Ďalší výskumný a inovačný program by mal byť navrhnutý tak, aby zapadal do iných zdrojov financovania EÚ, uviedol Erik Huizer, výkonný riaditeľ celoeurópskej dátovej siete pre výskum a vzdelávanie GÉANT.

Jedným z najväčších nedostatkov rámcových výskumných programov EÚ je, že zvyčajne nie sú navrhnuté s náležitou starostlivosťou alebo zohľadnením iných mechanizmov financovania riadených Európskou komisiou.

Vezmime si napríklad program Digitálna Európa (DEP) a druhú iteráciu nástroja Connecting Europe Facility (CEF2). Tieto dva programy sprístupňujú finančné prostriedky pre projekty v rámci politických cieľov, na ktoré sa vzťahuje aj program Horizont Európa.

To isté platí pre Európsky spoločný podnik pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC JU) a Európsku iniciatívu pre kvantovú komunikačnú infraštruktúru (EuroQCI).

Potom sú tu iniciatívy v rámci Horizont Európa, ktoré poskytujú financie na spoločné európske dátové priestory, ktoré sú primárne financované z DEP.

V neposlednom rade sa zastrešujúca politická ambícia dosiahnuť digitálnu a zelenú transformáciu hospodárstva EÚ realizuje prostredníctvom množstva programov financovania.

Všetky tieto programy majú rôzne miery financovania, rôzne ustanovenia o nepriamych nákladoch a rôzne požiadavky na oprávnenosť. Výsledkom je, že táto aglomerácia schém predstavuje značnú byrokratickú záťaž pre každú organizáciu pracujúcu na konkrétnom projekte alebo v určitej oblasti, ktorá sa chce tematicky zapojiť a využiť tieto rôzne zdroje financovania.

Vzhľadom na to je potrebné 10. RP starostlivo navrhnúť s odkazom na ďalšie nové programy, ako sú budúce DEP2 a CEF3. Cieľom tohto komplexného a súdržného prístupu by malo byť zníženie zložitosti podpory projektov súvisiacich s vedou alebo výskumom prostredníctvom rôznych programov a zníženie byrokratickej práce výskumných a elektronických infraštruktúr.

Existujú aj vnútroštátne príspevky do určitých programov, čo vedie k väčšej zložitosti, najmä ak peniaze pochádzajú z Kohézneho fondu alebo Nástroja na obnovu a odolnosť. Tu je finančné inžinierstvo potrebné na dosiahnutie cieľov týchto dvoch schém spletité – prinajmenšom.

Rovnaký problém sa opakuje vo výskumných misiách – jednej z mála nových politických iniciatív v programe Horizont Európa – ktoré však čerpajú financie z mnohých iných zdrojov. Napríklad projekty, ktoré prispievajú k cieľom misie na obnovu oceánov a vôd, získavajú peniaze zo 16 rôznych programov financovania EÚ, od Fondu pre námorné hospodárstvo, rybné hospodárstvo a akvakultúru (EMFAF), po program LIFE pre opatrenia v oblasti klímy a Erasmus+. To len prispelo k zmätku vlastníctva, keď sa mohli realizovať priamočiarejšie ambície.

To všetko podčiarkuje dôležitosť toho, aby ciele jednotnej politiky boli financované jednotnými nástrojmi, aby sa znížila pretrvávajúca fragmentácia zdrojov financovania politík EÚ – ktorých počet v európskom rozpočte rastie v súčasných a predchádzajúcich viacročných finančných rámcov.

Pre organizácie, ktoré realizujú projekty s viacerými programami, by bolo veľmi užitočné, keby existovala určitá harmonizácia kritérií a požiadaviek na podávanie správ medzi rôznymi programami.

 

Zlepšiť e-infraštruktúry pre výskum

 

Za súčasných okolností nie je priraďovanie programov a politík vždy jednoduché.

Pri pohľade na budúce digitálne iniciatívy podporované EÚ: EuroHPC, digitálne dvojičky a Destinácia Zem, spoločné európske dátové priestory a predpovedaný rozmach digitálneho jednotného trhu, požiadavka na budúcu dátovú kapacitu a bezpečné dátové pripojenie je nastavená na značne zvýšenie.

Ako môže optimalizovaný 10. RP najlepšie slúžiť tomuto vývoju v záujme európskeho výskumu, vedy a vzdelávania?

Zjednodušenie pravidiel a zabezpečenie udržateľného financovania zavedených elektronických infraštruktúr na dlhé obdobie môže posilniť konkurencieschopnosť Európy v tejto oblasti. Dobre fungujúce verejné e-infraštruktúry dopĺňajú súkromné infraštruktúry, aby sa zabezpečilo, že európsky výskum, veda a inovácie budú aj naďalej svetovou špičkou

Generálne riaditeľstvá v rámci Európskej komisie by si mali uvedomiť, že existujúci poskytovatelia verejných digitálnych služieb, akým je GÉANT, sú nevyhnutní na uzákonenie vývoja vo verejnej politike. Elektronické infraštruktúry by sa preto mali uznať a pokračovať v ich udržateľnom financovaní v 10. rámcovom programe, aby sa maximalizovali šance na dosiahnutie vízie programu a umožnenie digitálnej dekády.

Najlepšie by sa to malo uskutočniť tak, aby elektronické infraštruktúry pre výskum zostali flexibilné a vhodné na svoj účel a neboli obmedzené pravidlami, ktoré dávajú dokonalý zmysel pre iné, užšie definované verejné a súkromné infraštruktúry.

 

Inkluzívna medzinárodná účasť

 

Je dobre známe, že program Horizont Európa má inkluzívne kritériá oprávnenosti. Mechanizmus pridruženia, ktorý krajinám mimo EÚ umožňuje prístup k financovaniu z častí programu, poskytuje príležitosti na medzinárodnú spoluprácu.

Poskytuje tiež základnú podporu infraštruktúram, ktoré ju podporujú. Napríklad združenie GÉANT zahŕňa národné výskumné siete vo viac ako 40 krajinách Európy, presahujúcich EÚ-27. Je to príklad európskej mäkkej sily, ale aj pekná ilustrácia toho, ako sa európske hodnoty a normy môžu preniesť na ďalšie posilnenie vzájomného susedstva a vytvoriť poprednú svetovú infraštruktúru pre výskum a vzdelávanie. Spoločenské problémy sa udržateľne zlepšujú prostredníctvom vedeckej diplomacie, nie vytváraním prekážok účasti pre podobne zmýšľajúce krajiny.

V čase geopolitickej nestability a neistoty by schopnosť umožniť inkluzívne pridruženie k výskumnému programu EÚ mala pokračovať a chrániť ju v 10. rámcovom programe.

Erik Huizer je generálnym riaditeľom GÉANT, celoeurópskej dátovej siete, ktorá prepája národné výskumné a vzdelávacie siete v celej Európe

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 13. 2. 2024, autor: rup