V znamení zvýšeného sebavedomia získali finančné prostriedky EÚ tri projekty vedené z Poľska. To sa považuje za významný pokrok pre krajinu, ktorej výskumníci uprednostňujú vstup do konzorcií ako partneri, nie ako lídri.

Poľská výskumníčka z Kozminskej univerzity bude viesť nový projekt Horizont Európa v hodnote 3-milióny EUR, čo je prvýkrát, keď sa univerzita stala koordinátorom projektu a nie len partnerom.

Poľská výskumníčka, ktorá má viesť projekt Horizont Európa v hodnote 3-miliónov EUR v oblasti sociálnych vied – čo je veľký úspech vzhľadom na to, aké je to pre krajinu vzácne – uviedla, že dúfa, že to bude inšpirovať ostatných, aby ju nasledovali.

Je to prvýkrát od spustenia programu Horizont Európa v roku 2021, kedy bol na financovanie vybraný projekt v tejto oblasti koordinovaný poľskou inštitúciou. A hoci podrobnosti ešte nie sú zverejnené, ďalšie dva projekty vybrané na financovanie v poslednom kole budú koordinované inštitúciami v Poľsku, čo bude pre krajinu znamenať prelom.

Izabela Grabowska, profesorka spoločenských vied na Kozminskej univerzite, hovorí, že si je až príliš vedomá toho, že je nezvyčajné, aby žena v poľskej inštitúcii viedla veľký výskumný projekt EÚ. Ako uviedla: „Poľskí vedci a inštitúcie viac túžia po vstupe do konzorcií ako partneri, nie ako lídri. Dúfam, že tento projekt bude inšpirovať viac, aby sa uchádzali ako koordinátori.“

Jej projekt Links4Skills sa zameriava na tok talentov a zručností medzi tretími krajinami a EÚ, čo je téma životne dôležitá pre tvorcov politík, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a vysídlením ľudí, ktoré to spôsobilo. Projekt zahŕňa 13 univerzít a inštitúcií z celého sveta, vrátane Katolíckej univerzity na Ukrajine, ako aj partnerstvá s dvoma spoločnosťami, ktoré pomáhajú s IT aspektmi.

Rovnako ako dva ďalšie vybrané projektové návrhy s poľskými koordinátormi, Links4Skills bol predložený v rámci klastra 2 – Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť programu Horizontu Európa, ktorý sa venuje financovaniu výskumu v oblasti kultúry, kreativity a inkluzívnej spoločnosti.

Mikołaj Pyczak, poľský národný kontaktný bod (NCP) a expert programového výboru pre klaster 2 Horizontu Európa, uviedol, že toto je oblasť, v ktorej krajina zvyčajne nemá veľa šťastia.

Ako vysvetlil: „Som naozaj šťastný z [výsledkov poslednej výzvy], pretože sme spolupracovali s našimi rôznymi inštitúciami, ktoré predkladali návrhy na koordináciu a tie mali zmiešané výsledky, približovali sa alebo sa dostali na rezervný zoznam.“ Ďalej dodal: „Teraz, tri koordinácie v jednej výzve na zozname vo výbere, ktoré majú byť financované. Pokúsime sa na tento úspech nadviazať.“

Za sedem rokov predchádzajúceho rámcového programu Horizont 2020 poľské inštitúcie koordinovali iba dva projekty súvisiace so spoločenskými vedami.

Naprieč všetkými výskumnými disciplínami nie je ani zďaleka bežné, aby Poľsko a krajiny strednej a východnej Európy koordinovali projekty financované z programu Horizont Európa.

V rámci Horizont Európa sú poľské inštitúcie hlavným koordinátorom v 63 z 5 765 financovaných projektov, ukazujú údaje EÚ z konca júna 2023. To sa rovná niečo vyše 1 % všetkých projektov, čo je zlepšenie oproti Horizontu 2020, keď poľské inštitúcie koordinovali 0,9 % všetkých projektov.

Vďaka tomu je Poľsko štvrtou najúspešnejšou krajinou v koordinácii projektov spomedzi 15 „Widening“ krajín, ktoré majú nižšie výsledky výskumu a inovácií.

Ak sa zo zoznamu odstránia popredné krajiny Grécko a Portugalsko, celkovo inštitúcie zo zostávajúcich 13 „Widening“ krajín koordinujú len 6,2 % všetkých projektov Horizontu Európa.

Minulé výzvy a nádej na budúci úspech

Poľským inštitúciám a výskumníkom, ktorí vedú projekty Horizont Európa, stoja v ceste dve veľké prekážky, povedal Pyczak. Jedným z nich je nedostatok individuálnych a inštitucionálnych sietí – čo znamená, že poľskí výskumníci nemajú kontakty a skúsenosti s budovaním medzinárodných konzorcií; druhým je nedostatok podporných služieb zo strany ich inštitúcií, ktoré by pomohli s aspektmi, ako je administratíva alebo financovanie.

Pre Pyczaka výsledky poslednej výzvy ukazujú, že tieto dva problémy boli rozpoznané a riešia sa.

Ako uviedol: „Dohodovacie a sprostredkovateľské podujatia a služby hodnotenia návrhov organizované sieťou NCP skutočne pomohli. Toto všetko pomáha budovať siete a akonáhle ste uznaní za jeden projekt, je jednoduchšie dostať sa do ďalšieho.“

Mnohé väčšie a dokonca aj niektoré menšie inštitúcie v Poľsku tiež začali budovať silnejšie služby na podporu výskumu. Ako dodal Pyczak: „Bola to celkom výzva, ale bola dobre vyriešená.“

Pre Grabowskú bola jej vlastná účasť v medzinárodných konzorciách a spolupráca s partnermi po celom svete nápomocná pri formulovaní úspešného projektového návrhu. Zúčastnila sa na projekte Horizont 2020 a vybudovala si rozsiahlu medzinárodnú sieť kontaktov vo svojom odbore, čo mnohí ďalší poľskí výskumníci ešte musia urobiť.

Okrem toho mala dobrú podporu z Kozminského univerzity. Ako uviedla Grabowská: „Zostavenie návrhu ako koordinátora si vyžaduje veľa času, určitú finančnú podporu navyše a tiež flexibilitu zo strany inštitúcie, ako napríklad umožniť profesorom presúvať rozvrhy. Nie všetky univerzity sú ochotné to urobiť a pre mnohých kolegov na verejných vysokých školách to odrádza, aby sa uchádzali o funkciu koordinátora. Niekedy je s tým príliš veľa práce.“

Ale pokrok sa robí a za takmer 20 rokov, čo je Poľsko členom EÚ, odbornosť krok za krokom rastie. Ako dodala Grabowska: „Nadchádzajúce roky budú ešte lepšie, ak nás nebudú obmedzovať populistické vlády.“

To, čo pomohlo, sú grantové schémy, ako napríklad tie, ktoré prevádzkuje Poľské národné vedecké centrum (NCN), ktoré sú modelované podľa grantov Európskej rady pre výskum (ERC), ktoré podporujú základný výskum. To dáva poľským výskumníkom príležitosť vybudovať si skúsenosti s financovaním podobné tým, ktoré sa vyžadujú na európskej úrovni, ale v menej konkurenčných podmienkach.

Rovnako dôležité bolo zapojenie poľských výskumníkov do súťaže CHANSE (Spolupráca humanitných a sociálnych vied v Európe), ktorú koordinuje NCN. To združuje 27 agentúr financujúcich výskum z 24 európskych krajín a v roku 2022 vedci z Poľska participovali na 12 z 26 vybraných projektov.

Ako ďalej uviedla Grabowska: „Ľudia sa jednoducho musia stále učiť, pokračovať v práci, neustále zlyhávať a nakoniec vyhrávať. Ako všetko, aj ty sa potrebuješ učiť a zlyhanie je toho dôležitou súčasťou.“

Pyczak je tiež nadšený z potenciálu budúceho poľského úspechu vo vedených projektoch spoločenských vied. Ako dodal na záver: „Keď začneme prezentovať úspechy, ktoré sme dosiahli, dúfam, že viac ľudí sa cíti povzbudených a využíva dostupné nástroje a znova sa pokúsi uplatniť svoje nápady a riešenia pre ďalšie výzvy programu Horizont Európa.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 31. 7. 2023, autor: rpa