Slovensko chce prejsť „od montovne k mozgovni“, čoraz viac však budú chýbať mozgy, ktoré majú túto premenu uskutočniť. Posun od ekonomiky založenej na priemyselnej montáži k ekonomike postavenej na pridanej hodnote, vede a inováciách si vyžaduje dostatok absolventov technických a prírodovedných odborov. Tých však dlhodobo produkujeme málo a hrozí, že ak neprijmeme systémové opatrenia, nielenže nezískame vytúženú inovačnú ekonomiku, ale pre nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily prídeme aj o montážnu, ktorá dnes zamestnáva stovky tisíc ľudí a napĺňa štátny rozpočet. Vyplýva to z údajov analytikov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Slovensko je piaty najpriemyselnejší štát EÚ s podielom pridanej hodnoty priemyslu na úrovni 20,7 % (priemer v EÚ 27 je 17,1 %) a zároveň piata najotvorenejšia ekonomika EÚ. Priemyselné statky tvoria až 94,9 % slovenského exportu. Udržanie tejto priemyselnej základne, ktorá do značnej miery financuje slovenský ekonomický model, a najmä jej posun k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou si vyžaduje, aby vysoké školy produkovali dostatočné množstvo absolventov technických a prírodovedných odborov (STEM). To sa však nateraz nedeje.
V základnom scenári očakávaného vývoja nebude na Slovensku v rokoch 2025–2035 dostatok absolventov STEM. V počte študentov STEM odborov na obyvateľa je Slovensko predposledné v OECD/EÚ s počtom 592 študentov na 100 tisíc obyvateľov, dosahuje teda približne polovicu priemeru, ktorý predstavuje 1 144 študentov na 100 tisíc obyvateľov.
Demografický vývoj a nízky počet študentov STEM tak nepokryjú dopyt na trhu práce, ktorý v rokoch 2025–2035 dosiahne v priemere 16,8-tisíc ľudí ročne a bude od roku 2025 poháňaný najmä potrebou nahradiť odchádzajúcich zamestnancov. Slovenské vysoké školy budú pritom generovať v priemere iba 9,7-tisíc STEM absolventov ročne, čo vyplýva najmä z demografie, a zo zahraničia sa vráti 0,7 tisíca.
„Keďže dopyt bude každý rok prevyšovať ponuku, nožnice sa budú rok čo rok otvárať a do roku 2035 sa medzi nimi nahromadí medzera 71,1-tisíc chýbajúcich absolventov technických a prírodovedných odborov,“ upozorňuje analytik STU Marcel Čas.
Odliv mozgov pritom nie je z kvantitatívneho hľadiska hlavnou príčinou medzery zručností, ani jej dostatočným riešením, keďže zo zahraničia sa odhadom ročne vráti 688 z 1 721 absolventov STEM. Slovensko má síce tretí najväčší odliv vysokoškolských študentov do zahraničia v EÚ, ale ide o prirodzený gravitačný efekt blízkeho Česka, kde študuje 79,6 % slovenských zahraničných študentov, pričom absolútny počet študentov v zahraničí je dlhodobo stabilný (cca 30,8-tisíc) a rast podielu v posledných rokoch spôsobil najmä demografický pokles. Odliv mozgov tak zostáva pre Slovensko kľúčový skôr v kvalitatívnej rovine ľudského kapitálu, než v kvantitatívnej.
Z analýzy STU vyplýva, že najúčinnejším z posudzovaných nástrojov na uzavretie kumulatívnej medzery STEM zručností vo výške 71,1 tisíca ľudí je zvýšenie počtu študentov STEM, ktoré by v scenári konvergencie k priemernej úrovni STEM v OECD pokrylo až 107 % medzery, kým zastavenie odlivu študentov len 16 % a návrat všetkých expatov iba 36 %.
„Slovenská debata o nedostatku talentov sa sústreďuje na odliv mozgov, no dáta naznačujú, že najväčší potenciál na zmiernenie kvantitatívneho nesúladu na trhu práce má to, aby si štúdium STEM zvolilo viac slovenských študentov,“vysvetľuje Marcel Čas.
Zmena študentských preferencií pritom nie je len teoretická možnosť, Slovensku sa ju už raz podarilo cielene dosiahnuť. Podiel študentov zdravotníckych odborov sa v rokoch 2009–2024 vďaka štátnej politike takmer zdvojnásobil, aj napriek demografickému poklesu. Výskumy zároveň naznačujú, že najúčinnejšie sú včasné intervencie na základnej či strednej škole.
Hrubý ekonomický potenciál, o ktorý Slovensko pre medzeru zručností prichádza, je už dnes rádovo porovnateľný s vplyvom konsolidačného balíčka (0,37 % HDP oproti 0,36 % HDP v roku 2026), no na rozdiel od neho sa každý rok prehlbuje a do roku 2035 môže dosiahnuť 3,5 mld. eur ročne. Verejným financiám by v tom roku mohlo chýbať až 1,6 mld. eur. Ide o hrubý odhad ohrozeného potenciálu, nie o presnú bilanciu čistej straty HDP.
Rozvoj umelej inteligencie dopyt po absolventoch STEM pravdepodobne nezníži, skôr ho zvýši. Názor, že AI medzeru zručností vyrieši za nás, analýza STU spochybňuje štyrmi argumentmi: ekonomicko-historický argument (vyššia efektivita pri dostatočne elastickom dopyte zvyšuje celkovú spotrebu), energeticko-ekonomický (prevádzka AI naráža na fyzický strop dostupnej energie), vedecko-technologický (dosiahnutie AGI súčasnými jazykovými modelmi (LLM) zostáva otvorenou otázkou) a politický (spoločnosť plošnú substitúciu z bezpečnostných, právnych a etických dôvodov nepripustí). Analytici STU zároveň interpretujú súčasné nadhodnotené očakávania ako dôsledok možnej technologicko-finančnej bubliny, no zdôrazňujú, že AI zostane transformatívnou technológiou, ktorá naliehavosť dopytu po STEM zručnostiach ešte zvýši.
Celú analýzu, vytvorenú v súčinnosti s SAV, nájdete na https://www.stuba.sk/sk/verejnost-a-media/media/data-a-analyzy/medzera-technickych-zrucnosti-na-slovensku-2026.
Analýza je do konca roka 2026 otvorená na odborné pripomienkovanie (peer review). Komentáre a pripomienky je možné posielať na adresu public@stuba.sk .
Zdroj: https://www.stuba.sk, zverejnené: 6.11.2026; autor: rup
