Program Horizont Európa vstupuje do svojho tretieho roku a najnovšie štatistiky ponúkajú pohľad na to, ako EÚ míňa svoj fond na financovanie výskumu vo výške 95,5-miliardy EUR.

K dnešnému dňu Komisia vyplatila 11,83-miliardy EUR alebo približne 12,4 % rozpočtu v prvých dvoch rokoch sedemročného programu.

Čo je na údajoch najviac zarážajúce, je vplyv Brexitu a následného nepridruženia krajiny na úroveň účasti Spojeného kráľovstva a najmä na jeho päť popredných univerzít. Napriek národnej záchrannej sieti, ktorá kopíruje financovanie EÚ, účasť spoločností, univerzít a jednotlivcov zo Spojeného kráľovstva klesla o polovicu.

Oxfordská univerzita, ktorá počas siedmich rokov programu Horizont 2020 získala 523-miliónov EUR, získala v prvých dvoch rokoch programu Horizont Európa 2-milióny EUR. Univerzita v Cambridge, príjemca celkovej sumy 483-miliónov EUR z programu Horizont 2020, do dnešného dňa nezískala žiadne finančné prostriedky z programu Horizont Európa.

Zatiaľ čo sa celkový objem doteraz vyplatených finančných prostriedkov programu Horizont Európa môže zdať nízky, je typické, že najväčší podiel peňazí sa rozdal v posledných rokoch výskumných programov EÚ. Posledný rámcový program, Horizont 2020, mal celkový rozpočet 77-miliárd EUR, z čoho 13,5-miliardy EUR alebo 17 % sa minulo v roku 2020, ktorý je posledným rokom programu.

Okrem toho sa približne 5 % financií vyčlenených na výskum v rámcových programoch každý rok nedostane k vedcom, pretože odhadované rozpočty projektov nakoniec nezodpovedajú skutočnému príspevku EÚ. Niektoré z týchto takzvaných „zrušení záväzkov“ sa potom vrátia do rozpočtu na výskum vo výške 95,5-miliardy EUR. Od roku 2021 tieto „rekonštituované“ peniaze dosiahli 286-miliónov EUR.

Na druhej strane, s 4 490 podpísanými projektami miera úspešnosti stúpa. Podľa najnovších (januárových) štatistík je toto číslo o niečo viac ako 16 %, v porovnaní s 15,8 % v júli 2022. Zatiaľ čo mnohé vynikajúce návrhy boli zamietnuté, situácia je lepšia ako v programe Horizont 2020, kde bola úspešnosť 12 %.

Tu je rozpis ostatných najväčších trendov s poznámkou, že aktuálne čísla na paneli Horizon Dashboard zahŕňajú údaje o návrhoch a projektoch podpísaných do 5. decembra 2022. Ďalšia aktualizácia, ktorá bude zahŕňať všetky údaje za rok 2022, má prísť v polovici februára 2023.

Nepridruženie tvrdo zasiahne účasť Spojeného kráľovstva

Účasť Spojeného kráľovstva v programe Horizont Európa – to je percento z celkového počtu účastníkov, ktorých Spojené kráľovstvo predstavuje, nie absolútny počet – klesla o polovicu v porovnaní s programom Horizont 2020. Keďže bola jednou z troch krajín s najväčším počtom zúčastnených subjektov – či už ide o jednotlivcov, univerzity alebo firmy – Spojené kráľovstvo teraz porazilo Belgicko v ligovej tabuľke aktivít Horizont Európa.

V istom zmysle to nie je prekvapujúce. Spojené kráľovstvo nie je pridružené k Horizontu Európa, čo je výsledkom dlhotrvajúcej ságy nedôvery a obviňovania po Brexite, čo znamenalo, že Európska komisia odmieta podpísať pridruženie, aj keď to bolo dohodnuté v zmluve o vystúpení Spojeného kráľovstva.

To znamená, že výskumníkom so sídlom v Spojenom kráľovstve nie je dovolené dostávať granty od Európskej rady pre výskum (ERC), čo je oblasť rámcového programu, v ktorej tradične vynikajú. Stále sa hlásia do ERC a sú úspešní – ide len o to, že zatiaľ čo asociácia nie je dohodnutá, víťazi zo Spojeného kráľovstva sú financovaní z repliky, ktorú prevádzkuje UK Research and Innovation (UKRI), nie samotná ERC. Toto obmedzenie spôsobuje určitý pokles účasti.

Ale nemusí to všetko vysvetliť. Britskí výskumníci a spoločnosti sa stále môžu zúčastňovať na projektoch 2. piliera, teda konzorciách, ktoré riešia priemyselné a globálne výzvy, ktoré tvoria väčšinu rozpočtu Horizontu. Spojené kráľovstvo však zaostávalo aj v tejto časti Horizontu, keď kleslo zo 6,8 % účasti na 5 %, čím sa v tabuľke angažovanosti prepadlo z piateho na ôsme miesto.

A najmä celková účasť Spojeného kráľovstva klesla oveľa strmšie ako v prípade Švajčiarska, ktoré tiež nie je pridružené k Horizontu Európa kvôli sporu o jeho širší vzťah s EÚ.

Ako uviedol Paul Boyle, vicekancelár Univerzity vo Swansea a člen rady univerzít v UK: „Rozsah poklesu účasti Spojeného kráľovstva v programe Horizont Európa je hlboko znepokojujúci, a to ako pre univerzity v Spojenom kráľovstve, tak pre európsku vedu ako celok.“ Zatiaľ čo záruka financovania UKRI je užitočná, výskumníci potrebujú a zaslúžia si viac istoty o dlhodobom postavení Spojeného kráľovstva v Horizonte Európa.

Účasť Spojeného kráľovstva od roku 2016 klesá

Angažovanosť Spojeného kráľovstva vo výskume EÚ klesá od roku 2016, keď krajina hlasovala za odchod z EÚ. Za normálnych okolností každý rok rámcového programu zaznamenáva väčšiu angažovanosť ako ten predchádzajúci, pretože sa rozbieha. Opačný trend bol však viditeľný pre Spojené kráľovstvo v programe Horizont 2020.

Tzv. widening krajiny zodpovedajú priemernej úspešnosti EÚ

Blíži sa desaťročie od programu „Widening“ účasti a šírenia excelentnosti s cieľom odstrániť priepasť v inováciách medzi európskymi špičkovými a slabými krajinami.

Rozsah, v akom opatrenia na „widening“ fungovali, je otvorenou a pokračujúcou diskusiou, ale najnovšie údaje programu Horizont Európa naznačujú určitú mieru úspechu, pokiaľ ide o percento prijatých návrhov grantov z tzv. „widening“ krajín.

Ako ukazuje graf vyššie, priemerná miera úspešnosti tzv. „widening“ krajín pri získavaní finančných prostriedkov prostredníctvom programu Horizont Európa sa približne rovná priemeru EÚ-27, a to tesne nad 20 %.

Slovensko a Lotyšsko mali doteraz najvyššiu úspešnosť projektových návrhov v rámci programu Horizont Európa zo všetkých „widening“ krajín EÚ, pričom najúspešnejšia krajina, ktorá nepatrí do tzv. „widening“ krajín, Belgicko, má 23,65 % prijatých projektových návrhov.

(Miera úspešnosti pre tzv. „widening“ krajiny a priemer EÚ-27 sú vyššie ako 16 % plus číslo uvedené v predchádzajúcom grafe, pretože to zahŕňa aj pridružené krajiny s nižšou mierou úspešnosti. Napríklad miera úspešnosti pre Alžírsko je 8,3 %).

V rámci programu Horizont 2020 bola priemerná úspešnosť tzv. „widening“ krajín 13,1 % v porovnaní s 13,9 % v priemere EÚ-27.

Miera úspešnosti v rámci Horizontu Európa sa celkovo zlepšila, s rôznymi možnými faktormi vrátane zvýšeného financovania, kontinuity z predchádzajúcich rámcových programov, neúčasti Spojeného kráľovstva a Švajčiarska atď. Viac o dôvodoch si môžete prečítať v článku.

Aj keď sa to môže zdať pre tzv. „widening“ krajiny pozitívne, iné metriky ukazujú, ako musia zájť ďaleko, aby prekonali medzeru v inováciách.

Nižšie uvedený graf zobrazuje percento celkových čistých príspevkov EÚ, ktoré dostali tzv. „widening“ krajiny v rámci programu Horizont Európa. Najvýkonnejšia krajina, Nemecko, proporcionálne získala viac ako všetky tzv. „widening“ krajiny dohromady.

Najväčší víťazi programu Horizont Európa

S odchodom Spojeného kráľovstva a Švajčiarska z Horizont Európa sa toky peňazí do najväčších európskych výskumných inštitúcií menia – v prípade piatich najlepších univerzít v Spojenom kráľovstve drasticky.

Okrem britských a švajčiarskych inštitúcií si väčšina z 20 najväčších príjemcov v programe Horizont 2020 udržiava svoje miesto v tabuľke lídrov. Francúzske Národné centrum pre vedecký výskum (CNRS) zostáva najväčším príjemcom programu Horizont Európa, keďže doteraz zabezpečilo 198- miliónov EUR, čím zopakovalo svoj úspech v programe Horizont 2020.

Vylúčenie Spojeného kráľovstva a Švajčiarska umožnilo niektorým väčším európskym univerzitám, ako sú Aarhus University a Gent University, vyšplhať sa do top 20.

Kto je mimo? University College London, University of Oxford, EPFL, Imperial College London, University of Edinburgh, University of Cambridge a ETH Zürich.

Kto je „in“? Univerzita Aarhus, GEANT – združenie európskych národných výskumných a vzdelávacích sietí, Univerzita v Gente, Univerzita vo Viedni, Centrum technického výskumu VTT vo Fínsku, Univerzita v Osle a francúzsky poľnohospodársky výskumný inštitút INRAE.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 1. 2. 2023, autor: rpa