Monitoring svetelného znečistenia je v súčasnosti zameraný hlavne na meranie intenzity svetla nočnej oblohy. Také merania však nie sú úplné, pretože neobsahujú údaje o polarizácii svetla. Tento parameter je pritom neoceniteľným zdrojom dodatočných informácií a v súčasnosti, keď narastá úroveň svetelného znečistenia takmer všade vo svete, sa stáva obzvlášť dôležitým. Kolektív vedcov zo Slovenskej akadémie vied a FMFI UK našiel riešenie. Vyvinuli prvý realistický model polarizácie nočnej oblohy.

„Tento model obstál v experimentálnom teste a myslíme si, že predstavuje dôležitý pokrok v našom chápaní šírenia svetelného znečistenia do okolitého prostredia. Údaje zahŕňajúce stupeň lineárnej polarizácie a uhla polarizácie nočnej oblohy otvárajú úplne nové možnosti pri hodnotení stavu svetelného poľa a umožňujú nielen interpretovať, ale aj predpovedať dôsledky na živé organizmy,“ uviedol Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i.

Mnohé nočné živočíchy sú citlivé na polarizované svetlo. Polarizácia je tiež významná pri interpretácii astronomických pozorovaní, diaľkovom snímaní Zeme, pozemných optických meraniach aerosólovej zložky atmosféry a analyzovaní dát získavaných napríklad v rámci biologického výskumu.

„Systematické mapovanie polarizácie nočnej oblohy bolo doposiaľ veľmi zriedkavé, čiastočne pre nedostatok prístrojového vybavenia s vysokým dynamickým rozsahom, rýchlou odozvou pri nízkej úrovni osvetlenia a tiež preto, že dodnes prakticky neexistuje žiadny úspešný publikovaný model polarizácie nočnej oblohy, ktorý by umožnil správnu interpretáciu meraných dát,“ dodal Miroslav Kocifaj.

Výsledky výskumu uverejnili vedci v jednom z popredných svetových časopisov MNRAS Letters, s fokusom na ground-breaking research v oblasti astronómie a astrofyziky. Časopis je súčasťou tzv. Nature-index zoznamu.

Zdroj: https://www.sav.sk; TASR, zverejnené: 14.6.2024, autor: rup