Európska únia bola založená s cieľom poskytnúť spoločný priestor pre svojich členov, aby mohli prosperovať v stabilnom a bezpečnom prostredí a „byť zjednotení v rozmanitosti“. Výskyt násilného extrémizmu, populizmu a radikalizácie ale narúša európsku súdržnosť, oslabuje základy Únie a vyvoláva medzi jej občanmi pocity neistoty.

Pre niektorých slúžia odlišné ideologické tradície, náboženské alebo politické presvedčenia ako symboly „inakosti“, ktorú považujú za potrebné potlačiť. Významné udalosti môžu tiež viesť k vzniku extrémnych nacionalistických tendencií. Napríklad, ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 nielenže spôsobila straty na životoch a deštrukciu, ale hlboko ovplyvnila aj sociálne štruktúry v okupovanej krajine, ako aj európske spoločnosti.  Objavili sa extrémistické názory spojené s vojnou, ktoré prispievajú k rastúcej polarizácii spoločnosti a podkopávajú stabilitu.

Od teroristických útokov z 11. septembra 2001 patrí riešenie radikalizácie a násilného extrémizmu k prioritám bezpečnostných stratégií EÚ na domácej aj zahraničnej úrovni. Tento problém podnietil k snahe o lepšie pochopenie kolektívnych a individuálnych podnetov, geopolitických kontextov, ekonomických záujmov, spôsobov šírenia a naratívov. Cieľom je objasniť, prečo jednotlivci prijímajú, podporujú a konajú na základe extrémistických ideológií a hnutí, ktoré ospravedlňujú násilie. Vytváranie a zdieľanie takýchto poznatkov predstavuje prvý a najdôležitejší krok k budovaniu odolných spoločností a navrhovaniu zásahov na ochranu bezpečnosti a blahobytu všetkých občanov EÚ.

Nová CORDIS zbierka  „Research and Strategies to Prevent Radicalisation and Violent Extremism“ / „Výskum a stratégie na prevenciu radikalizácie a násilného extrémizmu“ predstavuje tematický súbor inovatívnych výstupov výskumu financovaného EÚ.

Zdroj, 31.10.2024, elz