Regióny EÚ chcú zohrávať väčšiu úlohu pri navrhovaní a implementácii budúceho rámcového výskumného programu, 10. RP, pričom Výbor regiónov (CoR) prijal stanovisko, v ktorom sa uvádza, že nástupca programu Horizont Európa by mal uprednostňovať a podporovať miestne inovačné ekosystémy.

Spravodajkyňa Anne Besnier, viceprezidentka regiónu Centre-Val de Loire, uviedla, že 10. RP by mal „plne uznať kľúčovú úlohu regiónov a miest v strategickom plánovaní a implementácii a význam regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov“.

Regióny tvrdia, že podpora, ktorú Európska komisia v súčasnosti poskytuje, aby pomohla chudobnejším členským štátom a regiónom zvýšiť ich inovačnú výkonnosť, nie je dostatočná. Odporúčajú, aby Komisia oddelila oblasť Wideningu od veľkého zoskupenia výziev zameraných na posilnenie Európskeho výskumného priestoru (ERA).

„Horizont Európa vyčleňuje veľmi obmedzenú časť svojho rozpočtu na konkrétny program, ktorý sa snaží zvýšiť účasť v krajinách, ktoré dosahujú horšie výsledky, a spochybňuje význam prepojenia dvoch tém „rozšírenia účasti“ a „posilnenia ERA“ v rámci toho istého programu,“ uvádza sa v správe.

Regionálni členovia trvajú na tom, že 10. RP by mal podporovať účasť menej rozvinutých regiónov na výskume a inováciách. V súčasnosti „program [Widening] neodráža realitu, pokiaľ ide o excelentnosť výskumu na regionálnej úrovni.”

V správe o vedeckom, výskumnom a inovačnom výkone EÚ (SRIP) zverejnenej 27. júna 2024. Komisia poznamenáva „jasnú priepasť v oblasti inovácií medzi európskymi krajinami“ medzi rokmi 2000 a 2022, pričom lídri v oblasti inovácií a silní inovátori sa nachádzajú predovšetkým v severnej a západnej Európe.

V tej istej správe sa uvádza, že v rokoch 2014 až 2023 niektoré európske regióny zlepšili svoju výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií, zatiaľ čo iné zaostali, čím sa vytvoril model regionálnych rozdielov. „Existujú dôkazy o regionálnych medzerách v spolupráci, výdavkoch a zamestnanosti v oblasti výskumu a inovácií za posledné desaťročie,“ uvádza sa v správe.

Komisia pripúšťa, že financovanie programu Horizont Európa sa sústreďuje v bohatších regiónoch a že to môže prispieť k ďalšiemu zvyšovaniu rozdielov v rámci bloku. Financovanie EÚ však môže tiež pomôcť zmenšiť priepasť medzi výskumom a inováciami, pretože spoločnosti s nízkou výkonnosťou dostávajú viac štrukturálnych finančných prostriedkov na podporu svojich systémov výskumu a inovácií ako osoby s najlepšími výsledkami.

 

Väčší rozpočet

Regióny tiež požadujú oveľa väčší a stabilnejší rozpočet, aby sa zabezpečilo, že EÚ zostane globálnym lídrom v oblasti inovácií. Súčasný rozpočet vo výške 95,5-miliardy EUR „nie je dostatočný na uspokojenie všetkých oprávnených projektov“, uviedli miestni a regionálni lídri.

Okrem toho dokument pripomína členským štátom, aby dodržali svoj záväzok vyčleniť 3 % svojho HDP na výskum a vývoj mobilizáciou verejných aj súkromných prostriedkov. Väčšina členských štátov tento cieľ nedosiahla napriek tomu, že za posledných 24 rokov prijala rad nezáväzných záväzkov.

„Dostať sa na 3 % by bolo dobré, ale stále je to príliš málo,“ uviedla Besnier pre Science|Business. Hospodárske a spoločenské výzvy, ktorým EÚ čelí, sú príliš veľké a vyžadujú si ešte viac financovania výskumu a vývoja, dodala.

Rastie však nádej, že EÚ by mohla konečne naplniť starší návrh na vytvorenie „piatej slobody“ venovanej výskumu, inováciám, znalostiam a vzdelávaniu. To by spolu so stanovením jasných cieľov v oblasti výskumu a inovácií v rámci hospodárskeho výhľadu EÚ – známeho aj ako európsky semester – umožnilo Komisii lepšie pochopiť, ako členské štáty uprednostňujú výskum a inovácie.

Besnier uviedla, že členské štáty budú musieť byť presvedčené o hodnote investícií do výskumu a vývoja, pretože akékoľvek donucovacie mechanizmy môžu zlyhať. „Členské štáty musia byť presvedčené, že investície do výskumu a vývoja zlepšia ich ekonomiky. Nútiť ich je komplikované,“ dodala.

 

AI a regióny

Na stretnutí minulý v júni 2024 regióny diskutovali aj o úlohe regiónov vo vývoji umelej inteligencie (AI), v návrhu stanoviska Emila Boca, bývalého rumunského premiéra, ktorý je teraz starostom druhého najväčšieho mesta Cluj-Napoca v krajine.

„Podporou medziregionálnych projektov AI, vytváraním miestnych centier talentov a vývojom AI sandboxov môžeme premeniť mestá a regióny na lídrov v technológii AI,“ uviedol Boca.

Správa vyzýva na cielené regionálne financovanie výskumu umelej inteligencie. To by „umožnilo členským štátom a regionálnym hráčom viesť v AI. Regióny okrem toho chcú mať zástupcuCoRR v správnej rade Európskeho spoločného podniku pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 9.7.2024; autor: rup