Nová štúdia Európskej komisie s názvom Štúdia o posilnení bezpečnostného výskumu a inovácií financovaného z fondov EÚ hodnotí dvadsať rokov výskumu v oblasti bezpečnosti a zdôrazňuje jeho pridanú hodnotu z ekonomického, spoločenského a technologického hľadiska. Uvádzajú sa v nej aj úspešné príklady, ktoré dokazujú, ako spolupráca na úrovni EÚ priniesla pozitívnu zmenu.
Od roku 2004 investuje EÚ do výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti s cieľom čeliť hrozbám a zabezpečiť bezpečnosť občanov. Počas uplynulých dvoch desaťročí podporili tieto investície technologický pokrok, posilnili politiky a vytvorili skutočný vplyv v Európe. Európska komisia preto požiadala o vypracovanie spomínanej štúdie založenej na faktoch. Zámerom je lepšie pochopiť výsledky a vplyv investícií do výskumu a inovácií, týkajúcich sa oblasti vnútornej bezpečnosti. Cieľom štúdie bolo zhromaždiť údaje a z príslušných výskumných programov od roku 2004 posúdiť, do akej miery bol výskum a inovácie v oblasti civilnej bezpečnosti efektívny pri riešení najmä týchto tém:
– zvýšenie odolnosti spoločností EÚ voči bezpečnostným hrozbám
– prispievanie k vytváraniu, zavádzaniu a riadeniu príslušných kľúčových technológií a odolnej kritickej (digitálnej a fyzickej) infraštruktúry
– prispievanie k väčšej otvorenej strategickej autonómii EÚ, technologickej suverenite a vedúceho postavenia pri vývoji a zavádzaní kritických technológií
– prispievanie ku konkurencieschopnosti EÚ na svetových trhoch v oblasti zahraničných technológií
– obhajovanie vysoké štandardov EÚ týkajúcich sa práva na súkromie, ochrany údajov, spoločenskej akceptácie bezpečnostných technológií a ďalších základných práv
– riešenie nedostatkov v schopnostiach a zmierňovanie rizík spojených s bezpečnostnými hrozbami.
EÚ výrazne zmenila svoj prístup k bezpečnostnej politike. Za posledných dvadsať rokov sa čoraz aktívnejšie zapája do podpory iniciatív v oblasti výskumu a inovácií (R&I) v kontexte civilnej bezpečnosti. Štúdia poskytuje komplexné hodnotenie prínosov, výhod a potenciálnych nedostatkov úsilia o výskum a inovácie. Uskutočnené investície boli analyzované a porovnávané s inými národnými výskumnými programami v oblasti civilnej bezpečnosti na celom svete, ako aj s inými oblasťami výskumu financovanými EÚ.
Podrobne analyzovaný je aj vývoj rozpočtu pre bezpečnostný výskum počas rámcových programov. Má stúpajúcu tendenciu, no stále nie je adekvátny závažným vplyvom, ktorými prechádza európska spoločnosť.
Z analýzy vyplynula aj výzva zapojiť nových účastníkov do výskumu a inovácii v rámci nových konzorcií. Táto ambícia sa neobmedzuje len na bezpečnostný výskum, ale vždy bola (dokonca vo väčšej miere) rozšírená v rámci rámcových programov, podobne ako požiadavka na zvýšené prideľovanie zdrojov na výskum v oblasti civilnej bezpečnosti. Hoci prípadné zvýšenie rozpočtu nevyrieši všetky problémy, identifikovaný nedostatok finančných prostriedkov je jednou z kľúčových príčin mnohých problémov. Zvýšenie rozpočtu by potenciálne mohlo viesť k financovaniu väčšieho počtu projektov v jednotlivých oblastiach, zvýšenie atraktívnosti predkladania návrhov v tomto procese a zlepšenie rozmanitosti. Pokiaľ ide o zapojenie odborníkov a odborníčok z praxe, takmer všetky zainteresované strany uviedli, že rozhodnutie Európskej komisie o ich účasti vo výskumných konzorciách významne prispelo k pridanej hodnote výstupov projektov.
Zdroj: 28.2.2025, mak
