Spotreba dátových centier v EÚ má do roku 2030 vyskočiť na 114 TWh. Komisia preto spúšťa nové hodnotenie, Slovensko si verí, že má konkurenčnú výhodu.

Vďaka prudkému rozmachu umelej inteligencie sa dátové centrá v priebehu pár rokov stali jednou z najsledovanejších otázok európskej energetiky. Poháňajú chatboty, generovanie obrázkov aj videí, ale aj obyčajné cloudové disky.

„Dátové centrá sú kľúčové pre digitálnu budúcnosť Európy. Aby však digitálna transformácia skutočne fungovala pre celú spoločnosť, musíme riešiť viacero zásadných otázok, vrátane ich rastúcej spotreby energie,” upozornil eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen.

Podľa vlády by táto situácia mohla byť pre Slovensko príhodná. Kým ešte v lete sa krajina o veľký európsky projekt neuchádzala, teraz tvrdí, že doma máme na rozvoj serverovní ideálne podmienky.

„Začína byť veľký záujem o Slovensko z hľadiska datacentier, ktoré budú potrebovať obrovský prísun elektrickej energie, pretože vidia, že máme stabilnú výrobu,” povedal v septembri premiér Robert Fico.

 

Víťaz pretekov v umelej inteligencii 

Serverové haly plné blikajúcich svetielok skladujú milióny citlivých dát, od bankových prevodov po zdravotné záznamy, a na svoju prevádzku potrebujú obrovské množstvo elektriny a vody. Čistý energetický mix, ktorý Slovensko má a vďaka novým plánovaným zdrojom ešte posilní, môže byť podľa prezidenta Petra Pellegriniho kľúčovou konkurenčnou výhodou.

„Nemusíme si robiť ilúzie, že Slovensku sa podarí byť lídrom vo vývoji umelej inteligencie,” vyhlásil pred parlamentom vo svojej Správe o stave republiky s tým, že energetická náročnosť dátových centier a s tým súvisiacej infraštruktúry ponúka otázku, „čo ak napokon víťazom celých pretekov okolo umelej inteligencie len nebude ten, koho program či aplikácia bude o niečo lepšia ako konkurenčná – ale ten, kto dokáže pre celú AI infraštruktúru zabezpečiť dostatok elektrickej energie?” zamýšľal sa.

Optimálna lokalita pre datacentrum by podľa zástupcov kabinetu mala byť v Bratislave a pri plánovanej prečerpávacej elektrárni Málinec. „Ja si myslím, že by to malo zmysel, spojiť príjemné s užitočným. Jednak, čo sa týka zadržiavania vody v krajine, ale zároveň to využiť ako zdroj chladenia pre, povedzme, takúto investíciu,” povedal pre STVR minister informatizácie Samuel Migaľ. Tá istá nádrž by tak mala slúžiť aj na zadržiavanie vody v krajine, aj na chladenie serverov.

 

Komisia sprísňuje pravidlá

Investície, ktoré si vyžadujú množstvo prírodných zdrojov a energie, však vyvolávajú v Bruseli aj obavy.

Európska komisia zverejnila 21. septembra 2026 správu o energetickej efektívnosti dátových centier, podľa ktorej do roku 2030 pokryjú najmenej 3,2 % dopytu po elektrickej energii v EÚ. Problémom je, že energetická infraštruktúra nestíha držať krok s tempom, akým technologické firmy pridávajú nové serverovne a štáty čoraz častejšie riešia, či pri pripájaní uprednostniť datacentrá, priemysel alebo fabriky prechádzajúce na zelenú energiu.

Pomenoval to aj Mario Draghi vo svojej správe o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. „Znížením spotreby energie, teda aj prevádzkových nákladov, môžu spoločnosti reinvestovať do výskumu a vývoja, zručností a pracovných miest, čím posilnia konkurencieschopnosť Európy,” pripomína Komisia.

Brusel preto navrhuje spoločný ratingový systém pre centrá nad 500 kilowattov, založený na štyroch ukazovateľoch, spotrebe energie, spotrebe vody, miere recyklácie odpadového tepla a podiele obnoviteľných zdrojov. Povinnosť reportovať tieto dáta platí už od roku 2024, no v prvom kole nahlásilo dáta len 770 centier, teda približne tretina odhadovaného počtu v EÚ.

„Opätovné využitie polovice všetkého odpadového tepla z európskych dátových centier zodpovedá celkovému dopytu po vykurovaní štyroch miliónov domácností v Európe,” upozornil Jørgensen.

Udržateľné, flexibilné a dobre navrhnuté dátové centrá, ktoré dokážu prispôsobiť svoju spotrebu elektriny podmienkam v sieti, môžu podľa komisára „znížiť celkové náklady na elektrizačnú sústavu, zlepšiť stabilitu siete a zapojiť viac obnoviteľných zdrojov energie,“ dodal.

Verejná konzultácia o minimálnych výkonnostných štandardoch potrvá do 14. decembra 2026. Prvé nové štítky majú byť viditeľné budúci rok.

 

V Európe rastú obavy 

Napätie medzi budovaním kapacít a skutočnou cenou rezonuje aj v Európskom parlamente. Aura Salla (EPP), členka výboru pre priemysel, výskum a energetiku a bývalá manažérka Mety, hovorí o riziku digitálneho kolonializmu.

„Desaťročia sme budovali jadrovú energiu a teraz ju odovzdávame hyperscalerom, ktorí vo veľkom na európskom území stavajú datacentrá. Nevidím v tom žiadny zmysel. Ak sa pozriete na správy z Texasu alebo iných štátov USA, tam tieto dátové centrá na vlastnom dvore nechcú, preto prichádzajú do Európy,” povedala v Štrasburgu na stretnutí s novinármi 15. septembra.

Ostro kritizovala aj aktuálne pravidlá voľného toku dát z EÚ do USA. Európa podľa nej poskytuje americkým firmám ako Microsoft, Google, či Meta lacnú elektrinu a vhodné podnebie. Tieto firmy však „bezplatne zozbierajú európske dáta, presunú ich do USA, tam vyvinú svoje AI služby a predajú nám ich späť za vysoké ceny,” upozornila. Navrhuje preto, aby EÚ dala dátam cenovku a zaobchádzala s nimi ako so vzácnou surovinou, hodnotnejšou než lítium, kobalt či platina.

Kritická bola aj Anna Cavazzini (Zelení), predsedníčka výboru pre vnútorný trh. Európa by podľa nej mala hľadať udržateľný model, odlišný od amerického štýlu budovania čoraz masívnejších centier, ktoré ničia životné prostredie a energetické zdroje.

Navrhuje preto, aby EÚ zaviedla povinné pravidlá pre prevádzkovateľov dátových centier, ktorí budú musieť uzatvárať dohody o zdieľaní prínosov s miestnymi komunitami.

Pre malé mestá, obce či vidiecke oblasti je totiž nesmierne ťažké povedať investorom ‘nie’, keď prichádzajú so sľubom investícií a nových pracovných miest. To však nestačí.

„Miestni musia mať z ich prítomnosti finančný úžitok a prevádzkovatelia musia prevziať záväzky voči miestnej infraštruktúre. A mimoriadne dôležitá je elektrina, ak budú využívať uhlie, len urýchlime klimatickú krízu,” upozornila.

 

Koľko štátov, toľko názorov

Kým sa Bratislava aj Málinec ešte len rysujú, EÚ už rozbieha vlastnú schému veľkých výpočtových hubov, takzvaných gigatovární, informoval portál Politico. Osemnásť z 27 členských štátov prisľúbilo financie, spolu okolo troch miliárd eur.

Najambicióznejšie je Nemecko s jednou miliardou, susedné Poľsko aj Česko si zabezpečili menšie uzly po 100 miliónov eur. Slovensko sa podľa MIRRI o hostenie neuchádzalo vôbec, namiesto toho stavia na menšom projekte Tatra Supercompute za 250 až 300 miliónov eur s výkonom 10 až 15 megawattov. Komisia má víťazné projekty gigatovární vybrať budúci rok.

Skúsenosti odinakiaľ v Európe však ukazujú, že súhlas vlády nestačí. V rakúskom Kronstorfe stavia Google svoje prvé hyperscale centrum, ktoré má po rozšírení spotrebovať toľko elektriny ako celá Viedeň. Miestna koalícia vedcov, umelcov a aktivistov však proti nemu bojuje petíciami aj na súdoch, píše portál Politico.

Podobné napätie sa objavilo aj inde. Írsko muselo zamraziť pripájanie nových veľkých centier okolo Dublinu potom, čo ich spotreba prekročila pätinu celoštátnej elektriny. Obyvatelia holandského Zeewolde po protestoch vybojovali zrušenie povolenia pre centrum spoločnosti Meta, v španielskej Talavere de la Reina zase protestujú farmári proti centru Mety, ktoré má v suchom regióne denne spotrebovať státisíce litrov pitnej vody.

Nová iniciatíva Európskej komisie, ktorá prináša jednotný systém hodnotenia dátových centier a pripravuje minimálne štandardy ich udržateľnosti, môže byť dôležitým krokom k zmierneniu narastajúcich obáv. Tieto pravidlá však nemusia rozvoj zastaviť.

Ak dokážu ambiciózne krajiny spojiť prísne európske štandardy s vlastnými výhodami, napríklad stabilným zeleným energetickým mixom či inovatívnym chladením, môžu prilákať kľúčové investície do umelej inteligencie a zároveň predísť kolapsu energetických sietí.

 

Zdroj: https://eubrief.sme.sk, zverejnené: 29.9.2026; autor: rup