Európske výskumné infraštruktúry sú zaradené v 1. pilieri Horizontu 2020 - Excelentná veda (podľa nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC), Ú. v. EÚ L 206,8.8.2009, s. 1).
„Výskumné infraštruktúry“ - tento cieľ rozvíja a podporuje excelentné európske výskumné infraštruktúry a pomáha, tak aby prispievali k Európskemu výskumnému priestoru podporou ich inovačného potenciálu, priťahovaním výskumníkov na svetovej úrovni a odbornou prípravou ľudského kapitálu, a dopĺňa to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou.
Výskumné infraštruktúry sú zariadenia, zdroje a súvisiace služby, ktoré využíva vedecká komunita na uskutočňovanie výskumu na vysokej úrovni vo svojich príslušných odboroch. Toto vymedzenie zahŕňa základné vedecké vybavenie alebo súbory nástrojov, zdroje poznatkov, akými sú zbierky, archívy alebo štruktúrované vedecké informácie, ktoré umožňujú také infraštruktúry založené na informačných a komunikačných technológiách, ako sú siete GRID, hardvér, softvér a nástroje komunikácie; akýkoľvek iný subjekt jedinečnej povahy, ktorý je podstatný pre dosiahnutie špičkovej úrovne. Takéto výskumné infraštruktúry môžu byť sústredené na jednom mieste alebo „distribuované“ (organizovaná sieť zdrojov).
Projekty budú zamerané na rozvoj excelentných európskych výskumných infraštrutkúr do roku 2020 a v ďalších rokoch, pričom budú posilňovať inovačný potenciál, ľudské zdroje a európsku politiku.
Činnosti v tejto oblasti sa delia na tieto témy:
1. Rozvoj Európskeho výskumného priestoru do roku 2020 a neskôr
2. Podpora inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr a ich ľudských zdrojov
3. Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce
Telefón: | +421 2 69253 164 |
Mobil: | |
E-mailová adresa: | |
Organizácia: | Centrum vedecko-technických informácií SR |
Ulica: | Lamačská cesta 8/A |
Mesto: | Bratislava |
PSČ: | 811 04 |
Opatrenia politiky a medzinárodnej spolupráce pre výskumné infraštruktúry
Vysokokvalitné a prístupné výskumné infraštruktúry sú jadrom znalostného trojuholníka výskumu, vzdelávania a inovácií. Umožňujú desiatkam tisíc výskumníkov z akademickej obce a priemyslu rozvíjať inovatívne myšlienky, produkty a služby, ktoré podporujú európsku konkurencieschopnosť a pomáhajú riešiť spoločenské výzvy, ktorým čelí náš kontinent. Zabezpečenie dostupnosti najmodernejších zariadení si však vyžaduje dlhodobé investície vo viacerých miliónoch eur v celom európskom výskumnom priestore. V kontexte implementácie plánu ERA sa zameraním tejto akcie zameriava na stanovenie podmienok pre účinné investície a optimalizáciu využívania výskumných infraštruktúr európskeho záujmu.
V súlade so stratégiou medzinárodnej spolupráce EÚ v oblasti výskumu a inovácií (COM (2012) 497) je potrebná medzinárodná spolupráca v oblasti výskumných infraštruktúr s mnohými kľúčovými partnermi, ktorí sa nachádzajú v tretích krajinách / regiónoch, ktoré sú považované za strategické pre rozvoj, využívanie a riadenie výskumných infraštruktúr svetovej úrovne a zabezpečenie nevyhnutných komplementarít na medzinárodnej scéne, ktoré sú potrebné na riešenie výziev v oblasti výskumu s globálnym rozmerom prostredníctvom optimalizácie využívania dostupných zdrojov.
Cieľom tejto podtémy je podporiť vývoj a inštaláciu vyhradeného lúča v SESAME. Návrh by mal pomôcť posilniť prepojenia na európsku sieť analytických zariadení s osobitným ohľadom na nové synchotróny, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú. Konzorcium bude spolupracovať s vedeckým poradným výborom SESAME, aby definovalo rozsah lúčov vhodnejších pre referenčnú vedeckú komunitu. Mala by zahŕňať európske partnerské laboratóriá s podobnými energetickými a technickými špecifikáciami pri navrhovaní a vývoji komponentov lúčov a súvisiacich prístrojov. Tento projekt bude zahŕňať inštaláciu lúča a jej prvé uvedenie do prevádzky. Tento projekt by sa mal zaoberať aj tým, ako si SESAME zabezpečí potrebné ľudské a finančné zdroje na prevádzku lúčov.
B1) Sieť ERIC
Rastúci počet zriadených a pripravovaných európskych konzorcií pre výskumnú infraštruktúru (ERIC) bude musieť riešiť podobné otázky na rôznych procesných a administratívnych úrovniach, ako napríklad zamestnávanie, pravidlá verejného obstarávania, postupy hodnotenia, prístupová politika, finančné účtovníctvo, činnosti, atď. Formálna a štrukturálna spolupráca a koordinácia medzi nimi by umožnila efektívnejší prístup a vzájomný prospech pri riešení spoločných prekážok. Akcie vybrané v rámci tejto podtémy budú:
- zamerané na posilnenie koordinácie a vytvárania sietí posilňovania neformálnej siete ERIC alebo jej nástupníckeho rámca;
- podporovať organizáciu konkrétnych stretnutí, cielené tematické workshopy zamerané na spoločné výzvy, ako je vypracovanie interných pravidiel verejného obstarávania, harmonizované správy, postupy oslobodenia od DPH, poistenie a dôchodkové politiky a odborná príprava zástupcov riadiacich orgánov;
- podporovať ERIC v príprave na základe osvedčených postupov;
- podporovať spoločné komunikačné a informačné činnosti a posilniť externé zastúpenie ERIC ako zúčastnených strán v konzultáciách a iných politických opatreniach, ktoré by ich mohli ovplyvniť.
B2) Medzinárodná viditeľnosť európskych výskumných infraštruktúr
Proces konzultácií o dlhodobej udržateľnosti zdôraznil, že je potrebné vytvoriť medzinárodné strategické partnerstvá s tretími krajinami a tiež zlepšiť vzťah medzi európskymi výskumnými infraštruktúrami a priemyslom. Cieľom tejto podtémy je zlepšiť medzinárodnú viditeľnosť európskych výskumných infraštruktúr a ich služieb. Na dosiahnutie týchto cieľov by vybraná akcia mala:
- organizovať tematické workshopy a sprostredkovateľské podujatia zahŕňajúce rôzne vedecké disciplíny. Tieto podujatia by spájali príslušných európskych a medzinárodných aktérov (výskumné infraštruktúry / financujúce agentúry / ministerstvá) a vytvorili podmienky pre nové možnosti spolupráce, ktoré by sa mali preskúmať. Bolo by vhodné očakávať prístup založený na sprostredkovaní a organizácia trhu vedy;
- vyvinúť konkrétne nástroje, ktoré by výskumné infraštruktúry mohli využiť na zlepšenie svojej stratégie komunikácie / šírenia informácií;
Návrhy by mali vychádzať z analýzy európskej výskumnej infraštruktúry zameranej na terénne úpravy, ktorú vykonala spoločnosť ESFRI a ktorá bola zverejnená v aktualizácii plánu ESFRI v roku 2016, a vytvoriť prepojenie s prebiehajúcim projektom RISCAPE, ktorý uskutočňuje medzinárodné terénne cvičenie.
B3) Katalóg služieb výskumnej infraštruktúry
Táto podtéma sa zaoberá vývojom dynamického online katalógu príslušných služieb výskumnej infraštruktúry na vnútroštátnej a európskej úrovni, od tých, ktoré sú ponúkané v rámci grantov programu Horizont 2020. Výskumné infraštruktúry by mali mať možnosť požiadať o registráciu svojich služieb a aktualizovať už registrované služby. Výskumní pracovníci by mali byť šikovne usmerňovaní pri hľadaní potrebných infraštruktúrnych služieb. Treba predpokladať postupy na preskúmanie a validáciu registrácií, ako aj systém hodnotenia od používateľov. Katalóg by mal byť doplnkový a úzko prepojený s katalógom EOSC, preto sa jeho zameranie bude viac zameriavať na fyzické, ako na digitálne služby. Návrhy by mali riešiť a nájsť riešenia pre katalóg dlhodobej udržateľnosti.
B4) Podpora pre ESFRI
Projekty vybrané v rámci tejto podtémy podporia partnerstvá medzi tvorcami politík, orgánmi financovania a vedeckou obcou v kontexte Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) s cieľom podporiť stanovenie priorít a implementáciu celoeurópskych výskumných infraštruktúr. Predpokladané opatrenia predovšetkým:
- podporujú vypracovanie a publikovanie plánu ESFRI;
- podporujú vykonávanie činností ESFRI;
- podporujú stratégiu ESFRI v oblasti komunikácie a šírenia informácií;
- podporujú účinné preskúmanie a monitorovanie výskumných infraštruktúr v pláne ESFRI prostredníctvom vhodných analytických nástrojov;
- podporujú spoluprácu, výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi výskumnými infraštruktúrami, ich manažérmi a zúčastnenými stranami, ako aj orgánmi financovania a tvorcami politík;
- podporujú spoluprácu medzi ESFRI a e-IRG, ako aj medzi výskumnými infraštruktúrami a elektronickými infraštruktúrami v oblasti správy údajov s cieľom posilniť integráciu užívateľských komunít výskumnej infraštruktúry.
Návrh by mal preukázať pridanú hodnotu navrhovaných činností v porovnaní s činnosťami a povinnosťami národných delegácií ESFRI, ako aj predchádzajúcich grantov EÚ, ako sú napríklad CoPoRi a STR-ESFRI.
(b5) Podpora skupiny pre Reflection e-Infrastructure (e-IRG)
Projekty vybrané v rámci tejto podtémy budú podporovať aktivity skupiny pre Reflection e-Infrastructure (e-IRG), ktorej cieľom je podporiť integráciu celoeurópskych elektronických infraštruktúr v rámci Európskeho výskumného priestoru.
Mali by sa riešiť tieto činnosti:
- prispieť k implementácii Európskeho Open Science Cloud (EOSC) a európskej dátovej infraštruktúry (EDI):
- podporiť spoluprácu medzi európskymi výskumnými komunitami a elektronickými infraštruktúrami;
- uľahčiť interoperabilitu vedúcej k integrácii a konsolidácii elektronických infraštruktúr;
- zvýšiť angažovanosť užívateľských komunít v EOSC a EDI / EuroHPC;
a poskytnúť nezávislý pohľad na vykonávanie príslušných politík EÚ zhromažďovaním a zoskupovaním názorov príslušných aktérov;
- podporovať spoluprácu s ESFRI;
- podporovať zmenu kultúry výskumných spoločenstiev smerom k otvoreným údajom, robustným postupom správy údajov a zdieľaniu údajov;
- organizovať informačné akcie na pomoc Komisii, členským štátom a pridruženým krajinám v komunikačných činnostiach týkajúcich sa úlohy, poslania a implementácie EDI / EuroHPC a EOSC.
Návrhy by mali preukázať pridanú hodnotu navrhovaných činností v porovnaní s činnosťami iných poradných orgánov a predchádzajúcimi grantmi EÚ. Aby sme čo najlepšie umožnili realizáciu uvedených aktivít, je prvoradá nezávislosť členov skupiny e-IRG. Preto by návrhy mali tiež preukázať nezávislosť a absenciu konfliktu záujmov v členstve v skupine e-IRG, ktorá dostáva podporu.
Cieľom tejto podtémy je podporiť ďalšiu štruktúru spolupráce s Ruskou federáciou v oblasti výskumnej infraštruktúry.
Návrhy budú musieť preukázať účasť príslušných subjektov na európskej aj ruskej strane a budú pokrývať tieto tri dimenzie:
Spoločný koncepčný a technický návrh ruských infraštruktúr európskeho záujmu. Táto činnosť bude zameraná najmä na iniciatívu SSRS-4 a jej európske náprotivky.
Spoločný vývoj budúcich technológií potrebných na vybavenie výskumných infraštruktúr;
iii. V návrhu sa vytvorí program výmeny zamestnancov a tematické kurzy a workshopy zamerané na podporu výmeny osvedčených postupov v oblasti riadiacich postupov, prístupových postupov a vedeckej spolupráce medzi personálom a vedcami infraštruktúry, ktoré patria do Ruskej federácie, ako aj do Európskej únie.
Projekty v rámci tejto podtémy budú v súlade so strategickým prístupom EÚ-CELAC SOM konkrétne stavať na výstupoch novovytvorenej pracovnej skupiny pre výskumnú infraštruktúru EÚ-CELAC a:
- podporovať určenie priorít pre regionálnu a medziregionálnu spoluprácu založenú na príslušných strategických cestných mapovacích cvičeniach;
- podporovať výmenu osvedčených postupov medzi EÚ a CELAC v otázkach spoločného strategického významu, ako sú regionálne postupy mapovania ciest, riadenie výskumnej infraštruktúry, rozvoj personálu RI;
- podporovať identifikáciu obmedzeného počtu výskumných infraštruktúr dvojregionálneho záujmu, na ktorých bude projekt musieť viesť demonštrátorov pilotnej spolupráce.
Design Studies
Štúdie by sa mali zaoberať všetkými kľúčovými otázkami týkajúcimi sa technickej a koncepčnej realizovateľnosti nových alebo modernizovaných plnohodnotných užívateľských zariadení (táto téma sa nezaoberá návrhmi týkajúcimi sa len častí pre výskumné infraštruktúry). Projekt návrhu štúdie by mal preukázať význam a pokrok vzhľadom na stav techniky navrhovanej infraštruktúry. Mali by naznačovať medzery v oblasti výskumnej infraštruktúry, ktoré bude pokrývať nové zariadenia, ako aj výskumné výzvy, ktorými sa bude môcť zaoberať. Posudzujú sa všetky oblasti výskumu.
Hlavným výstupom konštrukčnej štúdie bude "koncepčná správa o návrhu" pre novú alebo modernizovanú výskumnú infraštruktúru, ktorá preukáže vyspelosť koncepcie a vytvorí základ pre identifikáciu a vybudovanie ďalšej generácie špičkových európskych a svetových výskumných infraštruktúr. Koncepčné správy o projekte predstavia veľké možnosti pre návrhové alternatívy a súvisiace nákladové rozpätia, a to z hľadiska ich strategického významu pri riešení dnešných a budúcich spoločenských výziev a (ak je to vhodné) z hľadiska technickej práce podporujúcej vývoj nových alebo modernizovaných výskumných infraštruktúr strategického významu pre Európu.
Činnosti, ktoré sa majú vykonať v návrhu štúdie, by mali zahŕňať:
- vedeckú a technickú prácu, t. j. (1) vypracovanie koncepcií, architektonických a inžinierskych plánov pre výstavbu, s náležitým zohľadnením efektívneho využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie (vrátane klimatických) a prípadne vytvorenie prototypov; (2) vedecko-technická práca s cieľom zabezpečiť, aby vedecké užívateľské komunity využívali nové zariadenie od začiatku s najvyššou účinnosťou; (3) plán usporiadania efektívneho spracovania, uchovávania a poskytovania prístupu k údajom zhromaždeným alebo vyrobeným budúcou infraštruktúrou v súlade so zásadami FAIR.
- koncepčnú prácu, t.j. (1) plánovanie koherentnej integrácie novej infraštruktúry do európskeho kraja súvisiacich zariadení v súlade s prípadnými cieľmi EÚ s vyváženým územným rozvojom; (2) odhadovaný rozpočet na výstavbu a prevádzku; (3) plány na medzinárodnú štruktúru riadenia; (4) plánovanie výskumných služieb, ktoré sa majú poskytovať na medzinárodnej úrovni, (5) postup a kritériá na výber miesta infraštruktúry.
Prípravná fáza nových projektov ESFRI
Cieľom prípravnej fázy je priniesť projekt pre novú alebo modernizovanú výskumnú infraštruktúru uvedenú v pláne ESFRI na úroveň právnej, finančnej a prípadne technickej vyspelosti potrebnej na jej vykonanie.
Konzorciá návrhov by mali zapojiť všetky zainteresované strany, ktoré budú potrebné na to, aby sa projekt mohol posunúť dopredu, prijať rozhodnutia a zaviesť finančné záväzky pred začatím výstavby (vrátane, ale nie výhradne, národných / regionálnych ministerstiev / vlád, výskumných rád alebo financovacích agentúr z krajín, ktoré už vyhlásili svoj záväzok v žiadosti pre ESFRI). Mali by sa neustále posilňovať vhodné kontakty s ministerstvami a rozhodovacími orgánmi, čím by sa ďalej posilňovali konzorciá. Prevádzkovatelia výskumných zariadení, výskumných centier, vysokých škôl a priemyslu sa môžu zapojiť aj v prípade potreby. Technická práca by sa mala vykonať, ak je to potrebné na dokončenie konečného technického návrhu, poskytnutie spoľahlivého technického základu na stanovenie nákladovej základne a podrobné finančné plánovanie. Finančné potreby projektu by sa mali mapovať v rozsahu, ktorý je potrebný na financovanie agentúr, aby si vytvorili vlastné strednodobé a dlhodobé finančné plánovanie.
Príprava právnych a finančných dohôd (vrátane lokality, riadenia, vnútorných pravidiel, financovania nových výskumných infraštruktúr) je jednou z hlavných činností a výstupov a mala by sa dokončiť pred koncom projektu (napr. Memorandum o porozumení).
Individuálna podpora ESFRI a ostatných výskumných infraštruktúr svetovej úrovne
Táto téma sa zameriava na dlhodobú udržateľnosť nových výskumných infraštruktúr, ESFRI a iných výskumných infraštruktúr svetovej úrovne európskeho záujmu so zavedeným riadením a právnou štruktúrou, a to najmä na základe konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) alebo akejkoľvek inej vhodnej štruktúry s medzinárodným členstvom.
Infraštruktúry, ktoré predložili Komisii žiadosť o vytvorenie ERIC na prvom stupni, spadajú pod túto tému. Podpora sa bude poskytovať na činnosti zamerané na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti vrátane rozšírenia členstva, európskeho pokrytia, medzinárodnej spolupráce, obmedzených pilotov prístupu k testovaniu a zlepšovaniu služieb používateľov s cieľom zvýšiť spoľahlivosť a vytvoriť dôveru, definovanie služieb dohody o úrovni a plán podnikania / financovania, činnosti zamerané na dosahovanie a transfer technológií. Návrhy by mali vysvetľovať akékoľvek synergie a komplementárnosť s predchádzajúcimi alebo súčasnými grantmi EÚ.
Prístup k komerčným službám prostredníctvom EOSC
Tento projekt bude zahŕňať tieto činnosti:
- výskumné činnosti zamerané na pochopenie toho, ako možno agregovať rôzne potreby výskumných pracovníkov a komplementárne komerčné služby potrebné na maximalizáciu vplyvu nástrojov, ktoré sú už dostupné v katalógu služieb EOSC, ktorý umožňuje interdisciplinárny výskum;
- technickú integráciu doplnkových komerčných služieb do katalógu služieb EOSC vrátane riadenia prístupových práv a vytvorenia vhodných právnych dohôd (zmlúv, dohôd o úrovni služieb atď.), ktoré sú potrebné na sprístupnenie komerčných služieb používateľom EOSC; mala by sa venovať náležitá pozornosť využívaniu otvorených noriem a interoperability služieb;
- poskytovanie prístupu k službám prostredníctvom katalógu služieb EOSC.
Prototypovanie nových inovatívnych služieb
Výskumné a inovačné činnosti, ktoré sú zamerané na nedostatky v ponuke služieb pre EOSC a rozvíjajú inovatívne služby, ktoré sa zaoberajú relevantnými aspektmi cyklu výskumných údajov (od vzniku až po publikovanie, spracovanie, uchovávanie a opätovné použitie), napríklad umožnenie zavádzania nového vedecko-dátového vývoja a inteligentného spájania a objavovania všetkých výskumných artefaktov.
Spájanie infraštruktúr ESFRI prostredníctvom klastrových projektov
Táto téma zabezpečí prepojenie výskumných infraštruktúr uvedených v pláne ESFRI vo vzťahu k EOSC. Podpora tejto činnosti bude zabezpečená prostredníctvom klastrových projektov zhromažďujúcich projekty ESFRI a orientačné body v každej z týchto veľkých tematických oblastí: Biomedicínske vedy, životné prostredie a vedy o Zemi, Fyzika a analytické zariadenia, Sociálne vedy a humanitné vedy, Astronómia, Energia. Zatiaľ čo infraštruktúry ESFRI predstavujú základnú zložku akéhokoľvek zoskupenia, môžu sa do klastra zapájať aj ďalšie relevantné výskumné infraštruktúry svetovej úrovne s európskym rozmerom, ktoré sú zriadené ako ERIC alebo medzinárodné organizácie. Každá infraštruktúra by sa mala zúčastňovať iba na jednom klastri.
Podpora riadenia EOSC
S výhradou konečného schválenia plánu EOSC by sa riadenie EOSC malo spoliehať na vzájomnú súčinnosť medzi tromi zložkami:
- súborom zástupcov členských štátov, pridružených krajín a Komisie, ktorý rozhodne a dohliada na stratégie EOSC, ktorá stanovuje všeobecné smerovanie a financovanie EOSC;
- výkonná rada zložená z predstaviteľov na vysokej úrovni zainteresovaných strán, ktorí budú dohliadať na vykonávanie EOSC, poskytovať poradenstvo o ďalšom postupe a vykonávaní strategických a finančných usmernení členských štátov a Komisie;
- a fórum zainteresovaných strán otvorené všetkým príslušným zainteresovaným stranám, ktoré sú ochotné poskytnúť vstupné informácie, napr. o stanovení stratégie alebo o operatívnej implementácii.
Operačný rámec zahŕňa 1) zriadenie koordinačnej štruktúry podporujúcej činnosť výkonnej rady EOSC, ktorá bude dohliadať na implementáciu EOSC; 2) zabezpečenie koordinácie medzi príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami / dátovými infraštruktúrami / elektronickými infraštruktúrami a ich federáciou do EOSC; 3) podpora kultúry údajov FAIR a zavádzanie osvedčených postupov pri vytváraní údajov FAIR.
Zlepšenie portálu EOSC a pripojenie tematických cloudov
Cieľom tejto témy je uľahčiť široký, užívateľsky prívetivý a interdisciplinárny prístup k údajom a službám EOSC prostredníctvom vývoja potrebných rozhraní. Cieľom EOSC je ponúknuť dôveryhodné a otvorené prostredie pre používateľov výskumu všetkých vedeckých disciplín v celom životnom cykle vedeckých údajov. Vyžaduje to konkrétne riešenia, ktoré by riešili súčasnú roztrieštenosť vstupných bodov, aby sa zabránilo zdvojeniu úsilia v rámci tematických iniciatív a z rôznych vedeckých disciplín (napríklad viacnásobné portály, webové platformy, webové stránky atď.). Konsolidácia strediska EOSC ako miesta prístupu pre výskumných pracovníkov s cieľom pomôcť im a usmerniť ich pri ľahkom hľadaní zdrojov, ktoré potrebujú, je tiež dôležitá pre efektívne poskytovanie služieb EOSC.
Stimulovať inovačný potenciál malých a stredných podnikov
Od návrhov sa očakáva, že navrhnú prístup zameraný na identifikáciu a prilákanie MSP, ktorých inovačný potenciál by sa mohol zvýšiť ako užívatelia pokročilých služieb HPC, a mechanizmus zahŕňajúci finančnú podporu tretím stranám, ktorý primerane stimuluje takýto inovačný potenciál malých a stredných podnikov zúčastňujúcich sa na projekte. Projekt by sa mal zamerať na oblasti, ktorým sa venujú vybrané centrá excelentnosti v téme INFRAEDI-02-2018: HPC PPP - Centrá excelentnosti na HPC a ktoré dopĺňajú sektory, na ktoré sa už vzťahujú iné činnosti programu Horizont 2020 – t.j. výrobné MSP sú už zahrnuté do I4MS.
Sieť výskumnej infraštruktúry Priemyselní styční a kontaktní dôstojníci
Cieľom návrhov bude vytvorenie európskej siete priemyselných kontaktných a kontaktných úradníkov (ILO / ICO) celoeurópskych výskumných infraštruktúr, vrátane orientačných bodov a projektov ESFRI, ako aj ďalších relevantných výskumných infraštruktúr svetovej úrovne európskeho záujmu. Medzinárodné organizácie práce / medzinárodné organizácie trhu s rôznymi skúsenosťami, ktoré zastupujú širokú škálu vedeckých oblastí, by sa mali aktívne zapojiť do činnosti.
Celoeurópska vysokorýchlostná počítačová infraštruktúra a služby (PRACE)
Vytvoriť celoeurópsku celoeurópsku infraštruktúru vysokého výkonu (HPC) a poskytovať najmodernejšie služby prístupné používateľom nezávisle od ich umiestnenia združovaním, integráciou a racionalizáciou zdrojov HPC na úrovni EÚ.
Infraštruktúra PRACE by mala poskytovať základné a základné služby v koordinácii s ostatnými poskytovateľmi elektronickej infraštruktúry na podporu interoperability a bezproblémovej skúsenosti používateľov. Mala by sa zabezpečiť spolupráca s inými počítačovými infraštruktúrami, ako sú cloudy a siete. Mali by sa poskytnúť vhodné KPI zamerané na všetky vyššie uvedené činnosti a umožniť posúdenie pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov z hľadiska výstupov aj konečného vplyvu.
HPC PPP - centrá excelentnosti na HPC
Táto téma sa týka dvoch vzájomne prepojených a synergických oblastí:
(a) Podporné centrá excelentnosti (CoE), ktoré podporujú využívanie nadchádzajúcich schopností výpočtovej techniky a exkluzívnych výkonov v oblastiach, v ktorých užívateľské spoločenstvá v spolupráci s inými zainteresovanými stranami HPC môžu rozvíjať alebo rozširovať existujúce paralelné kódy smerom k exaskálnemu a extrémnemu stupňovaniu. konkrétne výhody pre riešenie vedeckých, priemyselných alebo spoločenských výziev.
b) riešenie roztrieštenosti činností v oblasti špičkovej kvality v aplikáciách HPC a podpora rozšírenia používania kódexov HPC v EÚ prostredníctvom zriadenia ústredného bodu poradenských zručností a odbornej prípravy, ktoré sú k dispozícii od CoE a iných stredísk HPC vrátane PRACE.
Podpora riadenia vysoko výkonných počítačových infraštruktúr
- podporovať ciele európskej iniciatívy pre cloudy a správnu štruktúru riadenia pre riadenie a rozvoj počítačových a dátových infraštruktúr a služieb, rozhodovanie o financovaní, dlhodobú udržateľnosť a bezpečnosť;
- zriadiť komunikačnú platformu na dialóg zainteresovaných strán zapojených do implementácie riadenia infraštruktúr HPC v celej Európe;
- prepojiť s príslušnými vnútroštátnymi a celoeurópskymi činnosťami v tejto oblasti;
Usporiadajte udalosti s dosahom.
Tento projekt by mal zahŕňať používateľov, implementátorov a financujúce subjekty, ktoré sa zúčastňujú na aktivitách HPC a Big Data financovaných EÚ.
Integrácia aktivít pre pokročilé komunity
"Pokročilé spoločenstvá" sú vedecké spoločenstvá, ktorých výskumné infraštruktúry v súčasnosti vykazujú pokročilý stupeň koordinácie a vytvárania sietí, ktoré sa dosiahli najmä prostredníctvom integrovaných činností udelených v rámci siedmeho rámcového programu alebo predchádzajúcich výziev programu Horizont 2020.
Integrovaná činnosť mobilizuje v prípade potreby komplexné konzorcium niekoľkých kľúčových výskumných infraštruktúr v danej oblasti, ako aj iné zainteresované strany (napr. verejné orgány, technologickí partneri, výskumné inštitúcie) z rôznych členských štátov, pridružených krajín a iných tretích krajín najmä ak ponúkajú doplnkové alebo pokročilejšie služby, ako tie, ktoré sú k dispozícii v Európe.
Financovanie sa bude poskytovať najmä na podporu nadnárodného a virtuálneho prístupu poskytovaného európskym výskumníkom (a za určitých podmienok výskumníkov z tretích krajín), spolupráce medzi výskumnými infraštruktúrami, vedeckými komunitami, priemyslom a inými zainteresovanými stranami, zlepšenie služieb, ktoré poskytujú infraštruktúry, harmonizáciu, optimalizáciu a zlepšenie prístupových postupov a rozhraní. Návrhy by mali prijať usmernenia a zásady Európskej charty pre prístup k výskumným infraštruktúram.
Integrovaná aktivita v tomto rozsahu skombinuje úzko koordinovane:
(i) činnosti v oblasti vytvárania sietí s cieľom podporovať kultúru spolupráce medzi výskumnými infraštruktúrami, vedeckými komunitami, priemyselnými odvetviami a inými zainteresovanými stranami a pomôcť vytvoriť účinnejší a atraktívnejší európsky výskumný priestor;
ii) nadnárodné prístupy alebo aktivity virtuálneho prístupu na podporu vedeckých komunít pri ich prístupe k identifikovaným kľúčovým výskumným infraštruktúram;
iii) spoločné výskumné činnosti zamerané na zlepšenie kvality a / alebo kvantity integrovaných služieb poskytovaných infraštruktúrami na európskej úrovni.
Všetky tri kategórie činností sú povinné, pretože sa očakávajú synergické účinky týchto rôznych zložiek.
Prístup by sa mal poskytovať len kľúčovým výskumným infraštruktúram európskeho záujmu, t. j. infraštruktúram, ktoré sú schopné prilákať významný počet používateľov z iných krajín, ako je krajina, v ktorej sa nachádzajú. Iné národné a regionálne infraštruktúry v Európe sa môžu zapojiť, najmä do aktivít vytvárania sietí, na výmenu osvedčených postupov bez toho, aby boli nevyhnutne príjemcovia návrhu.
V roku 2018 budú podporené tieto vznikajúce infraštruktúry:
- Microbial Resource Centres,
- Facilities for high throughput DNA sequencing,
- Centres for replacement, reduction and refinement (3 Rs) of non-human primate testing,
- High throughput facilities for proteome analysis,
- Research Infrastructures for solar energy: concentrating solar power,
- Research Infrastructures for solar energy: photovoltaic,
- Research infrastructures for forest ecosystem and resources research,
- Natural history collections,
- Research aircrafts for environmental and geo-science research,
- Research vessels,
- Research infrastructures for Earth's climate system modelling,
- Sites and experimental platforms of anthropogenic impacts for ecosystem functioning and biodiversity research,
- Visualisation facilities,
- Electron Microscopies for advanced imaging, diffraction, spectroscopy and metrology of materials,
- High and low energy ion beam labs,
- Infrastructures for Neutron Scattering and Muon Spectroscopy,
- Facilities for research on materials under extreme temperature conditions,
- Infrastructures for studying turbulence phenomena and applications,
- Research Infrastructures for hadron physics,
- Research Infrastructures for high resolution solar physics,
- Research infrastructures for the assessment of science, technology and innovation policies,
- Digital archives and resources for research on European history,
- Archaeological data infrastructures for research
Stimulovať inovačný potenciál malých a stredných podnikov
Poskytovanie účinného mechanizmu na začlenenie inovatívnych a agilných MSP do krajiny charakterizovanej silnou prítomnosťou verejných celoeurópskych elektronických infraštruktúr (najmä európskej dátovej infraštruktúry - EDI), ktoré sťažujú vstup malých účastníkov na trh a využívanie nových obchodné príležitosti.
Od návrhov sa očakáva, že navrhnú prístup zameraný na identifikáciu a prilákanie MSP, ktorých inovačný potenciál by sa mohol zvýšiť ako užívateľov pokročilých služieb HPC, a mechanizmus zahŕňajúci finančnú podporu tretím stranám, ktorý primerane stimuluje takýto inovačný potenciál malých a stredných podnikov zúčastňujúcich sa na projekte. Projekt by sa mal zamerať na oblasti, ktoré sú predmetom vybraných centier excelentnosti v téme INFRAEDI-02-2018: HPC PPP - Centrá excelentnosti pre HPC a ktoré dopĺňajú sektory, na ktoré sa už vzťahujú iné činnosti programu Horizont 2020 - tj výroba MSP sú už zahrnuté do I4MS.
Sieť výskumnej infraštruktúry Priemyselní styční a kontaktní dôstojníci
Cieľom návrhov bude vytvorenie európskej siete priemyselných styčných a kontaktných úradníkov (ILO / ICO) celoeurópskych výskumných infraštruktúr, vrátane orientačných bodov a projektov ESFRI, ako aj ďalších relevantných výskumných infraštruktúr svetovej úrovne európskeho záujmu. Medzinárodné organizácie práce / medzinárodné organizácie trhu s rôznymi skúsenosťami, ktoré zastupujú širokú škálu vedeckých oblastí, by sa mali aktívne zapojiť do činnosti. Návrhy by sa mali zaoberať:
- školeniami a výmenou osvedčených postupov v rôznych oblastiach výskumu;
- rozšírenými cezhraničnými a krížovými tematickými sprostredkovateľskými podujatiami, ako sú inovačné výstavy a výstavné priemyselné infraštruktúry;
- spoločné kampane na zvyšovanie povedomia priemyslu (vrátane malých a stredných podnikov) o potenciálnej pridanej hodnote zapojenia výskumných infraštruktúr do ich činností.
Odpovede na všeobecné otázky k projektom môžete nájsť v časti právnych a finančných otázok.
V prípade, že ste svoju otázku nenašli, neváhajte kontaktovať príslušný Národný kontaktný bod alebo priamo Európsku komisiu prostredníctvom jej Research Enquiry Service.
_________________________________________________________________________________________
Sú výzvy v rámci Európskych výskumných infraštruktúr otvorené pre všetky inštitúcie alebo len pre ESFRI projekty?
Len dve oblasti výziev sú určené pre ESFRI projekty: INFRADEV – 2- 2015 a INFRADEV – 3 -2015. Výzva pre klastre INFRADEV – 4 2014/2015 je tiež najmä určená pre potreby ESFRI projektov.
Opis výziev INFRAIA – 1- 2014/2015 uvádza: ,,Integrujúce činnosti sú očakávané, aby riadne zobrali do úvahy všetky podstatné ESFRI výskumné infraštruktúry pre účel využívania synergií a zabezpečili, že vykonávajú racionálne navrhnuté, zrozumiteľné a súdržné celkové koncepty pre Európske infraštruktúry.“
Avšak toto je potrebné vykladať v kontexte celkového popisu témy. Téma INFRAIA je výslovne cielená pre kľúčové národné a regionálne výskumné infraštruktúry, teda tie, ktoré nie sú ESFRI. Rozvoj celoeurópskych projektov ESFRI v niektorých oblastiach predpokladá stanovenie spoločných noriem, riešenie spoločných informačných a komunikačných technológií atď. Ak je to vhodné, mali by integračné činnosti využívať takéto výsledky, využiť synergie a zabezpečiť interoperabilitu. V závislosti na tom, čo je najvhodnejšie na dosiahnutie cieľov projektu, by tento cieľ mohol byť dosiahnutý buď zapojením príslušných projektov ESFRI v konzorciu alebo zodpovedajúcimi sieťach.
____________________________________________________________________________
Aký je rozdiel medzi nadnárodným prístupom a virtuálnym prístupom v rámci integračných činností?
Rozdiel medzi nimi je vysvetlený v rámci pracovného programu ,,Európske výskumné infraštruktúry“ na roky 2014-2015 (str. 58-59).
Virtual Access means “access to resources needed for research through communication networks without selecting or even identifying the researchers to whom access to resources is provided. Examples of virtual access activities are databases available via Internet, or data deposition services. Only virtual services widely used by the community of European researchers will be supported, therefore the services offered under a project shall be periodically assessed by an external board”. |
Virtuálny prístup znamená ,,prístup k zdrojom potrebným pre výskum prostredníctvom komunikačných sietí, bez toho, aby ste vybrali, alebo dokonca identifikovali výskumných pracovníkov, ktorým sa poskytne prístup k zdrojom. Ako príklad virtuálneho prístupu slúžia databázy dostupné cez internet, alebo dátové depozičné služby. Len virtuálne služby široko používané komunitou európskych výskumných pracovníkov budú podporované, a preto ponúkané služby v rámci projektu musia byť pravidelne hodnotené externými hodnotiteľmi“. |
Trans-national Access means “To provide 'free of charge' trans-national access to researchers or research teams including from industry to one or more infrastructures among those operated by participants. These access activities should be implemented in a coordinated way such as to improve the overall services available to the research community. Access may be made available to external users, either in person ('hands-on') or through the provision of remote scientific services, such as the provision of reference materials or samples, the performance of sample analysis or sample deposition. … The selection of researchers or research teams shall be carried out through an independent peer-review evaluation of their research projects.” |
Nadnárodný prístup znamená ,,poskytnúť bezodplatne ,,nadnárodný prístup k výskumníkom alebo výskumným tímom, vrátane z priemyslu do jedného alebo viacerých infraštruktúr medzi tie, ktoré riadia účastníci projektu. Tieto prístupové činnosti by mali byť vykonávané koordinovaným spôsobom, ako napríklad zlepšenie celkovej dostupnej služby pre vedeckú komunitu. Prístup môže byť k dispozícii externým užívateľom, buď osobne ("hands-on") alebo prostredníctvom poskytovania diaľkových vedeckých služieb, ako je poskytovanie referenčných materiálov alebo vzoriek, vykonávanie analýz vzoriek alebo nanášania vzorky. ... Výber výskumných pracovníkov alebo výskumných tímov musí byť vykonávané prostredníctvom nezávislého hodnotenia peer-review ich výskumných projektov. |
Odpovede na ďalšie otázky môžete nájsť v tomto dokumente.
New study: 'Guidelines on Cost Estimation of Research Infrastructures' by StR-ESFRI
Internetová stránka NCP pre oblasť Európske výskumné infraštruktúry
Internetová stránka medzinárodnej konferencie o výskumných infraštruktúrach
Internetová stránka projektu OpenAIRE
Príručky vypracované projektom OpenAIRE
Internetová stránka o výskumných infraštruktúrach na Slovensku
Pravidlá_účasti_v_Horizonte_2020 - Petrášová
COST_Presentacia_Informacny_den_-_Europske_vyskumne_infrastruktury_26_6_2014md
era-communication-towards-better-access-to-scientific-information_en
LAV_WP2014-15_ERI_in_H2020_V02_
OpenAccessWebinarPeopleNetwork+
OpenAire2020_e-infrastructure
RIS3_SK_25.6.2014