Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR zverejnilo svoje predbežné stanovisko k 10. rámcovému programu pre výskum a vývoj (FP10). V príspevku zdôrazňuje význam rámcového programu pri posilňovaní konkurencieschopnosti EÚ a riešení globálnych výziev i nevyhnutnosť investícií do vysokokvalitného výskumu na vybudovanie znalostnej ekonomiky.

Kľúčové body predbežnej pozície

Z hľadiska všeobecných princípov fungovania programu:

– Slovensko apeluje na zabezpečenie dostatočného množstva finančných zdrojov pre budúci program s cieľom vytvoriť stabilný a predvídateľný rozpočet na podporu výskumu, inovácií a technológií.

– Slovensko podporuje zachovanie súčasnej štruktúry rámcového programu, t.j. zachovanie štruktúry pilierov a klastrov, ktoré sa osvedčilo ako jasný referenčný rámec.

– Avšak vzhľadom na zložitosť a komplexnosť niektorých nástrojov a pravidiel Slovensko navrhuje zjednodušenie a racionalizáciu rôznych nástrojov, pričom za vhodný spôsob zjednodušovania považuje systém paušálneho financovania (lump sums), ktorý sa z dlhodobého hľadiska ukazuje ako účinný a efektívny.

– Slovensko presadzuje vyvážený prístup k výskumu a typu projektov zahŕňajúci rovnako prístup zhora nadol a zdola nahor, vyváženosť medzi základným a aplikovaným výskumom a financovanie projektov na rôznych úrovniach technologickej pripravenosti (TRL).

– Pokiaľ ide o využívanie synergií Slovensko navrhuje zlepšiť a uviesť do praxe synergie už v štádiu projektového návrhu, pričom považuje za nevyhnutné využívať synergie s inými programami EÚ, ako aj s národnými a regionálnymi investíciami do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom zvýšiť celkový vplyv rámcového programu. Zároveň je dôležité posilniť synergie a prepojenia medzi všetkými zložkami rámcového programu, t.j. medzi rôznymi schémami, naprieč jednotlivými piliermi a naprieč celým rámcovým programom.

– Podľa Slovenska by sa FP10 mal zamerať na využívanie verejných a súkromných investícií a stimulovať verejno-súkromnú spoluprácu zlepšením a posilnením spoločne financovaných nástrojov a politík s cieľom prilákať národné, regionálne a súkromné investície.

– Slovensko považuje za kľúčové reflektovať výskumnú integritu a etiku vo výskume, napr. zavedením nového kritéria oprávnenosti ako tomu bolo v prípade rodovej rovnosti. Zároveň považuje za dôležité i reflektovanie AI a bezpečnosti výskumu prostredníctvom ich zaradenia do horizontálnych aspektov nasledujúceho programu FP10.

– Pokiaľ ide o technológie s potenciálom duálneho použitia, Slovensko zastáva názor, že FP10 by sa mal naďalej zameriavať výlučne na civilné využitie a nie je za zmenu súčasného smerovania a povahy rámcového programu.

– S cieľom zvyšovať dôveru a transparentnosť pri hodnotení projektov Slovensko navrhuje posilniť novú politiku tzv. „slepého hodnotenia“ (blind evaluation), aby sa predišlo predsudkom v procese hodnotenia.

 

Z hľadiska tematických aspektov programu:

– V rámci výskumných infraštruktúr Slovensko považuje za nevyhnutné naďalej pokračovať v rozvoji európskeho systému otvorenej vedy (EOSC).

– Z hľadiska Európskej rady pre inovácie (EIC) Slovensko považuje za kľúčové, aby uvádzanie deep-tech inovácií na trh bolo cieľom FP10, keďže ide o jednu z hlavných hybných síl konkurencieschopnosti. Slovensko navrhuje presunúť investície na škálovanie z EIC do iných vhodnejších fondov EÚ a vrátiť EIC jeho pôvodné poslanie včasného vysokorizikového fondu. Zároveň Slovensko apeluje na potrebu podporovať startupy s prelomovými myšlienkami v oblasti deep-tech za účelom pomôcť im rásť a pripraviť sa na schémy a ďalšie investície, ako napr. EIC Akcelerátor.

– Pokiaľ ide o európske partnerstvá, Slovensko považuje rozdelenie európskych partnerstiev do troch súčasných kategórií za dobre fungujúce. Zároveň Slovensko upozorňuje na potrebu posilňovať synergie, prepojenia a tímové prepojenie európskych partnerstiev s inými európskymi, národnými a regionálnymi programami, pričom vyzýva k väčšej otvorenosti a transparentnosti pokiaľ ide o nových účastníkov, činnosti a výsledky európskych partnerstiev s cieľom vyhnúť sa takzvanému „uzavretému klubu“ v rámci akéhokoľvek typu partnerstva.

– V oblasti rozširovania účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (WIDERA) Slovensko považuje Widening opatrenia za krok správnym smerom k zmenšeniu pretrvávajúcej inovačnej priepasti medzi členskými štátmi. Widening opatrenia by mali byť primárne zamerané na podporu excelentnosti výskumu prostredníctvom cielenej pomoci vysokokvalitným výskumníkom z menej skúsených členských štátov. Zároveň Widening by mal byť začlenený do všetkých pilierov naprieč novým programom a takisto sa i finančne navýšiť, aby bolo umožnené aktívnejšie zapojenie nových a menej skúsených žiadateľov do programu.

– Vzhľadom na rastúci dôraz vplyvu projektov na hospodárstvo a spoločnosť by mali mať spoločenské, umelecké a humanitné vedy (SSH) posilnenú úlohu ako prierezová téma v rámci budúceho programu.

– Slovensko okrem iného zdôrazňuje tému kariérneho rozvoja, pričom navrhuje vytvoriť atraktívne pracovné prostredie pre výskumníkov a výskumníčky, rozvíjať a posilňovať ich strategické kompetencie prostredníctvom odbornej prípravy, rekvalifikácií, zvyšovania kvalifikácií a kariérneho rozvoja. Osobitný dôraz by mal byť kladený na začínajúcich výskumníkov, podporovanie ich mobility do etablovaných inštitúcií i podpora doktorandských sietí MSCA.

– Zároveň nemožno opomenúť ani odborníkov na projektový manažment, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou úspechu európskych projektov. Preto Slovensko navrhuje, aby profesia RMA bola uznávaná naprieč celým programom, a to aj prostredníctvom príslušného systému podpory a vytvorenia RMA akadémie.

 

Celé znenie predbežného stanoviska MŠVVaM SR si môžete prečítať tu.

Zverejnené 14.10.2024, slord