Nobelovu cenu za chémiu za rok 2026 získali Henri Kagan a Kenso Soai „za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze“.
Po odovzdaní Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu a Nobelovej ceny za fyziku oznámila Švédska kráľovská akadémia 7. októbra 2025 nositeľov Nobelovej ceny za chémiu za rok 2026.
Hostí privítala profesorka z Karlstad University Ellen Moonsová, belgická vedkyňa v oblasti materiálov. Súčasťou komisie boli aj ďalší členovia Nobelovho výboru pre chémiu, profesori Heiner Linke a Peter Somfai. Ako je zvykom, cena bola vyhlásená najprv po švédsky, následne v angličtine.
Laureátmi Nobelovej ceny za chémiu za rok 2026 sa stali dvaja vedci Henri Kagan a Kenso Soai „za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze“.
Henri Kagan objavil nový spôsob ovplyvňovania chemických reakcií, ktorý umožňuje vytvoriť väčší prebytok jedného zo zrkadlových obrazov, než sa doteraz považovalo za možné. Jeho objav znamenal revolúciu pre chemikov, ktorí vyvíjajú reakcie na výrobu liekov, príchutí, vôní a nových materiálov.
Kenso Soai navrhol prvú chemickú reakciu, pri ktorej vznikol iba jeden z možných zrkadlových obrazov. Okrem samotného života sa tento úspech doteraz nikomu nepodarilo dosiahnuť. Soaiho reakcia patrí medzi najpozoruhodnejšie chemické experimenty, aké kedy boli vykonané.
Je to zásadné pri výrobe liekov
Mnohí chemici označujú homochiralitu za chémiu života. Všetky aminokyseliny existujú v dvoch zrkadlovo symetrických variantoch, podobne ako ruky, ale iba jedna z nich sa nachádza v bielkovinách našich buniek. Druhá sa v prírode vyskytuje zriedkavo.
Chemici sa dlho zamýšľali nad tým, ako homochiralita vzniká. Keď začali experimentovať s chemickými reakciami, pri ktorých môžu vzniknúť dve zrkadlovo symetrické molekuly, získali v skúmavkách vždy rovnaké množstvo oboch molekúl. Cieľom však bolo získať len jeden zrkadlový obraz, pretože pri vývoji molekúl, ktoré budú interagovať so živými organizmami, ako je to napríklad vo farmaceutickom priemysle, bude mať požadovaný účinok len jeden zrkadlový obraz.
Nobelova cena za chémiu za rok 2026 je ocenením objavov, ktoré umožnili chemikom riadiť chemické reakcie vedúce k homochiralite. „Henri Kagan a Kenso Soai poskytli riešenie chemickej záhady, ktorá trvá už viac ako sto rokov – ako môže spontánne vzniknúť homochiralita. Chemické reakcie, ktoré vyvinuli, sú úžasné,“ uviedol profesor Heiner Linke, predseda Nobelovho výboru pre chémiu.
Cesta k objavu sa začala v roku 1986
Henri Kagan urobil prvý rozhodujúci krok v roku 1986, keď objavil nový spôsob ovplyvňovania chemických reakcií. Toto mu umožnilo vytvoriť väčší prebytok jedného zo zrkadlových obrazov, než sa dovtedy považovalo za možné.
Kenso Soai urobil ďalší krok. V roku 1995 v kľúčovej publikácii opísal, ako navrhol vôbec prvú chemickú reakciu, ktorá mala potenciál byť homochirálna. V roku 2003 sa mu to konečne podarilo. Predstavil reakciu, pri ktorej vznikol len jeden z dvoch možných zrkadlových obrazov.
Vďaka Henrimu Kaganovi a Kensovi Soaiovi dnes vieme, ako môže vzniknúť homochiralita. Ich objavy boli rozhodujúce pre chemikov, ktorí navrhujú reakcie na výrobu liekov.
Nobelova cena za chémiu
Od roku 1901 bola Nobelova cena za chémiu udelená 117-krát dvesto osobnostiam. Najmladším laureátom v dejinách Nobelovej ceny za chémiu je Frédéric Joliot-Curie, ktorý ju získal vo veku 35 rokov. Najstarším laureátom je John B. Goodenough, ktorý si cenu odniesol vo veku 97 rokov. Dvom osobnostiam bola Nobelova cena za chémiu udelená dvakrát, sú nimi Frederick Sanger a Barry Sharpless.
Laureátmi minuloročnej Nobelovej ceny za chémiu sa stali Susumu Kitagawa z Kjótskej univerzity v Japonsku, Richard Robson z Melbournskej univerzity v Austrálii a Omar M. Yaghi z Kalifornskej univerzity v Berkeley v USA. Cenu im udelili za mimoriadny prínos „pre vývoj kovovo-organických štruktúr“.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vzišla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. Vo svojom závete odkázal väčšinu svojho bohatstva na ustanovenie ceny. Nobelovým želaním bolo, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. S týmto posledným želaním nesúhlasila jeho rodina. Prvýkrát tak bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Viac informácií:
Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk; https://www.nobelprize.org, zverejnené: 9.10.2026; autor: rup
