Príbehy úspešných

Poznajú vzácnosť dreva, pred úpravou ho skenujú

Chceli napísať dobrý projekt, aby získali financie na inovácie v oblasti spracovania dreva – taký bol zámer výskumníkov a výskumníčok z Centra excelentnosti LignoSilva, ktoré patrí pod Národné lesnícke centrum vo Zvolene. „Na týždeň sme sa ubytovali v horách, aby nás nič a nikto nerušil. Každý deň sme pracovali na projekte, mali brainstorming, rozmýšľali nad zlepšeniami a venovali pozornosť najmenším detailom,“ opisuje Tomáš Gergeľ, vedúci Centra.

Projekt v rámci Horizontu Európa vyhodnotili zástupcovia Európskej komisie ako vynikajúci, ale európske peniaze naň už nezostali. „Dostali sme však Seal of Excellence, teda Pečať excelentnosti. S ňou sme spĺňali kritériá na podporu z národných zdrojov. Financie prišli z Ministerstva hospodárstva SR.“ V ďalšom kole už uspeli aj v samotnej schéme Horizontu Európa. Na projekt Upgrade of the Centre of Excellence LignoSilva získali podporu vo výške 14,7 milióna eur pre dvoch slovenských partnerov – Národné lesnícke centrum a Výskumný ústav papiera a celulózy. „K projektu prislúcha aj komplementárne financovanie v rovnakej výške, teda 14,7 milióna eur, z Programu Slovensko,“ hovorí Tomáš Gergeľ. 

Jedným z hlavných výskumných programov projektu je CT skenovanie dreva, aby sa surovina optimálne využila. Zameriavajú na listnaté dreviny. Nové postupy sa využívajú napríklad pri výrobe sudov na drahý alkohol. Svoje skúsenosti s Horizontom Európa radi zdieľajú s tými, ktorí sa chcú zapojiť. „Úspech v Horizonte Európa nám vyriešil množstvo (aj existenciálnych) problémov. Je to ideálna príležitosť, ako sa zapojiť do špičkového európskeho výskumu,“ konštatuje Tomáš Gergeľ. 

Aktuálne informácie o výzvach, kontakty a podujatia týkajúce sa programu Horizont Európa nájdete na našej webstránke.  

Text a video: Lýdia Kokavcová

Divadlo bez domova je inšpiráciou naprieč Európou

„Pred dvomi rokmi oslovil Nicolas, veľmi šikovný muž z Nového Zélandu, ktorý pracuje na tamojšej univerzite. Vraj dostal na nás kontakt a tip od istej srbskej organizácie, s ktorou sme niekoľko rokov spolupracovali. Nicolas hľadal potenciálneho partnera do projektu,“ opisuje divadelný režisér a principál Divadla bez domova, Patrik Krebs, cestu k programu Horizont Európa. Predchádzalo jej veľa nečakaných okamihov, ale najmä množstvo tvorivej práce.

Znie to nečakane, ale príležitosťou pre umenie sú aj súčasné migračné vlny a s nimi spojené výzvy na sociálne začleňovanie, zachovanie rozmanitosti a zároveň súdržnosti. Práve v Divadle bez domova majú s inklúziou a prekonávaním záťažových situácií dlhoročné skúsenosti. „Ponúkame postupy, ktoré môžu inšpirovať aj ľudí pracujúcich v inej oblasti, napríklad s deťmi z vylúčených komunít alebo nekompletných rodín. Našou prácou ich chceme motivovať a vzdelávať,“ hovorí Patrik Krebs. Práve skúmaním rôznych umeleckých metód sa dajú zlepšiť medzikultúrne kompetencieposilniť inklúzia detí a mladých ľudí v Európe aj mimo nej.

V Divadle spočiatku váhali, či majú ponuku do projektu INTRACOMP prijať – a to aj napriek tomu, že ide o etablovanú značku bratislavského umeleckého života. Skúsenosti mali totiž najmä s oveľa menšími projektmi a keďže dbajú na svoju dobrú povesť a renomé, nechceli sľúbiť niečo, čo by neskôr nemohli splniť. „Neboli sme si celkom istí, či vôbec sa máme odvážiť na takúto veľkú spoluprácu. Takže okrem iného sme Nicolasa pozvali k nám, aby nás ešte v prípravnej fáze navštívil osobne. A vtedy sme dostali definitívnu ponuku – a radi sme na ňu zareagovali. Dnes musím skonštatovať, že sme veľmi radi, že sme sa odvážili,“ konštatuje Patrik Krebs.  

Aktuálne informácie o výzvach, kontakty a podujatia týkajúce sa programu Horizont Európa nájdete na našej webstránke.  

Text a video: Lýdia Kokavcová

K výrobe biohnojív ich priviedla náhoda

Všetci poľnohospodári alebo pestovateľské firmy, ktorým záleží na kvalite pôdy, už roky poznajú slovenskú firmu Ekolive. A to aj za hranicami Slovenska, vrátane krajín subsaharskej Afriky. Ich biohnojivá – alebo biostimulanty – si v medzinárodnom meradle získavajú čoraz väčšiu popularitu. Vďaka obsahu minerálov, mikroorganizmov a ich enzýmov, pôdu nezaťažujú a pomáhajú obnoviť jej organické funkcie

„Za všetko môže náhoda,“ tvrdí konateľ spoločnosti Jaroslav Šuba. Pôvodne sa totiž venovali používaniu baktérií na čistenie pôdy, úpravu minerálnych nerastov a extrakciu kovov z priemyselných odpadov. „Kontrolóri v jednej z európskych krajín, kde sme robili výskum, boli veľmi prísni. Chceli od nás potvrdenie, že výluh, ktorým čistíme nerastné suroviny, je naozaj organický. Zistili sme, že tam, kde sme ho vylievali, začala rásť vysoká zelená tráva,“ opisuje takmer flemingovské podmienky objavu Jaroslav Šuba. Spolu s výskumníčkou Darinou Štyriakovou sa teda vydali cestou výskumu a výroby biostimulantov. Výluh z minerálov obsahuje prvky dôležité pre poľnohospodárstvo, ako je železo, mangán, zinok a horčík.

O financovanie z programu Horizont Európa sa uchádzali niekoľkokrát. Oplatilo sa, získali ho hneď na dva projekty. Jedným z nich je C-Sink, podporujúci zadržiavanie uhlíka v pôde, aby sa nedostával do ovzdušia v podobe škodlivého CO2. „Hoci nie sme veľká firma, stali sme sa súčasťou globálneho výskumu. Vďaka Horizontu Európa sme sa naučili rozmýšľať celkom inak, medzinárodné konzorcium nás významne posunulo vpred,“ konštatuje Jaroslav Šuba.

Aktuálne informácie o výzvach, kontakty a podujatia týkajúce sa programu Horizont Európa nájdete na našej webstránke.

Text a video: Lýdia Kokavcová