Poprední akademici obhajujú výskumné misie EÚ a tvrdia, že rast produktivity by nemal byť priamym cieľom európskych investícií do výskumu a inovácií.

V decembri 2023 Robert D. Atkinson uviedol, že ďalší výskumný program EÚ, 10. rámcový program (10. RP) sa bude orientovať na potenciálne ekonomické zisky, pričom povedal, že EÚ sa „potrebuje vrátiť k ekonomickým základom“, mala by ustúpiť od „pomýlených misií“a financovanie zdola nahor“ a „mala by vytvoriť iný druh programu […] zameraný na podporu technologických inovácií a medzinárodnej konkurencieschopnosti“.

Takýto prístup by postavil priemysel do čela a do značnej miery by určoval priority výskumu, ktorý by EÚ financovala len v prípade dopytu a spolufinancovania zo strany súkromného sektora.

V tejto odpovedi by sme tvrdili, že – hoci má Atkinson určite pravdu, keď poukazuje na potrebu podporovať európsku technologickú konkurencieschopnosť, klásť väčší politický dôraz na politiky zvyšujúce produktivitu a zamerať sa na kľúčové budúce technológie, ako je umelá inteligencia – jeho pohľad je príliš jednostranný a nebol by dobrým celkovým vodítkom pre tvarovanie 10. RP.

Začnime misiami, kde máme pocit, že Atkinson nereflektuje na súčasný stav vývoja koncepcie, nehovoriac o šírke prístupu EÚ k výskumu a inováciám. Odvoláva sa na výskum, ktorý uskutočnila osobitná poradkyňa Európskej komisie Mariana Mazzucato pri zostavovaní prospektu misií a ich charakterizácii ako „mesačných“ programov.

Súčasné misie vykonávané v programe Horizont Európa sú však iného typu. Väčšinou ide o „transformačné misie“, alebo ich cieľom je dosiahnuť systémové zmeny v sociálno-technických systémoch.

Ide o dlhodobé úsilie s obmedzenou krátkodobou návratnosťou, ktoré si na svoju úspešnú realizáciu vyžaduje transformáciu spoločnosti a riadenia. Z dlhodobého hľadiska by však mohli viesť k novým spôsobom riadenia (vhodným pre výzvy 21. storočia) a ich ekonomické prínosy z hľadiska udržateľnosti a odolnosti budú pravdepodobne veľmi významné.

Ako povedal slávny americký ekonóm Richard Nelson v 70. rokoch: „Ak dokážeme pristáť človeka na Mesiaci, prečo nemôžeme vyriešiť problémy geta?” Spoločenské výzvy môžu byť skľúčujúcejšie ako technologické misie, ale ak sa nebudú riešiť, môžu ohroziť naše spoločnosti na oveľa zásadnejšej úrovni, ako by to mohla byť spomalená hospodárska konkurencieschopnosť.

Podľa nášho názoru sa Atkinson mýli, keď prezentuje rast produktivity ako „sine qua non (sine qua non (lat.) je nevyhnutná podmienka) všetkých ostatných cieľov“, a to najmä v týchto časoch prerušenia globálneho obchodu, politických a vojenských konfliktov a rastúcich obáv o environmentálne a klimatické hranice planéty.

Mobilizačné schopnosti

Ďalšou Atkinsonovou kritikou je, že „EÚ si vybrala nesprávne [misie]“, pretože „odrážajú ciele sociálnej politiky, nie ciele politiky rastu a konkurencieschopnosti“. Hovoríme, že hoci by sa dalo polemizovať o spôsobe, akým boli vybraté súčasné misie EÚ a na akom základe dôkazov, ide skôr o procesný argument ako o vecný argument: nemožno ho použiť na diskvalifikáciu prístupu orientovaného na misie vo všeobecnosti.

Našou kritikou by bolo skôr to, že vzhľadom na obmedzené možnosti správy politiky by Komisia – ako každý politický orgán, ktorý využíva prístup k misiám – mala vynaložiť viac úsilia na mobilizáciu kapacít širokých skupín zainteresovaných strán pri navrhovaní a realizácii misií.

Okrem toho prinajmenšom niektorým zo zvolených tém – zatiaľ čo všetky chvályhodné politické ciele – chýba „naliehavosť“ (a sprievodná politická podpora na vysokej úrovni), ktorá bola nevyhnutným predpokladom úspešných politík misií v minulosti, zo záberu mesiaca v reakcii na vypustenie satelitu Sputnik Sovietskeho zväzu počas studenej vojny, na národný plán ochrany pred povodňami v holandskej delte, na vývoj vakcíny proti COVID-19 počas pandémie a projekt Manhattan v 2. svetovej vojne, aby som uviedol len niektoré historické príklady technológie – centrické misie.

Okrem toho by sme mali vziať do úvahy, že verejné zásahy do výskumu a inovácií sú opodstatnené tam, kde trhy neprinášajú dlhodobé sociálne a hospodárske výhody (zlyhania trhu, napríklad pri financovaní základného výskumu); keď je spolupráca a výmena poznatkov nedostatočná (napríklad výmena poznatkov medzi vedou, priemyslom a občianskou spoločnosťou v súvislosti s novými technológiami); alebo keď závislosti na ceste a zablokovanie bránia posunu k sociálne neškodným trajektóriám (napríklad vo vzťahu ku klimatickým zmenám a cieľom trvalo udržateľného rozvoja, ale aj keď je ohrozená technologická, ekonomická, politická a vojenská suverenita).

Samozrejme, že priemyselné inovácie a konkurencieschopnosť zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní inovácií, ale spoliehanie sa len na ich krátkodobé a čiastkové záujmy a nie na dlhodobé kolektívne záujmy pravdepodobne nepovedie k Európe, akú chceme. Obrana priemyselných záujmov Európy nie je len záležitosťou výskumu a inovácií, ale mala by byť aj hlavným záujmom európskych priemyselných politík a politík jednotného trhu.

Požiadať o posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti Európy vo vzťahu k iným častiam (výskumného) sveta je určite dôležité v niekoľkých kľúčových odvetviach, ale nemali by sme s vodou vylievať ani dieťa. Najmä v oblastiach spoločného globálneho záujmu – a to nemusí zahŕňať len zmenu klímy, ale aj definovanie globálnych pravidiel a noriem pre rozvoj a používanie umelej inteligencie – je potrebná spolupráca rovnako ako posilnenie schopností a vplyvu Európy.

Win-win

Celkovo je potrebný diferencovanejší pohľad na 10. RP. Vyžaduje si prístup, ktorý poskytuje dostatočné zdroje na posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu, ale bez toho, aby sa zanedbávali globálne a spoločenské výzvy, ani odolnosť a kreativita vychádzajúca zo základného výskumu.

Dosiahnutie rovnováhy bude obojstranne výhodné pre hospodárstvo a spoločnosti. Misie sa zameriavajú na problémy, ktoré sú buď globálnej povahy, alebo ktoré sa vyskytujú na celom svete. Zároveň vytvárajú a podporujú trhy a majú potenciál orientovať výskum a vývoj v smere budúceho dopytu. Z tohto hľadiska by mali byť misie doplnené aj opatreniami na strane dopytu.

Misie môžu byť súčasťou politík vedúcich trhov orientovaných na budúcnosť, ktoré podnecujú spoločnosti, aby zvýšili svoju produktivitu prostredníctvom cieleného výskumu a vývoja v prospech našej spoločnosti a planéty.

Stručne povedané, rámcové programy mali – a mali by mať aj naďalej – oveľa širšie zameranie ako len priemyselné inovácie a produktivitu. Atkinsonovu radu, že „ciele udržateľného rozvoja OSN aj misie EÚ Horizont by sa mali opustiť a nahradiť ich cieleným zameraním na rast produktivity […] a konkurencieschopnosť s Čínou“, by sa podľa nášho názoru nemalo dodržiavať.

Bol by to veľký krok späť: je správne, že 10. RP rieši veľké spoločenské výzvy – okrem iných cieľov – a je jedným z dôležitých (aj keď v žiadnom prípade nie jediným a niekedy ani najdôležitejším) nástrojom na podporu „kolektívnej európskej akcie“ v tejto oblasti. Hoci by sa určite mohli zlepšiť výsledky rámcových programov z hľadiska technologickej a priemyselnej inovácie, bola by mylná predstava o tom, čo sa v EÚ chystá považovať za jediný alebo dokonca hlavný zdroj na to.

Bez ohľadu na úlohu, ktorú zohráva 10. RP, skutočným problémom európskej priemyselnej konkurencieschopnosti je to, že priemyselná politika EÚ je stále mozaikou – rovnako ako jednotný európsky trh. Okrem toho mu chýbajú nástroje na úrovni EÚ, ktoré USA použili pri schvaľovaní zákona o znižovaní inflácie a zákona o čipoch. Vidíme však veľký potenciál v lepšom prepojení 10. rámcového programu s (niekoľkými) dostupnými nástrojmi priemyselnej politiky, napríklad dôležité projekty spoločného európskeho záujmu).

Aj keď sa s Atkinsonom v mnohých bodoch nezhodneme, uznávame, že jeho príspevok by mal byť súčasťou diskusie o úlohe priemyselnej inovácie, priemyselnej politiky a misií – s cieľom lepšie ich integrovanie do 10. rámcového programu.

Jakob Edlers je výkonným riaditeľom Fraunhoferovho inštitútu pre výskum systémov a inovácií. Mireille Matt je riaditeľkou výskumu vo francúzskom Národnom výskumnom ústave pre poľnohospodárstvo, potraviny a životné prostredie. Wolfgang Polt je riaditeľom pre politiku v Joanneum Research. Matthias Weber je vedúcim Centra pre inovačné systémy a politiku Rakúskeho technologického inštitútu.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 10. 1. 2024, autor: rpa