Európska komisia zverejnila začiatkom júna Výročnú správu o činnostiach EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja a monitorovanie programu Horizont Európa a Horizont 2020 za uplynulý rok 2023.
Významná časť výročnej správy sa zaoberá politickým kontextom a vývojom politík v oblasti výskumu a rozvoja. Správa hodnotí rok 2023 ako obdobie viacerých globálnych výziev (zmena klímy, strata biodiverzity, znečistenie, digitálna transformácia, hrozby v oblasti zdravia, starnutie populácie), ktoré viedli k veľkému dopytu po riešeniach založených na výskume a inováciách.
V geopolitickom kontexte vojny na Ukrajine, správa informuje i o medzinárodnej spolupráci a podpore ukrajinských výskumníkov.
Správa hovorí aj o otvorenej strategickej autonómii EÚ, hospodárskej bezpečnosti a medzinárodnej spolupráci. Zároveň pripomína, že výskum a inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu v každej z troch priorít Európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti: podpora, ochrana a partnerstvo.
Okrem iného boj proti zmene klímy zostal v roku 2023 hlavnou prioritou, čoho dôkazom sú početné činnosti EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ktoré napomáhajú k realizácii Európskej zelenej dohody.
Správa tiež obsahuje monitorovaciu časť, ktorá uvádza výsledky a výkonnosť jednotlivých častí programu Horizont Európa a Euratom v roku 2023.
Novinkou v Horizonte Európa bolo v roku 2023 zavedenie nového kritéria oprávnenosti týkajúceho sa plánov rodovej rovnosti a vytvorenie „EU Award for Gender Equality Champions.“
O program Horizont Európa bol naďalej veľký záujem, pričom v období 2021 – 2023 bolo celkovo predložených približne 64 000 oprávnených návrhov. Miera úspešnosti návrhov sa zároveň zvýšila na 17,3 % (z 15,9 % na konci roka 2022 a 11,9 % v rámci programu Horizont 2020). Na financovanie bolo vybraných viac ako 11 000 návrhov v celkovej výške 32,6 miliárd EUR.
Avšak dve tretiny (67,2 %) všetkých vysokokvalitných návrhov predložených v rokoch 2021 – 2023 nedostalo finančné prostriedky, keďže na ich financovanie by bol potrebný dodatočný rozpočet vo výške približne 54,4 miliárd EUR.
Najvyšší podiel účastníkov programu pochádza z vysokoškolských inštitúcií (33,5 %), subjektov súkromného sektora (30,5 %) a výskumných organizácií (22,5 %).
Počet nových účastníkov programu sa zvýšil z 36 % v roku 2022 na 47 % v roku 2023.
