Diskusia o budúcom rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie (FP10) sa v roku 2026 postupne zrýchľuje. Európsky parlament pripravuje svoje stanoviská k FP10 aj k novému Fondu pre konkurencieschopnosť, zatiaľ čo členské štáty sa snažia do leta dosiahnuť politickú dohodu o hlavných parametroch programu.
Do tejto debaty vstupuje aj nová európska štúdia pripravená sieťou národných kontaktných bodov (NCP) v rámci projektu Horizon Academy. Analýza vychádza z 1360 odpovedí organizácií z celej Európy – univerzít, výskumných inštitúcií, podnikov aj verejných organizácií – a mapuje skúsenosti koordinátorov projektov, výskumníkov a projektových manažérov s praktickým fungovaním pravidiel programu Horizont Európa.
Silné stránky programu
Respondenti vo všeobecnosti pozitívne hodnotia zjednocovanie grantových pravidiel naprieč programami EÚ, ktoré zjednodušuje orientáciu v systéme financovania. Užitočným nástrojom je aj anotovaná verzia grantovej dohody, ktorá pomáha lepšie pochopiť jednotlivé ustanovenia.
Dobré hodnotenie získal aj systém podávania projektových návrhov a proces prípravy a podpisu grantovej dohody, ktoré väčšina používateľov považuje za prehľadné a administratívne zvládnuteľné. Relatívne efektívne funguje aj mechanizmus zmien grantovej dohody počas realizácie projektov.
Výskumné organizácie zároveň deklarujú pomerne vysokú úroveň povedomia o témach, ako sú otvorená veda, rodová rovnosť, etika či ochrana údajov, ktoré sa postupne stali súčasťou ich interných politík.
Oblasti, kde sa objavujú problémy
Analýza však poukazuje aj na viaceré praktické výzvy. Už samotné vyhľadávanie vhodných výziev na portáli Európskej komisie býva podľa respondentov časovo náročné a nie vždy intuitívne. Príprava projektového návrhu je zároveň vnímaná ako veľmi náročný proces, čo vedie mnohé organizácie k využívaniu externých konzultantov.
Určitá neistota sa objavuje aj pri hodnotení projektov. Hoci systém peer review je všeobecne považovaný za robustný, časť respondentov upozorňuje na možné prvky subjektivity.
Problémy sa objavujú aj počas implementácie projektov. Praktické napĺňanie požiadaviek v oblastiach otvorenej vedy, etiky či rodovej rovnosti môže byť náročné najmä z dôvodu obmedzených personálnych kapacít alebo administratívnej záťaže. Podobne nie je vždy systematicky riešené ďalšie využívanie výsledkov výskumu.
Osobné náklady ako hlavná administratívna výzva
Najproblematickejšou oblasťou sú podľa analýzy osobné náklady, ktoré zároveň tvoria najväčšiu časť rozpočtov projektov. Viac než polovica respondentov považuje výpočet oprávnených osobných nákladov za príliš komplikovaný a náchylný na chyby. Administratívna náročnosť sa prejavuje najmä počas realizácie projektov, napríklad pri výpočte denných sadzieb či evidencii pracovného času.
Snaha o zjednodušenie pravidiel
Tieto zistenia podporujú širšiu európsku diskusiu o zjednodušení financovania výskumu. Rastie napríklad záujem o projekty financované formou lump sum, ktoré môžu znížiť administratívnu záťaž aj riziko finančných chýb. Európska komisia preto zvažuje ich širšie využívanie v budúcom programe FP10.
Zároveň však prax ukazuje, že implementácia tohto modelu stále prináša otázky – napríklad pri plánovaní rozpočtov či auditoch. Podobne opatrne prijímajú príjemcovia aj návrh jednotkových osobných nákladov v projektoch založených na skutočných nákladoch.
Význam národných kontaktných bodov
Štúdia zároveň zdôrazňuje úlohu národných kontaktných bodov (NCP), ktoré sprostredkúvajú skúsenosti medzi európskymi inštitúciami a príjemcami financovania. Analýza vznikla v spolupráci expertov z celej siete NCP pre právne a finančné aspekty programu Horizont Európa, pričom koordinačnú úlohu zohralo Technologické centrum Praha.
V čase, keď sa formuje podoba programu FP10, môžu práve takéto empirické poznatky z praxe prispieť k tomu, aby budúce pravidlá európskeho financovania výskumu boli efektívnejšie a zrozumiteľnejšie pre organizácie, ktoré ich využívajú.
mit, 12.3.2026
