Horizont Európa, taký názov bude niesť nadchádzajúci, deviaty rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, ktorý v období rokov 2021 až 2027 plynulo nadviaže na program Horizont 2020, doposiaľ najväčší a najvýznamnejší program financujúci projekty v oblasti vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii počas siedmych rokov v programovom období 2014-2020.
Návrh budúceho rámcového programu Horizont Európa bol predstavený Európskou komisiou dňa 7. júna 2018. Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli spoločnú dohodu o programe Horizont Európa dňa 19. marca 2019.
O celkovom rozpočte, synergiách a asociácií pridružených krajín pre program Horizont Európa sa rozhodne v závislosti od rokovaní o celkovom viacročnom finančnom rámci EÚ (VFR) na obdobie rokov 2021 – 2027. Pre program Horizont Európa navrhla Európska komisia prideliť sumu 100 mld. EUR v súčasných cenách, ktorá tiež zahŕňa 3,5 mld. EUR pridelených v rámci Fondu InvestEU a 2,4 mld. EUR pre program Euratom.
Orientačný dokument k prvému Strategickému plánu pre program Horizont Európa:
Európska komisia zverejnila Orientačný dokument pod názvom „Smerom k prvému Strategickému plánu pre Horizon Europe“, v ktorom sú zhrnuté výsledky procesu spoluvytvárania prvého Strategického plánu, ktorý je implementačným aktom pre nadchádzajúci rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, Horizont Európa.
Keďže už existuje široká politická zhoda o ďalšom rámcovom programe, Európska komisia začala prípravy na implementáciu programu Horizon Europe, vrátane procesu strategického plánovania. Výsledok tohto procesu bude pretavený do viacročného Strategického plánu (2021 – 2024) slúžiaceho na prípravu obsahu pracovných programov a výziev na predkladanie návrhov pre obdobie prvých štyroch rokov trvania programu Horizon Europe (2021 – 2027). Súčasný dokument, ktorý uverejňuje Komisia, nie je samotným Strategickým plánom ani jeho návrhom, ale poskytuje pevný základ pre prvý Strategický plán a prvé pracovné programy programu Horizont Európa.
Predbežná štruktúra programu Horizont Európa (2021 – 2027):
Nový program sa bude realizovať prostredníctvom troch hlavných pilierov:
I. pilier „Excelentná veda“ [celkovo 25.8 mld. EUR*] by mal posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Európskej únie. Cieľom je naďalej podporovať projekty hraničného výskumu, ktoré by mali byť vymedzené a riadené samotnými výskumnými pracovníkmi prostredníctvom Európskej rady pre výskum, ERC [16,6 miliardy EUR*], štipendiami na finančné prostriedky a výmenami výskumných pracovníkov v rámci Akcií Marie Curie-Skłodowskej [6.8 miliardy EUR*] a investovania do výskumných infraštruktúr (vrátane e-infraštruktúr) svetovej úrovne [2.4 miliardy EUR*].
II. pilier „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ [celkovo 52.7 mld. EUR*] by mal posilniť kľúčové technológie a riešenia na podporu politík EÚ a cieľov udržateľného rozvoja. Priamo by preto mal podporovať výskum týkajúci sa spoločenských výziev, posilňovať technologické a priemyselné kapacity a stanovovať „misie“ na úrovni EÚ s ambicióznymi cieľmi, ktoré sa zaoberajú niektorými z najväčších spoločenských problémov a výziev.
II. pilier zahŕňa aj aktivity Spoločného výskumného centra (JRC) [2.2 mld. EUR*], ktoré podporujú tvorcov politík EÚ a členských štátov s nezávislými vedeckými poznatkami a technickou podporou.
V rámci návrhu rozpočtu sa uvádzajú aj informácie o výdavkoch tzv. „klastrov“ v rámci druhého piliera programu. II. pilier bude rozdelený na šesť nasledovných klastrov:
III. pilier „Inovatívna Európa“ [celkovo 13.5 mld. EUR*] by mal stimulovať prelomové riešenia, ktoré prispievajú k budovaniu trhu a ekosystémov priaznivých pre inovácie. Zameraný bude na to, aby sa Európa stala kľúčovým hráčom v inováciách vytvárajúcich trh prostredníctvom Európskej rady pre inovácie [10 mld. EUR*]. Európska rada pre inovácie by mala inovátorom poskytovať priamu a prispôsobenú podporu prostredníctvom dvoch hlavných nástrojov financovania – „Pathfinder“ (podpora od počiatočnej fázy technológie až po počiatočnú komerčnú fázu) a „Accelerator“ (podpora ďalšieho vývoja a uvedenia prelomových inovácií na trh do štádia, v ktorom ich budú môcť investori financovať za štandardných obchodných podmienok).
III. pilier programu Horizont Európa pomôže rozvinúť celkovú oblasť inovácií v Európe, a to aj ďalším posilnením Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na podporu integrácie aktérov so spoločným cieľom rozvoja inovácií v oblasti výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania (3 mld. EUR*). Taktiež sa uvádza návrh vyčleniť 500 mil. EUR* na opatrenia „Európske inovačné ekosystémy“ (European innovation ecosystems).
Komisia zároveň navrhuje rozšírenie opatrení, ktoré by mali byť určené krajinám so slabšími výskumno-inovačnými výsledkami. Tieto opatrenia by mali patriť pod časť programu, ktorá bude niesť názov „Rozširovanie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ (Widening Participation and Strengthening the European Research Area). Pre túto časť programu navrhuje Komisia vyčleniť 2.1 mld. EUR*. Z tejto sumy by sa malo prerozdeliť 1.7 mld. EUR* pod zložku „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ (Widening participation and spreading excellence), ktorá by mala združovať schémy Teaming, Twinning, ERA Chair a COST.
Pre ďalšiu zložku tejto časti programu s názvom „Reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií“ (Reforming and Enhancing the European R&I system) sa navrhuje vyčleniť 400 mil. EUR* a zložka by mala zahŕňať aj činnosti týkajúce sa: monitorovania a hodnotenia rámcového programu, predvídavých činností, šírenia a využívania výsledkov, modernizácie európskych univerzít, podpory a posilnenia medzinárodnej spolupráce a vedy, spoločnosti a občanov.
1. Pracovné programy a výzvy:
2. Hodnotenie a podanie žiadosti:
3. Jednotný model dohody o grante:
4. Šírenie a využívanie výsledkov: stimuly pre kontinuálne reportovanie o šírení a využívaní výsledkov po skončení obdobia trvania projektu, ktorý poslúži ako dôležitá spätná väzba pre politických predstaviteľov.
5. Reporting dát:
6. Kontrolná stratégia:
7. Digitálna transformácia a osveta:
8. Iné dôležité novinky:
Všeobecné:
Misie:
Partnerstvá:
Jednou z kľúčových noviniek rámcového programu Horizontu Európa sú tzv. Misie v oblasti výskumu a inovácií, ktorých cieľom je lepšie zosúladenie výskumu a inovácií v EÚ s potrebami spoločnosti a občanov, so silnou viditeľnosťou a vplyvom. Misia je portfólio medzidisciplinárnych činností so zameraním na dosiahnutie ambiciózneho, inšpiratívneho a merateľného cieľa v stanovenej lehote, ktorý má konkrétny vplyv na spoločnosť a tvorbu politík, ako aj význam pre značnú časť populácie Európy a širokú škálu občanov Únie. Konkrétne misie sa naplánujú v rámci II. piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ a budú sa opierať aj o vstupy z iných pilierov.
V rámci misií Horizontu Európa bolo identifikovaných 5 najväčších spoločenských výziev:
Get involved in Missions - do 14.9.2020 môžete vyjadriť aj svoj názor k jednotlivým misiám
Súčasťou každej z 5 identifikovaných oblastí misií je tzv. Mission Board, riadiaci orgán, zložený z 15 expertov, vrátane jeho predsedu, poskytujúcich skúsenosti z rôznych oblastí, ktorých úlohou je zostaviť špecifickú koncepciu misie. Zároveň boli zostavené aj tzv. Mission Assemblies pozostávajúce z 22 – 30 členov, ktoré budú vykonávať funkciu poradných orgánov k Mission Boards. Úlohou Mission Assemblies bude poskytovať odborné poradenstvo a tým prispievať k úspechu novej výskumno-inovačnej iniciatívy Misií nadchádzajúceho rámcového programu Horizont Európa.
Slovenskú republiku v Mission Assembly v oblasti Zdravie pôdy a potravín reprezentuje doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc. pôsobiaca v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy). V Mission Board pre Adaptáciu na zmenu klímy vrátane transformácie spoločnosti pôsobí Slovák Mgr. Jaroslav Myšiak, PhD. z Euro-Mediterranean Centre on Climate Change v Taliansku.
Informačné brožúry k misiám v slovenskom jazyku:
Ďalšou kľúčovou novinkou programu Horizont Európa je zavedenie nového prístupu k európskym partnerstvám. Po prvý krát bude adoptovaný zjednocujúci politický prístup ku všetkým typom partnerstiev, počnúc od verejno-súkromných partnerstiev, cez ERA-NET, Spoločné technologické iniciatívy (JTIs), vlajkové projekty programu Budúce a vznikajúce technológie (FET Flagships) a dokonca aj Znalostné a inovačné partnerstvá EIT (EIT KICs), všetky budú niesť jednotný názov: Európske partnerstvá.
Reforma systému partnerstiev by mala prebiehať prostredníctvom 3 procesov:
1) zjednodušenie a racionalizácia štruktúry systému partnerstiev;
2) vytvorenie súdržného životného cyklu partnerstiev;
3) prehĺbenie strategickej orientácie partnerstiev.
V novom systéme je navrhnuté rozdelenie partnerstiev do 3 skupín, podľa ktorých sa bude rozlišovať ich vnútorné fungovanie:
1) Spoločne programované (Co-programmed). Takýto typ partnerstva bude vykonávaný na základe spoločného memoranda o porozumení alebo zmluvného vzťahu schválenom medzi EÚ, členskými krajinami EÚ/asociovanými krajinami a/alebo súkromnými subjektami po vzore zmluvných verejno-súkromných partnerstiev (cPPP). Partneri v rámci programu Horizont Európa vykonávajú úlohy partnerstva viac nezávisle.
2) Spoločne financované (Co-funded). Takýto typ partnerstiev sa bude vykonávať s viac alebo menej centralizovaným systémom financovania spájajúceho zdroje EÚ a národné a/alebo iné zdroje financovania výskumu a inovácií (po vzore súčasných ERA-NET, EJP Cofund a FET Flagships). Jadrom partnerstva sú subjekty financujúce výskum a iné verejné subjekty. Partneri sa zaväzujú k peňažným alebo nepeňažným príspevkom.
3) Inštitucionálne (Institutional). Tieto partnerstvá sa vykonávajú na základe článkov č. 185 alebo 187 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) a je pri nich potrebný vysoký stupeň integrácie a dlhodobej vízie. Iniciatívy podľa článku 185 sú dlhodobé verejno-verejné partnerstvá (P2P), ktoré spoločne vykonávajú viaceré členské štáty EÚ a pridružené krajiny. Európska únia sa podieľa na poskytovaní významného finančného príspevku (až do výšky 50%) prostredníctvom rámcového programu. Verejno-verejné partnerstvá vo výskume a inováciách sú siete verejných organizácií (ministerstvá, finančné agentúry, manažéri programov) zo zainteresovaných krajín EÚ a mimo nej, ktoré spájajú sily na podporu výskumných činností v rámci dohodnutej vízie alebo programu výskumu a inovácií. Týmto spôsobom partnerstvá zosúlaďujú národné stratégie a pomáhajú zjednocovať úsilie v oblasti verejného výskumu.
Na podobnom princípe fungujú aj partnerstvá zriadené čl. 187 ZFEÚ, no v tomto prípade ide spojenie súkromného a verejného sektora a vytvorenie tzv. spoločných technologických iniciatív (JTIs). Medzi členov spoločného podniku patrí Európska komisia, neziskové združenie vedené priemyslom a členské štáty / pridružené štáty. Malé a stredné podniky (MSP), výskumné organizácie (vrátane univerzít) a členovia spoločností sú vítaní, aby sa pripojili k priemyselným združeniam. JTI podporujú kooperatívny výskum v celej Európe v oblastiach kľúčového významu pre priemyselný výskum, kde sú jasne stanovené spoločné technologické a ekonomické ciele. Cieľom je zvýšiť európske investície poskytnutím jasného rámca pre investície do výskumu, ktoré povzbudí priemysel aj členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky. JTIs organizujú svoj vlastný výskumný program a prideľujú finančné prostriedky na projekty na základe otvorených výziev.
Nové rozdelenie bude slúžiť na rapídne zníženie počtu partnerstiev. V porovnaní so súčasným počtom približne 120 bude ich počet v programe Horizont Európa znížený na predpokladaných 44***, teda o jednu tretinu. Partnerstvá však budú mať širší súbor aktérov s väčším dosahom a lepšou viditeľnosťou a zvýšenou transparentnosťou. Prispejú tiež k väčšej otvorenosti európskych ekosystémov vedy, výskumu a inovácií.
(*** Číslo nie je konečné z dôvodu prebiehajúcich negociácií o finálnej podobe a počte Európskych partnerstiev.)
Na vedu, výskum a inovácie bude možné získať financovanie zo zdrojov uvedených v štruktúre. Jedná sa zatiaľ len o plánovanú podporu na obdobie rokov 2021 - 2027. Informácie teda nie sú konečné a poskytujú pre záujemcov predbežnú orientáciu.
Izrael, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo sa pripoja k programu Horizont Európa do konca roka 2021 (24.2.2021)
Rakúska spoločnosť pre podporu výskumu (FFG) (25.1.2021)
EÚ sa dohodla na prvom programe digitálnej transformácie (17.12.2020)
Politická dohoda o programe Horizon Europe: Rozpočet, obsah a ďalšie (14.12.2020)
Horizon Europe: Predsedníctvo Rady EÚ dosiahlo politickú dohodu s Európskym parlamentom (11.12.2020)
Nový európsky výskumný priestor: Rada Európy prijala závery (3.12.2020)
Rada EÚ a EP dosiahli predbežnú politickú dohodu o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021-2027 (11.11.2020)
Nové digitálne partnerstvá na podporu technologickej suverenity v Európe (9.11.2020)
Inovačné agentúry EÚ integrujú a racionalizujú služby pre startupy (14.10.2020)
Európske dni výskumu a inovácií 2020: zhrnutie (25.9.2020)
Európska komisia zverejní plán na oživenie európskeho výskumného priestoru (16.9.2020)
EÚ bude pri výbere globálnych výskumných partnerov selektívnejšia (10.9.2020)
Get involved in Missions - do 14.9.2020 môžete vyjadriť aj svoj názor k jednotlivým misiám
Nové škrty v rozpočtoch na výskum a vývoj by mohli spustiť odchod mozgov z EÚ (8.9.2020)
Európska rada pre výskum (ERC) zaznamenáva nárast žiadostí o granty (7.9.2020)
Nová výzva na prekladanie nápadov pre partnerstvá v oblasti letectva (2.9.2020)
European Research & Innovation Days 2020 (7.8.2020)
Verejno-súkromné partnerstvá programu Horizon Europe sa postupne formujú (30.7.2020)