Lepšia ochrana EÚ a jej občanov pred trestnou činnosťou a terorizmom (Better protect the EU and its citizens against Crime and Terrorism)

Cieľom tejto destinácie je zlepšiť prevenciu, vyšetrovanie a zmierňovanie dopadov trestnej činnosti vrátane nových, vznikajúcich spôsobov činnosti zločincov (napr. využívanie digitálnych technológií). Základom tohto prístupu je hlbšie pochopenie ľudských a sociálnych aspektov relevantných spoločenských výziev ako je sexuálne zneužívanie detí, násilná radikalizácia, obchodovanie s ľuďmi, dezinformácie a falošné správy, korupcia a počítačová kriminalita. Výskum môže pomôcť pri prenose týchto poznatkov do operatívnych činností policajných orgánov a organizácií občianskej spoločnosti.

Účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ (Effective management of EU external borders)

Cieľom tejto destinácie je budovanie kapacít v oblasti kontroly vonkajších hraníc EÚ, čo má priamy dopad na ochranu integrity a fungovania schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach EÚ; podpora schopnosti vykonávať systematické hraničné kontroly vrátane nevyhnutných kontrol totožnosti, zdravotných a bezpečnostných údajov; poskytovať integrovaný a nepretržitý hraničný dozor, situačné povedomie a podporu ochrany hraníc  formou analýz; boj proti podvodom s totožnosťou a dokladmi; podpora budúcich technológií pre európsku pohraničnú a pobrežnú stráž; podpora interoperability informačných systémov EÚ v oblasti výmeny a analýzy údajov; podpora lepšieho identifikovania rizika, reakcie na incidenty a prevencie kriminality; zlepšenie európskej pripravenosti na budúce rýchlo sa vyvíjajúce hrozby v oblasti ochrany hraníc a ich riadenie; aktualizácia riadenia námornej bezpečnosti vrátane migrácie, obchodovania s ľuďmi, ako aj vyhľadávacích a záchranných zručností.

Odolná infraštruktúra (Resilient infrastructure)

Cieľom tejto destinácie je formou vedecko-výskumných a inovačných projektov podporiť ochranu európskych infraštruktúr, čo umožní verejným a súkromným subjektom čeliť súčasným a vznikajúcim hrozbám. Stratégia bezpečnostnej únie definuje ochranu kritických infraštruktúr ako jednu z hlavných priorít EÚ a jej členských štátov na nasledujúce roky. Osobitný dôraz kladie na rastúcu vzájomnú prepojenosť infraštruktúr a na nové komplexné hrozby: technologické trendy ako použitie umelej inteligencie, rýchly vývoj sofistikovaných bezpilotných prostriedkov, vplyv prírodných a človekom spôsobených katastrof, významné hrozby ako napr. pandémia COVID-19 a iné neočakávané udalosti. Pripravenosť a ochrana infraštruktúry je technologicky náročná, je ovplyvnená rôznymi globálnymi trendami a z tohto dôvodu je potrebné ju podporovať cieleným bezpečnostným výskumom.

Zvýšená kybernetická bezpečnosť (Increased Cybersecurity)

Európa musí vybudovať systém odolný voči kybernetickým útokom, pričom musí dbať na to, aby sa posilnila ochrana osobných údajov a sloboda občanov. Digitálna transformácia si vyžaduje podstatné zlepšenie kybernetickej bezpečnosti, zabezpečenie ochrany rastúceho počtu pripojených zariadení a bezpečnú prevádzku sieťových a informačných systémov vrátane tých, ktoré sa používajú v energetike, dodávkach a rozvodoch pitnej vody, vo vozidlách a dopravných systémoch, nemocniciach a celom zdravotnom systém, financiách, vo verejných inštitúciách, výrobných podnikoch a domácnostiach.

Spoločnosť odolná voči katastrofám (A Disaster-Resilient Society for Europe)

Táto destinácia podporuje implementáciu medzinárodných politík a iniciatív ako napr. Sendajský rámec pre znižovanie rizika katastrof, Green Deal, SDG a európskych iniciatív a politík ako EU Disaster Risk Reduction, politiky zamerané na prírodné a človekom vyvolané hrozby (úmyselné aj neúmyselné), Climate Adaptation Strategy, Security Union Strategy a Counter-Terrorism Agenda.
Zvyšujúca sa závažnosť a frekvencia extrémnych prírodných javov (napr. povodne, horúčavy a mimoriadne chladné obdobie, búrky a lesné požiare), ktoré sú výsledkom vplyvu človeka na zmenu podnebia, zvyšuje zraniteľnosť spoločnosti a vyžaduje osobitné zameranie výskumu. Na druhej strane, geologické riziká (napr. zemetrasenia, tsunami, sopečné erupcie) a riziká s tzv. pomalým nástupom (napr. stúpanie hladiny morí a oceánov, topenie ľadovcov, suchá) taktiež musia byť nepretržite monitorované. Antropogénne hrozby vyžadujú posilnenie kapacít krízového riadenia, čo dokazujú nedávne priemyselné nehody a teroristické útoky spojené s chemickými, biologickými, rádiologickými, jadrovými a výbušnými materiálmi (CBRN-E). V konečnom dôsledku, kríza COVID-19, odhalila vystavenie spoločnosti väčšiemu riziku pandémie ako sme si mysleli. Globálne nerovnosti často zhoršujú odolnosť spoločností a zvyšujú zraniteľnosť ich členov, infraštruktúr a ekonomík.

Posilnený bezpečnostný výskum a inovácie (SSRI – Strengthened Security Research and Innovation)

Cieľ tejto destinácie bol navrhnutý tak, aby slúžil rovnako všetkým očakávaným dopadom klastra 3. Výskum v rámci tohto klastra prispeje k zvýšeniu dopadu všetkých aktivít realizovaných v celom bezpečnostnom ekosystéme EÚ a prispeje k plneniu jeho základných hodnôt: zabezpečiť, aby sa výskum a inovácie v oblasti bezpečnosti naďalej zameriavali na potenciálne konečné využitie jeho výsledkov; prispieť k plánovaniu EÚ bezpečnostných spôsobilostí; zabezpečiť rozvoj bezpečnostných technológií, ktoré sú spoločensky prijateľné; zabezpečiť úspešnú industrializáciu, komercializáciu, akvizíciu a zavádzanie úspešných výsledkov výskumu a inovácií; zabezpečiť autonómiu EÚ a technologickú suverenitu v kritických bezpečnostných oblastiach prispievaním ku konkurencieschopnejšej a odolnejšej priemyselnej a technologickej základni EÚ.

Zatiaľ čo ostatné destinácie pracovného programu klaster 3 ponúkajú financovanie výskumných a inovačných riešení zameraných na špecifické bezpečnostné hrozby, cieľ tejto destinácie je vytvoriť nástroje, ktoré pomôžu priblížiť tieto riešenia na trh.