Slovensko je medzi piatimi poslednými krajinami EÚ, ktoré ešte neodovzdali Národný energeticko-klimatický plán. Riskuje nielen žalobu eurokomisie, ale aj neefektívne minutie miliárd eur do roku 2030 na nepremyslené energetické projekty, varujú mimovládky.
Slovensko mešká s aktualizáciou kľúčového Národného energetického a klimatického plánu (NEKP), ktorý má ukázať, ako chce Slovensko prispieť k zníženiu emisií o 55 % do roku 2030. Malo ho Európskej komisii predložiť do 30. júna 2024. Ministerstvo vtedy sľúbilo, že finálnu verziu plánu pošle do Bruselu „v priebehu jesene“.
To sa však nestalo – Slovensko spolu s Belgickom, Estónskom, Chorvátskom a Poľskom má teraz dva mesiace na nápravu situácie a predloženie svojich konečných aktualizovaných plánov Komisii. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť postúpiť prípady Súdnemu dvoru Európskej únie.
NEKP je dôležitým strategickým dokumentom, ktorý má obsahovať nielen analýzu stavu ale aj jasne pomenované kroky do budúcnosti s časovým plánom a prepojením na investície. Má stanoviť, ako využijeme zhruba 15 miliárd eur do roku 2030 z európskych fondov na ochranu klímy.
Do medzirezortného pripomienkového konania bol plán predložený v októbri 2024. Ďalším krokom by malo byť schválenie na rokovaní vlády, kde sa ani na najbližšom programe zatiaľ nenachádza.
Nepremyslené strategické projekty
Posledný predložený návrh bol podľa organizácií z Klimatickej koalície nedostatočný a nezodpovedal požiadavkám na efektívne riešenie klimatickej krízy. Chýba tak ucelený a koordinovaný prístup vlády k riešeniu klimatickej zmeny aj k ekonomickým a bezpečnostným výzvam, ktoré s ňou súvisia.
„Dôležité zmeny v hospodárstve a spoločnosti, na ktoré máme milióny z eurofondov, sa nedajú robiť, ako keď kúzelník ťahá zajacov z klobúka. Tak si napríklad predstavuje minister Taraba strategické investície,” uviedla koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková. Medzi nepremyslenými projektami ochranári menujú napríklad prečerpávaciu nádrž Málinec, ktorej vláda udelila status strategickej investície a proti ktorej protestovali miestni obyvatelia, či diaľničný tunel pod Malými Karpatami.
Slovensko je krajina s vysokou závislosťou na dovoze plynu, ropy a uhlia, pričom sme podľa Marekovej roky zanedbávali znižovanie tejto závislosti, čo nás stálo miliardy eur. Teraz čelíme náročnej úlohe, zmeniť energetický systém, čo však môže mať dopady na bežných ľudí. Na to by mal slúžiť Sociálno-klimatický plán. Ak bude dobre pripravený a bude v ňom kvalitná definícia energetickej a dopravnej chudoby, adresne by to pomohlo sociálne zraniteľným, namiesto dotovania energií všetkým, teda hlavne bohatým a plytvajúcim energiou, odporúča Mareková.
Podľa Juraja Melichára z Prateľov Zeme – CEPA by si mala vláda zodpovedať v oblasti energetiky a klímy základné otázky. „Kvalitný plán mohol načrtnúť riešenia, či postaviť drahý tunel len pre Bratislavu alebo za rovnakú sumu opraviť železnice v celej krajine, ale aj to, či využijeme miliardy eur na fosílne vykurovanie alebo podporíme úspory a tepelné čerpadlá, ktoré čoraz viac spoločností vyrába na Slovensku,“ doplnil.
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 25.3.2025; autor: rup
