TEAMING

Cieľom je podporiť vytváranie nových alebo zlepšenie už existujúcich centier excelentnosti vo vybraných vedeckých oblastiach.

Tak ako v H2020 oprávnené budú tzv. Coordination & Support Action (CSA) projekty, čiže projekty zamerané na koordinačné a podporné aktivity, v ktorých koordinátor musí byť zo zaostávajúcej krajiny, pričom musí vytvoriť konzorcium s minimálne 1 univerzitou/výskumnou organizáciou z inej krajiny, ktorá má špičkovú medzinárodnú reputáciu v oblasti výskumu a inovácií vo vybranej vedeckej oblasti.

Celková výška grantu môže dosiahnuť až 15 mil. EUR. Vyžaduje sa komplementárne spolufinancovanie na vybudovanie infraštruktúry. To by malo byť minimálne v rovnakej výške ako príspevok EK (súlad s prioritami). Maximálna dĺžka trvania projektov je 6 rokov.

Zmeny oproti H2020:

Maximálne 10 % z rozpočtu bude môcť byť využitých na výskum, čo v programe Horizont nebolo možné.

Mení sa spôsob hodnotenia: každá žiadosť bude hodnotená dvojfázovo s možnosťou súbežného hodnotenia časti financovanej z iných zdrojov (napr. ERDF).

V prvom kole sa budú hodnotiť skrátené žiadosti, s dopadom predovšetkým na informácie o:

• excelentnosti výskumu a inovácií a koncepcia Centra Excelentnosti (strategická vízia),
• ako bude zabezpečené kofinacovanie z iných zdrojov,
• ako bude zabezpečená autonómia Centra Excelentnosti, nábor a udržanie ľudských zdrojov.

V druhom kole pripravia úspešné inštitúcie celú žiadosť, a to vrátane investičného plánu a záväzkov pre komplementárne kofinancovanie.

TWINNING

Cieľom je posilniť konkrétnu vednú oblasť na univerzitách a výskumných inštitúciách prostredníctvom prepojenia s minimálne 2 špičkovými medzinárodnými výskumnými inštitúciami v iných členských alebo asociovaných krajinách.

Oprávnené sú tzv. Coordination & Support Action (CSA) projekty, čiže koordinačné a podporné projekty s celkovou výškou grantu 1,5 mil. EUR a 3 ročné projekty. Novinkou je, že výskum, spotrebný tovar, nákup malých prístrojov je možné nakupovať až do výšky 30 % z celkového získaného grantu.

Pri tvorbe žiadostí je potrebné klásť dôraz na:

• komplexnú stratégiu zlepšenia a stimulácie vedeckej excelentnosti/výnimočnosti a inovačnej kapacity v konkrétnej oblasti výskumu,
• jednoznačný popis vedeckej kvality zapojených partnerov,
• samostatný pracovný balík alebo úlohu zameranú na posilnenie riadiacich a administratívnych zručností koordinátora.

Zmeny oproti H2020:

• Až 30 % rozpočtu je možné použiť na výskum, z toho minimálne 70 % sa musí uskutočniť v zaostávajúcej krajine.

EXCELENTNÉ HUBY

Cieľom je:

• rozvíjať inovačnú excelentnosť založenú na inovačnom ekosystéme v zaostávajúcej krajine,
• vytvárať lepšie prepojenia medzi akademickou sférou a priemyslom pri zapojení vlády a spoločnosti,
• zosúladenie s regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie, národnými a európskymi VaI stratégiami.

Projekty musia riešiť cezhraničnú spoluprácu minimálne 2 ekosystémov zo zaostávajúcich krajín, pričom do projektu môžu byť zapojení aj iní partneri, pričom účasť firiem je povinná.

Jedným z výstupov projektu musí byť vypracovanie spoločných výskumno-inovačných stratégií s preukázateľným hospodárskym a spoločenským dopadom. Časť týchto stratégií môže byť testovaná a podporená spoločnými výskumnými projektmi. Musí byť tiež vypracovaný investičný plán implementácie stratégie využívajúci synergie rôznych zdrojov financovania, predovšetkým z kohézneho fondu. V žiadosti je potrebné jasne preukázať dopad realizácie projektu na spoločnosť a/alebo regionálne hospodárstvo. Investičný plán môže zahŕňať aj budovanie infraštruktúry, pilotných zariadení a demonštrácií. Sprievodné opatrenia môžu zahŕňať školenia, rozvoj podnikateľských zručností, komunikáciu, vizibilitu a výmenu pracovníkov. Účastníci v hube musia spĺňať tzv. quadruple helix princíp – zapojenie akademického sektora, priemyslu, regionálnej/lokálnej vlády a iných spoločenských aktérov.

Grantovú dohodu nemusia podpisovať všetky inštitúcie zapojené v hube, stačí, ak ju podpíše zastrešujúca organizácia (napr. klaster).

Tieto aktivity sú komplementárne, ale neprekrývajú sa s Teamingom, European Innovation Council, Digitálnymi hubmi alebo EIT.

POSILNENIE KAPACÍT PRE EXCELENTNOSŤ NA UNIVERZITÁCH

Cieľom je budovanie kapacít na posilnenie sietí vysokoškolských inštitúcií a spolupráce s okolitými ekosystémami, zvyšovanie vedeckých a technologických kapacít prepojených inštitúcií s hlavným zameraním na subjekty zo zaostávajúcich krajín a značné posilnenie sietí smerom k realizácií integrovanej spolupráce medzi zúčastnenými subjektmi vo výskume a inováciách v synergii s úlohou týchto subjektov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Očakáva sa, že realizáciou projektov bude zabezpečená integrovaná a dlhodobá spolupráca medzi partnerskými univerzitami v sieti a s aktérmi v okolitých ekosystémoch spoločne vytvárajúcimi kritickú masu, taktiež aj hmatateľný pokrok k inštitucionálnej transformácii/modernizácii univerzít (v širokom zmysle), vrátane pilotných projektov  alebo prípadových štúdií, tiež posilnenie spolupráce s cieľom zvyšovania excelentnosti, globálnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti pre medzinárodné talenty a investície. Toto v sebe zahŕňa aj prípravu na budúcu Iniciatívu európskych univerzít.

Projekty musia byť zamerané na podstatné posilnenie spolupráce medzi minimálne 2 inštitúciami z akademického sektora (môžu byť aj neuniverzitné výskumné centrá) v 2 rôznych zaostávajúcich krajinách prostredníctvom prepojenia s minimálne s 2 špičkovými inštitúciami z 2 rôznych členských alebo asociovaných krajín EÚ.

Projekty môžu trvať max. 3 roky a musia mať formu koordinačných a podporných projektov (CSA). Minimálne 70 % z rozpočtu musí smerovať do zaostávajúcej krajiny. Inštitúcie, ktoré už realizujú projekty v rámci European Excellence Initiative (EEI) môžu participovať, ale nemôžu získať financovanie.

HOP ON SCHÉMA

Hop on schéma znamená pripojenie sa do už bežiacich projektov. Jej cieľom je zlepšiť inkluzívnosť výskumných inštitúcií zo zaostávajúcich krajín v rámcových programoch. Dopadmi tejto schémy by malo byť:

• Otváranie uzatvorených klubov konzorcií prostredníctvom budovania dôvery k novým partnerom,
• Zvýšiť viditeľnosť a reputáciu účastníkov zo zaostávajúcich krajín,
• Zlepšiť výmenu skúseností a znalostí.

Táto schéma integruje účastníkov zo zaostávajúcich krajín ako plnoprávnych partnerov od začiatku projektu. V rámci schémy sa bude poskytovať priebežný mentoring a bude možné budovanie kapacít. Na pridanie partnera zo zaostávajúcej krajiny sa bude využívať paušál v maximálne výške 5 % z rozpočtu projektu, a nie viac ako 3 % z rozpočtu vyhradeného pre celú schému. Možnosť prijatia nového subjektu zo zaostávajúcej krajiny formou hop on schémy je plne na rozhodnutí už existujúceho konzorcia. Hop on schéma platí len pre projekty a konzorciá v rámci piliera 2 a do každého už rozbehnutého projektu možné je pridať len jedného partnera zo zaostávajúcej krajiny.

ERA CHAIRS

Cieľom ERA CHAIRS je udržateľným spôsobom priťahovať špičkových vedcov a inovátorov na univerzity a výskumné organizácie v zaostávajúcich krajinách. Osobnosť držiteľa ERA Chair a vytvorenie stálej a excelentnej výskumnej skupiny vo vybranej vednej oblasti zabezpečí koordinujúcej inštitúcii excelentnosť, medzinárodnú viditeľnosť a lepšiu integráciu do Európskeho výskumného priestoru a posilnení jej konkurencieschopnosť vo výskume. Koordinujúce inštitúcie sa musia zaviazať k štrukturálnym zmenám s cieľom dosiahnuť excelentnosť na udržateľnom základe.

Držiteľom ERA Chair:

• Musí byť excelentný výskumník a/alebo inovátor vo vybranom vednom odbore,
• Musí si vytvoriť výskumný tím, ktorý bude plne integrovaný do koordinujúcej inštitúcie s cieľom výrazne zlepšiť jej vedecký výkon v danej oblasti a zvýšiť jej úspešnosť pri získavaní medzinárodných projektov,
• Musí mať v koordinujúcej inštitúcií takú pozíciu, ktorá mu/jej umožní robiť rozhodnutia, viesť tím a slobodne sa uchádzať o externé finančné zdroje,
• Môže tiež v koordinujúcej inštitúcii aj vyučovať,
• Jeho/jej pracovný pomer môže byť trvalý alebo aj čiastočný.

Koordinátor musí byť zo zaostávajúcej krajiny. Žiadosť musí obsahovať životopis budúceho držiteľa ERA Chair a detailný popis vedeckej a technickej podpory, ktorú koordinátor poskytne pre jeho/jej aktivity a ako tieto aktivity zlepšia súčasnú situáciu na inštitúcií. Žiadosť musí taktiež obsahovať aj popis akýkoľvek investícií koordinátora do výskumných projektov, zariadení a infraštruktúry a musí tiaž obsahovať samostatný pracovný balík alebo úlohu zameranú na posilnenie výskumného manažmentu a administratívnych zručností koordinátora. K žiadosti sa prikladá list podpísaný možným držiteľom ERA Chair a list podpísaný koordinátorom.

Oprávnené projekty ERA CHAIRS sú 5-ročné a majú charakter koordinačných a podporných projektov (CSA).

Zmeny oproti H2020:

• v projekte môže byť uvedená aj partnerská inštitúcia z akejkoľvek krajiny, na ktorej pôsobí prípadný držiteľ ERA CHAIR,
• Možný držiteľ ERA CHAIR môže byť identifikovaný už pri podávaní projektu a žiadosť môže byť postavená na jeho osobe,
• Možné sú výdavky na výskum do 10 % z príspevku EK.

PODPORA VYVÁŽENEJ CIRKULÁCIE MOZGOV

Cieľom je prilákanie väčšieho počtu talentov vo výskume a inováciách do inštitúcií v zaostávajúcich krajinách. Aktivity budú podporovať mobilitu začínajúcich a skúsených výskumníkov, ale aj expertov na výskumnú infraštruktúru, jej riadenie, manažérov, začínajúcich podnikateľov do inštitúcií v zaostávajúcich krajinách.

Poskytované budú mobilitné štipendiá na 2,5 roka, a to bez ohľadu na národnosť, vek a pôvod. Jedinou podmienkou je, že koordinujúca inštitúcia musí byť v zaostávajúcej krajine. Táto aktivita je prepojená na Akcie Marie Skłodowska Curie (MSCA).

COST (The European Cooperation in Science and Technology)

Cieľom je poskytnutie možnosti zaostávajúcim krajinám zapojiť sa do európskych a medzinárodných iniciatív. Minimálne 50 % rozpočtu by malo smerovať do zaostávajúcej krajiny a 80 % aktivít by malo mať zásadnú rozširovaciu dimenziu. Cieľom je tiež posilniť inovačný rozmer prostredníctvom COST inovačných grantov a budovanie kapacít prostredníctvom COST Akadémie a lepších synergií s ostatnými rozširovacími aktivitami.

Očakávaným dopadom podporených projektov bude zvýšenie účasti a úspešnosti inštitúcií zo zaostávajúcich krajín v medzinárodných projektoch a tiež aj sieťovanie a cirkulácia mozgov v súlade s princípmi Európskeho výskumného priestoru.

Hlavnými cieľmi reformovania a posilňovania výskumného a inovačného systému sú:

• Posilnenie výskumných a inovačných politík založených na dôkazoch,
• Prognostické činnosti – predvídanie vznikajúcich potrieb a trendov,
• Podpora tvorcov politík,
• Urýchlenie prechodu k otvorenej vede,
• Podpora pre národné reformy výskumných a inovačných politík a posilnenie Policy Support Facility,
• Poskytnutie atraktívneho kariérneho prostredia výskumníkom, poskytnutie zručností a kompetencií, podpora pre modernizáciu univerzít,
• Občianska veda, podpora formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania a efektívnejšia komunikácia a zapojenia občanov,
• Podpora a monitorovanie rodovej rovnosti,
• Etika a integrita,
• Vedecké výstupy a ostatné politiky (SAM),
• Implementácia programu EÚ pre výskum a inovácie,
• Zverejňovanie a využívanie výsledkov, dát a znalostí.

V rámci reformovania a posilňovania výskumného a inovačného systému budú podporené 4 oblasti intervencií:

1. Oblasť - stanovenie priorít pre investície

• Policy Support Facility
• Podpora pre tvorcov politík

2. Oblasť – zlepšenie prístupu k excelentnosti

• Sieťovanie výskumných manažérov
• Podpora pre západný Balkán

3. Oblasť – Prenos výsledkov vai na ekonomickú hodnotu

• Ochrana práv duševného vlastníctva, Standardisation booster Innowide Bridging
• Place-based innovation, ERA hubs

4. Oblasť – prehlbovanie ERA

• Posilnenie postavenia univerzít
• Akademické slobody
• Posilnenie talentov vo výskume a inováciách
• Otvorená veda
• Vzdelávanie a popularizácia
• Etika a integrita
• Rodová rovnosť