskumných kapacít a zariadení. Zaoberať sa budú spektrom tém v oblasti vývoja nových funkčných materiálov napr. ochranné nátery a nátery odolné voči korózii, tvrdé nátery zlepšujúce mechanické vlastnosti a znižujúce opotrebovanie konštrukčných dielov, nátery tepelnej bariéry zvyšujúce účinnosť leteckých motorov, systémy čistenia vody a vzduchu (keramické a sklenené mikrofiltre), nízkoenergetická výroba stavebných materiálov, implantáty a kompozitné náhrady používané v biomedicíne alebo nátery na efektívnejšie získavanie solárnej energie.
Medzinárodné konzorcium BEATsep, ktorého členom je aj Lekárska fakulta Univerzity Komenského (LF UK) získalo na výskum sepsy prestížny grant EÚ Horizont Európa v hodnote 6,9-milióna EUR. Z tejto sumy až 700 000 EUR je určených práve pre vedcov a lekárov z Lekárskej fakulty UK. V časti projektu LF UK, ktorej autorom je Michal Pastorek z Ústavu molekulárnej biomedicíny, slovenskí vedci budú spolu s kolegami z Detskej kliniky a Kliniky urgentnej medicíny LF UK, prof. Ľudmilou Podrackou a doc. Júliusom Hodosym skúmať imunitné a neurologické zmeny, ktoré vznikajú následkom tohto závažného ochorenia.
Vo výskumnom konzorciu BEATsep sa vedci rozhodli hlbšie porozumieť faktorom, ktoré ovplyvňujú kvalitu života preživších pacientov po sepse. Výskumný projekt s názvom “Biomarkers established to stratify sepsis long-term adverse effects to improve patients’ health and quality of life,” bol na riešenie tohto problému financovaný vo výške 6,9-milióna EUR počas nasledujúcich piatich rokov. Tím na LF UK v Bratislave bude skúmať zmeny v krvnom mikroprostredí a molekulárne mechanizmy imunitných a neurologických porúch, ktoré vznikli následkom sepsy a taktiež sa bude aktívne zapájať do prijímania pacientov.
Spolu s vedcami z Česka, Nemecka, Francúzska, Írska a Rakúska sa slovenskí vedci spojili, aby študovali fenomén dlhodobých imunologických následkov sepsy ako partneri. Konzorcium je vedené výskumným tímom Cellular and Molecular Immunoregulation (CMI) na Medzinárodnom klinickom výskumnom centre (ICRC) so sídlom v Česku. Ako uviedol Dr. Jan Frič, vedúci tímu CMI pri ICRC: „Projekt je výsledkom nášho niekoľkoročného úsilia v rámci konzorcia, dáva šancu lepšie pochopiť a zásadne zmeniť rekonvalescenciu detských i dospelých pacientov ktorý prekonali septický šok. Tento projekt by sme nedokázali pripraviť bez intenzívnej administratívnej podpory, ktorú máme v ICRC k dispozícii.” ICRC je spoločným pracoviskom Fakultnej nemocnice sv. Anny v Brne a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity. Projekt konzorcia má získať približne 6,9-milióna EUR zo zdrojov EÚ počas nasledujúcich piatich rokov, z toho približne 700 000 EUR je určených pre vedcov a lekárov pôsobiacich na Ústave molekulárnej biomedicíny, Klinike pediatrie a Klinike urgentnej medicíny LF UK v Bratislave.
Do štúdie budú zahrnutí pediatrickí ale aj dospelí pacienti so sepsou a Univerzita Komenského v Bratislave sa zúčastní nielen náboru pacientov, ale aj na výskume následkov tohto závažného stavu. Ako vysvetlil Michal Pastorek z Ústavu molekulárnej biomedicíny: „Predpokladáme, že narušenie imunitnej homeostázy pozorované u post-septických pacientov môže byť spojené s obranným mechanizmom tvorby tzv. extracelulárnych pascí, ktoré sa tvoria v jej priebehu. Ich pozostatky môžu v tele aktivovať naše imunitné bunky a tiež prispieť k rozvinutiu neurologických porúch.”
Projekt je príkladom inovatívneho a úspešného spojenia základného a klinického výskumu, know-how viacerých medzinárodných vedcov a spolupráce medzi nemocnicami, univerzitami a inými vedeckými inštitúciami. Okrem Ústavu molekulárnej biomedicíny na LF UK sa na projekte pod vedením Medzinárodného klinického výskumného centra (ICRC) so sídlom v Česku podieľajú nasledujúce inštitúcie: Masarykova univerzita v Brne a Národný inštitút zdravia (Česko), Institute for Innate Immunity of the University Hospital Bonn and the ImmunoSensation Cluster of Excellence of the University of Bonn (Nemecko), Ludwig Boltzman Institute (Rakúsko), Centre d’Immunologie de Marseille-Luminy and Assistance Publique – Hôpitaux de Marseille (Francúzsko), National University of Ireland and the Lung Biology Cluster (Írsko) a BioVariance GmbH in Tirschenreuth (Bavorsko).
Zdroj: EK, Horizon Dashboard; https://sciencebusiness.net; https://web.nlcsk.org; https://tnuni.sk; https://uniba.sk, zverejnené: 15. 11. 2023, autor: rpa
