Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela udelili „za mikroekonomické základy makroekonomickej stabilizácie“.
Švédska kráľovská akadémia vied (Kungliga Vetenskapsakademien) dnes 12. októbra 2026 o 11.45 hod. oznámila laureátov Ceny Švédskej centrálnej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela (The Sveriges Riksbank Prize in Economic Sciences in Memory of Alfred Nobel).
Ako uviedla počas tlačovej konferencie profesorka Ellen Moonsová z Karlstad University vo Švédsku, ktorá je od 1. januára 2026 generálnou tajomníčkou akadémie, cenu za ekonómiu za rok 2026 získavajú Robert E. Hall a Michael Woodford „za mikroekonomické základy makroekonomickej stabilizácie“. Obaja výskumníci sú zo Spojených štátov amerických. Robert E. Hall pôsobí na Stanford University v Stanforde v Kalifornii, Michael Woodford na Columbia University v štáte New York.
Tohtoroční laureáti v oblasti ekonomických vied Robert E. Hall a Michael Woodford vyvinuli nové makroekonomické modely, ktoré výrazne zlepšili uplatňovanie účinnej stabilizačnej politiky. Na základe vyvinutých modelov môžu štáty včas prijímať opatrenia fiškálnej a menovej politiky, ktoré môžu zmierniť výkyvy hospodárstva.
Cenu udelili za prínos do stabilizačnej politiky
Hospodárstvo sa vyznačuje striedaním období recesie a konjunktúry. Odkedy ekonóm John Maynard Keynes pred takmer storočím predstavil svoje teórie, stabilizačná politika zohráva dôležitú úlohu pri riešení takýchto výkyvov. Počas recesie sa hospodárstvo stimuluje znížením úrokových sadzieb a zvýšením rozpočtového deficitu, kým na účely spomalenia rýchlo rastúceho hospodárstva by sa malo postupovať naopak.
Robert E. Hall a Michael Woodford získali cenu za to, že svetu ukázali, ako možno ekonomické modely rekonštruovať, aby sa oživila stabilizačná politika. Namiesto toho, aby modely založili na štatistických vzťahoch medzi makroekonomickými premennými, ako sú inflácia, produkcia a spotreba, vybudovali ich na mikroekonomickom základe. Toto zahŕňa aj pochopenie toho, ako správanie domácností a podnikov ovplyvňuje ekonomiku.
Kľúčovým prvkom týchto modelov je fakt, že domácnosti a podniky sa pri úsporách alebo cenách výrobkov rozhodujú z dlhodobého hľadiska. Zverejňovaním plánov v oblasti hospodárskej politiky tak môžu vlády a centrálne banky ovplyvniť pohľad do budúcnosti a nasmerovať ekonomiku správnym smerom. Nové modely sa od svojho zavedenia ukázali ako mimoriadne užitočné v obdobiach hospodárskeho útlmu.
„Práca laureátov nám poskytla pevný teoretický základ pre modely, ktoré v súčasnosti využívajú centrálne banky a vlády na celom svete. Vďaka nim sme lepšie pripravení čeliť šokom v ekonomike, ako sú energetické krízy alebo náhle zmeny v spotrebe domácností,“ cituje tlačová správa Johna Hasslera, predsedu Výboru pre Nobelovu cenu za ekonómiu.
História Nobelovej ceny za ekonómiu
Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895. Založená bola v roku 1968 a po prvýkrát ju udelili v roku 1969. V rokoch 1969 až 2025 bola udelená 57-krát celkovo 99 laureátom.
Vlani získala cenu trojica laureátov Joel Mokyr z Northwestern University v Spojených štátoch, Philippe Aghion z Collège de France a INSEAD v Paríži vo Francúzsku a z The London School of Economics and Political Science v Spojenom kráľovstve a Peter Howitt z Brownovej univerzity v Amerike „za teóriu trvalo udržateľného rastu prostredníctvom kreatívnej deštrukcie“.
V roku 2024 ju získali Daron Acemoglu a Simon Johnson, obaja z Massachusettskej technickej univerzity (MIT), a James A. Robinson z Chicagskej univerzity, pionieri v oblasti nových prístupov, empirických aj teoretických, v nazeraní na prosperitu krajín.
Len tretia žena v dejinách tohto ocenenia, Claudia Goldinová, ho získala v roku 2023. Goldinová sa zaslúžila o prehĺbenie znalostí týkajúcich sa uplatnenia žien na trhu práce. Jej výskum odhalil príčiny zmien aj hlavné zdroje pretrvávajúcich rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práce.
Prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, bola v roku 2009 Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther Duflová, ktorá bola zároveň najmladšou laureátkou spomedzi mužov aj žien.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vzišla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. Vo svojom závete odkázal väčšinu svojho bohatstva na ustanovenie ceny. Nobelovým želaním bolo, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. S týmto posledným želaním nesúhlasila jeho rodina. Prvýkrát tak bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Viac informácií:
Nobelovu cenu za ekonómiu získali Hall a Woodford, ocenenie dostali za výskum stabilizačných politík
Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk; https://www.nobelprize.org, zverejnené: 12.10.2026; autor: rup
