ERA Portál Slovensko | Horizont Európa

Horizont Európa, taký názov bude niesť nadchádzajúci, deviaty rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, ktorý v období rokov 2021 až 2027 plynulo nadviaže na program Horizont 2020, doposiaľ najväčší a najvýznamnejší program financujúci projekty v oblasti vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii počas siedmych rokov v programovom období 2014-2020.

Návrh budúceho rámcového programu Horizont Európa bol predstavený Európskou komisiou dňa 7. júna 2018. Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli spoločnú dohodu o programe Horizont Európa dňa 19. marca 2019.

O celkovom rozpočte, synergiách a asociácií pridružených krajín pre program Horizont Európa sa rozhodne v závislosti od rokovaní o celkovom viacročnom finančnom rámci EÚ (VFR) na obdobie rokov 2021 – 2027. Pre program Horizont Európa navrhla Európska komisia prideliť sumu 100 mld. EUR v súčasných cenách, ktorá tiež zahŕňa 3,5 mld. EUR pridelených v rámci Fondu InvestEU a 2,4 mld. EUR pre program Euratom.

Orientačný dokument k prvému Strategickému plánu pre program Horizont Európa:

Európska komisia zverejnila Orientačný dokument pod názvom „Smerom k prvému Strategickému plánu pre Horizon Europe“, v ktorom sú zhrnuté výsledky procesu spoluvytvárania prvého Strategického plánu, ktorý je implementačným aktom pre nadchádzajúci rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, Horizont Európa.

Keďže už existuje široká politická zhoda o ďalšom rámcovom programe, Európska komisia začala prípravy na implementáciu programu Horizon Europe, vrátane procesu strategického plánovania. Výsledok tohto procesu bude pretavený do viacročného Strategického plánu (2021 – 2024) slúžiaceho na prípravu obsahu pracovných programov a výziev na predkladanie návrhov pre obdobie prvých štyroch rokov trvania programu Horizon Europe (2021 – 2027). Súčasný dokument, ktorý uverejňuje Komisia, nie je samotným Strategickým plánom ani jeho návrhom, ale poskytuje pevný základ pre prvý Strategický plán a prvé pracovné programy programu Horizont Európa.

Brožúra k Horizon Europe

Predbežná štruktúra programu Horizont Európa (2021 – 2027):

Horizont Európa Predbežná štruktúra

Nový program sa bude realizovať prostredníctvom troch hlavných pilierov:

I. pilier „Excelentná veda“ [celkovo 25.8 mld. EUR*] by mal posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Európskej únie. Cieľom je naďalej podporovať projekty hraničného výskumu, ktoré by mali byť vymedzené a riadené samotnými výskumnými pracovníkmi prostredníctvom Európskej rady pre výskum, ERC [16,6 miliardy EUR*], štipendiami na finančné prostriedky a výmenami výskumných pracovníkov v rámci Akcií Marie Curie-Skłodowskej [6.8 miliardy EUR*] a investovania do výskumných infraštruktúr (vrátane e-infraštruktúr) svetovej úrovne [2.4 miliardy EUR*].

II. pilier „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ [celkovo 52.7 mld. EUR*] by mal posilniť kľúčové technológie a riešenia na podporu politík EÚ a cieľov udržateľného rozvoja. Priamo by preto mal podporovať výskum týkajúci sa spoločenských výziev, posilňovať technologické a priemyselné kapacity a stanovovať „misie“ na úrovni EÚ s ambicióznymi cieľmi, ktoré sa zaoberajú niektorými z najväčších spoločenských problémov a výziev.

II. pilier zahŕňa aj aktivity Spoločného výskumného centra (JRC) [2.2 mld. EUR*], ktoré podporujú tvorcov politík EÚ a členských štátov s nezávislými vedeckými poznatkami a technickou podporou.

V rámci návrhu rozpočtu sa uvádzajú aj informácie o výdavkoch tzv. „klastrov“ v rámci druhého piliera programu. II. pilier bude rozdelený na šesť nasledovných klastrov:

Zdravie: [7.7 mld. EUR*]
Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť**
Civilná bezpečnosť pre spoločnosť**
Digitalizácia, priemysel a vesmír: [15 mld. EUR*]
Klíma, energetika a mobilita: [15 mld. EUR*]
Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie: [10 mld. EUR*]

III. pilier „Inovatívna Európa“ [celkovo 13.5 mld. EUR*] by mal stimulovať prelomové riešenia, ktoré prispievajú k budovaniu trhu a ekosystémov priaznivých pre inovácie. Zameraný bude na to, aby sa Európa stala kľúčovým hráčom v inováciách vytvárajúcich trh prostredníctvom Európskej rady pre inovácie [10 mld. EUR*]. Európska rada pre inovácie by mala inovátorom poskytovať priamu a prispôsobenú podporu prostredníctvom dvoch hlavných nástrojov financovania – „Pathfinder“ (podpora od počiatočnej fázy technológie až po počiatočnú komerčnú fázu) a „Accelerator“ (podpora ďalšieho vývoja a uvedenia prelomových inovácií na trh do štádia, v ktorom ich budú môcť investori financovať za štandardných obchodných podmienok).

III. pilier programu Horizont Európa pomôže rozvinúť celkovú oblasť inovácií v Európe, a to aj ďalším posilnením Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na podporu integrácie aktérov so spoločným cieľom rozvoja inovácií v oblasti výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania (3 mld. EUR*). Taktiež sa uvádza návrh vyčleniť 500 mil. EUR* na opatrenia „Európske inovačné ekosystémy“ (European innovation ecosystems).

Komisia zároveň navrhuje rozšírenie opatrení, ktoré by mali byť určené krajinám so slabšími výskumno-inovačnými výsledkami. Tieto opatrenia by mali patriť pod časť programu, ktorá bude niesť názov „Rozširovanie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ (Widening Participation and Strengthening the European Research Area). Pre túto časť programu navrhuje Komisia vyčleniť 2.1 mld. EUR*. Z tejto sumy by sa malo prerozdeliť 1.7 mld. EUR* pod zložku „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ (Widening participation and spreading excellence), ktorá by mala združovať schémy Teaming, Twinning, ERA Chair a COST.

Pre ďalšiu zložku tejto časti programu s názvom „Reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií“ (Reforming and Enhancing the European R&I system) sa navrhuje vyčleniť 400 mil. EUR* a zložka by mala zahŕňať aj činnosti týkajúce sa: monitorovania a hodnotenia rámcového programu, predvídavých činností, šírenia a využívania výsledkov, modernizácie európskych univerzít, podpory a posilnenia medzinárodnej spolupráce a vedy, spoločnosti a občanov.

1. Pracovné programy a výzvy:

zavedenie jednoduchších a menej preskriptívnych výziev, ktoré sa viac zameriavajú na očakávaný dopad;
lepšia čitateľnosť jednotlivých pracovných programov;
možnosť disponovať väčším počtom viacročných tém s cieľom pomôcť príjemcom v prípade zmeškania príležitostí;
výzvy pre vytvorenie európskych partnerstiev na základe článku 185 alebo 187 ZFEÚ a EIT sa zobrazia na Funding & Tenders portáli.

2. Hodnotenie a podanie žiadosti:

vo formulári žiadosti bude požadovaných menej informácií;
štruktúra riadenia na úrovni manažmentu projektu už nebude súčasťou hodnotiacich kritérií;
maximálna dĺžka projektového návrhu bude skrátená na 50 strán (predtým 70);
bude zavedený prístup zameraný na vytvorenie portfólia projektov, najmä v schémach Európskej rady pre inovácie (EIC) a pri misiách;
bude zavedená pilotná/testovacia fáza pre právo reagovať na hodnotenie projektu (obhájiť svoj projekt) – bude to výzva, ktorá môže viesť kpredĺženiu času medzi podaním žiadosti a udelením grantu;
bude zavedená pilotná fáza pre podávanie anonymných projektových návrhov pre prvý stupeň v dvojstupňových výzvach;
udeje sa niekoľko zmien v hodnotiacich kritériách (napr. prihladnutie na geografickú rovnováhu účastníkov v prípade 2 projektov s úplne totožným počtom bodov);

3. Jednotný model dohody o grante:

pre všetky centrálne riadené programy bude zavedený jednotný model, so špecifickými dodatkami v prípade programu Horizon Europe (napr. duševné vlastníctvo);
jednoduchší systém výpočtu personálnych výdavkov bez potreby pracovných výkazov;
širšie používanie paušálnych súm (lump sums), založené na pilotnej skúške v programe Horizont 2020;
zavedenie praktických prehľadov pre projektové dáta a údaje;
online sprístupnenie anotovanej dohody o grante (so základnými a profesionálnymi modelmi).

4. Šírenie a využívanie výsledkov: stimuly pre kontinuálne reportovanie o šírení a využívaní výsledkov po skončení obdobia trvania projektu, ktorý poslúži ako dôležitá spätná väzba pre politických predstaviteľov.

5. Reporting dát:

jasnejšie väzby medzi odovzdávaním projektových správ a vedeckými, ekonomickými a spoločenskými Key Impact Pathways programu HEU;
vytvorenie jednotného dátového centra pre výskum a inovácie;
zber detailnejších informácií o jednotlivých výskumníkoch zapájajúcich sa do aktivít programu (nielen ERC a MSCA) v časti A návrhov používajúcich jedinečné identifikátory (EK preferuje ORCID, ďalšie možnosti sú Web of Science ResearcherID alebo Scopus Author ID – niekoľko faktov a čísiel o otvorených výskumných dátach je dostupných tu.

6. Kontrolná stratégia:

momentálne sa testuje auditný systém „Systems and Processes Audits (SPA)“, ktorý povedie k zníženej administratívnej záťaži pre niektorých príjemcov;
preskúmanie možností pre vylepšenie systému krížovej kontroly pre audity a hodnotenia (ak subjekt podstúpil audit iného EÚ programu, bude braný ako spoľahlivý aj pre iný program EÚ);
EK momentálne hľadá dobrovoľníkov s viacerými prebiehajúcimi projektami, ktoré by chceli otestovať systém SPA.

7. Digitálna transformácia a osveta:

ďalšie vylepšenie Funding & Tenders portálu, ktorý zlúči všetky centrálne riadené programy EÚ;
dôraz na stanovenie štruktúr Národných kontaktných bodov (NCP) pre Horizon Europe, predovšetkým v krajinách označovaných ako Widening (so slabšou účasťou v rámcových programoch).

8. Iné dôležité novinky:

nový nástroj zvaný „hop-on model“, ktorý dovolí organizáciám z Widening krajín aby sa pridali k existujúcim konzorciám – takáto prax bude vyžadovať dodatočné hodnotenie a schválenie nových pracovných balíkov, partnerov a pod. Detaily fungovania tohto nástroja zatiaľ nie sú známe;
dôraz na rovnomerné a spravodlivé zastúpenie žien a mužov v pozíciách hodnotiteľov, ale pravdepodobne aj v riadiacej štruktúre projektov.

Všeobecné:

Misie:

Partnerstvá:

Možné riešenie vybraných celospoločenských výziev, ktorým čelí nie len EÚ, ale celý svet!

Jednou z kľúčových noviniek rámcového programu Horizontu Európa sú tzv. Misie v oblasti výskumu a inovácií, ktorých cieľom je lepšie zosúladenie výskumu a inovácií v EÚ s potrebami spoločnosti a občanov, so silnou viditeľnosťou a vplyvom. Misia je portfólio medzidisciplinárnych činností so zameraním na dosiahnutie ambiciózneho, inšpiratívneho a merateľného cieľa v stanovenej lehote, ktorý má konkrétny vplyv na spoločnosť a tvorbu politík, ako aj význam pre značnú časť populácie Európy a širokú škálu občanov Únie. Konkrétne misie sa naplánujú v rámci II. piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ a budú sa opierať aj o vstupy z iných pilierov.

V rámci misií Horizontu Európa bolo identifikovaných 5 najväčších spoločenských výziev:

Get involved in Missions - do 14.9.2020 môžete vyjadriť aj svoj názor k jednotlivým misiám

Súčasťou každej z 5 identifikovaných oblastí misií je tzv. Mission Board, riadiaci orgán, zložený z 15 expertov, vrátane jeho predsedu, poskytujúcich skúsenosti z rôznych oblastí, ktorých úlohou je zostaviť špecifickú koncepciu misie. Zároveň boli zostavené aj tzv. Mission Assemblies pozostávajúce z 22 – 30 členov, ktoré budú vykonávať funkciu poradných orgánov k Mission Boards. Úlohou Mission Assemblies bude poskytovať odborné poradenstvo a tým prispievať k úspechu novej výskumno-inovačnej iniciatívy Misií nadchádzajúceho rámcového programu Horizont Európa.

Slovenskú republiku v Mission Assembly v oblasti Zdravie pôdy a potravín reprezentuje doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc. pôsobiaca v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy). V Mission Board pre Adaptáciu na zmenu klímy vrátane transformácie spoločnosti pôsobí Slovák Mgr. Jaroslav Myšiak, PhD. z Euro-Mediterranean Centre on Climate Change v Taliansku.

Informačné brožúry k misiám v slovenskom jazyku:

Reforma systému európskej spolupráce prostredníctvom partnerstiev

Ďalšou kľúčovou novinkou programu Horizont Európa je zavedenie nového prístupu k európskym partnerstvám. Po prvý krát bude adoptovaný zjednocujúci politický prístup ku všetkým typom partnerstiev, počnúc od verejno-súkromných partnerstiev, cez ERA-NET, Spoločné technologické iniciatívy (JTIs), vlajkové projekty programu Budúce a vznikajúce technológie (FET Flagships) a dokonca aj Znalostné a inovačné partnerstvá EIT (EIT KICs), všetky budú niesť jednotný názov: Európske partnerstvá.

Reforma systému partnerstiev by mala prebiehať prostredníctvom 3 procesov:

1) zjednodušenie a racionalizácia štruktúry systému partnerstiev;

2) vytvorenie súdržného životného cyklu partnerstiev;

3) prehĺbenie strategickej orientácie partnerstiev.

V novom systéme je navrhnuté rozdelenie partnerstiev do 3 skupín, podľa ktorých sa bude rozlišovať ich vnútorné fungovanie:

1) Spoločne programované (Co-programmed). Takýto typ partnerstva bude vykonávaný na základe spoločného memoranda o porozumení alebo zmluvného vzťahu schválenom medzi EÚ, členskými krajinami EÚ/asociovanými krajinami a/alebo súkromnými subjektami po vzore zmluvných verejno-súkromných partnerstiev (cPPP). Partneri v rámci programu Horizont Európa vykonávajú úlohy partnerstva viac nezávisle.

2) Spoločne financované (Co-funded). Takýto typ partnerstiev sa bude vykonávať s viac alebo menej centralizovaným systémom financovania spájajúceho zdroje EÚ a národné a/alebo iné zdroje financovania výskumu a inovácií (po vzore súčasných ERA-NET, EJP Cofund a FET Flagships). Jadrom partnerstva sú subjekty financujúce výskum a iné verejné subjekty. Partneri sa zaväzujú k peňažným alebo nepeňažným príspevkom.

3) Inštitucionálne (Institutional). Tieto partnerstvá sa vykonávajú na základe článkov č. 185 alebo 187 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) a je pri nich potrebný vysoký stupeň integrácie a dlhodobej vízie. Iniciatívy podľa článku 185 sú dlhodobé verejno-verejné partnerstvá (P2P), ktoré spoločne vykonávajú viaceré členské štáty EÚ a pridružené krajiny. Európska únia sa podieľa na poskytovaní významného finančného príspevku (až do výšky 50%) prostredníctvom rámcového programu. Verejno-verejné partnerstvá vo výskume a inováciách sú siete verejných organizácií (ministerstvá, finančné agentúry, manažéri programov) zo zainteresovaných krajín EÚ a mimo nej, ktoré spájajú sily na podporu výskumných činností v rámci dohodnutej vízie alebo programu výskumu a inovácií. Týmto spôsobom partnerstvá zosúlaďujú národné stratégie a pomáhajú zjednocovať úsilie v oblasti verejného výskumu.

Na podobnom princípe fungujú aj partnerstvá zriadené čl. 187 ZFEÚ, no v tomto prípade ide spojenie súkromného a verejného sektora a vytvorenie tzv. spoločných technologických iniciatív (JTIs). Medzi členov spoločného podniku patrí Európska komisia, neziskové združenie vedené priemyslom a členské štáty / pridružené štáty. Malé a stredné podniky (MSP), výskumné organizácie (vrátane univerzít) a členovia spoločností sú vítaní, aby sa pripojili k priemyselným združeniam. JTI podporujú kooperatívny výskum v celej Európe v oblastiach kľúčového významu pre priemyselný výskum, kde sú jasne stanovené spoločné technologické a ekonomické ciele. Cieľom je zvýšiť európske investície poskytnutím jasného rámca pre investície do výskumu, ktoré povzbudí priemysel aj členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky. JTIs organizujú svoj vlastný výskumný program a prideľujú finančné prostriedky na projekty na základe otvorených výziev.

Nové rozdelenie bude slúžiť na rapídne zníženie počtu partnerstiev. V porovnaní so súčasným počtom približne 120 bude ich počet v programe Horizont Európa znížený na predpokladaných 44***, teda o jednu tretinu. Partnerstvá však budú mať širší súbor aktérov s väčším dosahom a lepšou viditeľnosťou a zvýšenou transparentnosťou. Prispejú tiež k väčšej otvorenosti európskych ekosystémov vedy, výskumu a inovácií.

(*** Číslo nie je konečné z dôvodu prebiehajúcich negociácií o finálnej podobe a počte Európskych partnerstiev.)

Nové partnerstvá programu Horizont Európa (infografika)

Na vedu, výskum a inovácie bude možné získať financovanie zo zdrojov uvedených v štruktúre. Jedná sa zatiaľ len o plánovanú podporu na obdobie rokov 2021 - 2027. Informácie teda nie sú konečné a poskytujú pre záujemcov predbežnú orientáciu.