Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 si odniesol Francis Halzen, profesor z Wisconsinskej univerzity v Madisone v USA, ktorý skúma neutrína.
Nobelovo zhromaždenie pri Karolínskom inštitúte (Nobel Assembly at Karolinska Institutet) vo Švédsku oznámilo 6. októbra 2026 nositeľov Nobelovej ceny za fyziku za rok 2026. Ako je zvykom, cena bola vyhlásená najprv po švédsky, následne v angličtine. Nobelova komisia pri Karolínskom inštitúte sa rozhodla udeliť Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 laureátovi Francisovi Halzenovi, profesorovi z Wisconsinskej univerzite v Madisone v USA, ktorý skúma neutrína. Cenu získal „za rozhodujúci prínos k neutrínovému observatóriu IceCube a k objavu vysokoenergetických neutrín astrofyzikálneho pôvodu“.
Francis Halzen si uvedomil, že ľad na južnom póle možno využiť na sledovanie častíc známych ako neutrína. Jeho vízia a vedecké bádanie boli kľúčové pre neutrínové observatórium IceCube, čo je kubický kilometer ľadu vybavený svetelnými senzormi. Vďaka observatóriu môžu výskumníci zachytiť neutrína pochádzajúce z procesov s extrémne vysokou energiou vo vzdialenom vesmíre.
Ďaleko za hranicami slnečnej sústavy
Neutrína sú všade, ale nedávajú o sebe vedieť. Prechádzajú cez celú Zem aj cez naše telá bez toho, aby sme si to všimli. Veľmi zriedka sa stane, že jedno neutríno interaguje s atómovým jadrom, vďaka čomu ho možno zachytiť pomocou špeciálnych detektorov.
Vedci už dávno vedia, že vesmír obsahuje prírodné urýchľovače častíc, ktoré vystreľujú častice s energiami miliónkrát vyššími, než aké je možné dosiahnuť v laboratóriách na Zemi. Mnohé aspekty týchto zdrojov zostávajú záhadou. Čo vlastne sú, kde sa nachádzajú a aké hlavné procesy v nich prebiehajú?
Neutrína s extrémne vysokými energiami vznikajú v rovnakom prostredí ako iné typy častíc. Na rozdiel od nich sa však k nám neutrína dostávajú bez zmeny smeru alebo straty energie. To znamená, že môžu poskytnúť informácie, ktoré nie sú dostupné žiadnym iným spôsobom.
Francis Halzen po prvýkrát predstavil svoju víziu zachytávania neutrín na južnom póle v roku 1988. Keď sa neutríno zrazí s atómovým jadrom, vytvorí svetelný záblesk, ktorý môžu snímače v čírom ľadovcovom ľade zachytiť. Ľad na južnom póle má mnoho výhod, pretože je bez rušenia a oblasť je geologicky stabilná, bez zemetrasení. Halzen a jeho nápad si čoskoro získali podporu ďalších výskumníkov a už o niekoľko rokov neskôr sa uskutočnili predbežné testy snímačov v ľade.
Kozmické neutrína s mimoriadne vysokými energiami sú veľmi vzácne, a preto je na pozorovanie dostatočného počtu zrážok potrebný obrovský objem ľadu. Projekt IceCube pokrýva celý kubický kilometer a dokončili ho v roku 2011. Vedci čoskoro objavili prvé vysokoenergetické neutrína a o niekoľko rokov neskôr mohli zverejniť objav neutrín, ktoré musia pochádzať z oblastí ďaleko za hranicami našej slnečnej sústavy. Hľadanie zdrojov neutrín vo vesmíre sa mohlo začať v plnom rozsahu.
Interakcie neutrín, ktoré IceCube nepretržite zaznamenáva, poskytnú vedcom nové poznatky o podmienkach, v ktorých môžu vznikať vysokoenergetické neutrína, a mohli by dokonca odhaliť doteraz neznáme kozmické javy.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vzišla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. Vo svojom závete odkázal väčšinu svojho bohatstva na ustanovenie ceny. Nobelovým želaním bolo, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. S týmto posledným želaním nesúhlasila jeho rodina. Prvýkrát tak bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Viac informácií:
Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk; https://www.nobelprize.org, zverejnené: 8.10.2026; autor: rup
