Národný koordinátor
programu HORIZONT 2020

Právne, finančné a etické otázky

Ďalšie oblasti

Právne a finančné otázky v Horizonte 2020 sú upravené:

  

Právne akty (platné pre všetky formy grantov):

Nariadenie EP a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. Upravuje poskytovanie grantov a zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ.

Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 1290/2013, ktorým sa ustanovujú spôsoby financovania a úhrady nákladov, podmienky účasti, kritéria výberu a udeľovania grantov, ako aj pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za program, jeho využívania a šírenia jeho výsledkov o pravidlách účasti.

 

Podporné dokumenty (platné pre všetky formy grantov):

 

Usmerneniami a odporúčaniami Európskej komisie, najmä:

  • Dohodami medzi financujúcim orgánom a príjemcami grantu

Na začiatku nového programovacieho obdobia prebehli rokovania medzi Európskou komisiou a zástupcami členských štátov a vypracovala sa tzv. anotovaná modelová grantová dohoda, ktorá obsahuje vysvetlenia jednotlivých výdavkov a spôsoby zaúčtovania podľa druhov výdavkov, ako aj počítanie personálnych výdavkov, vysvetlenia k otázkam duševného vlastníctva, prístup k podkladom, otvorený prístup a iné.

  • Konzorcionálnou dohodou

Dohoda záväzná len pre partnerov v konzorciu v rámci Research and Innovation Actions, Innovation Actions a v niektorých prípadoch v SME Instrumente.

  • Vnútroštátnou legislatívou

Legislatíva, ktorá sa uplatňuje v konkrétnom členskom štáte alebo pridruženej krajine, najmä v oblasti pracovno-právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, daňových povinností a iných vzťahov vyplývajúcich z povinností jednotlivých príjemcov grantu v členskom štáte alebo pridruženej krajine.

 

Peter Beňo  finančné otázky
Mobil: +421 907 608 918
E-mailová adresa: peter.beno@cvtisr.sk
Organizácia: Centrum vedecko-technických informácií SR
Ulica: Lamačská cesta 8/A
Mesto: Bratislava
PSČ: 811 04

 

Lucia Dávidová
 finančné otázky
Mobil: +421 917 733 510
E-mailová adresa: lucia.davidova@cvtisr.sk
Organizácia: Centrum vedecko-technických informácií SR
Ulica: Lamačská cesta 8/A
Mesto: Bratislava
PSČ: 811 04

 

   právne a finančné otázky
Telefón: +421 2 69253 164
Mobil:  
E-mailová adresa:  
Organizácia: Centrum vedecko-technických informácií SR
Ulica: Lamačská cesta 8/A
Mesto: Bratislava
PSČ: 811 04

 

Soňa Ftáčniková  etické otázky
Mobil: +421 905 550 747
E-mailová adresa: sona.ftacnikova@cvtisr.sk
Organizácia: Centrum vedecko-technických informácií SR
Ulica: Lamačská cesta 8/A
Mesto: Bratislava
PSČ: 811 04

 

Povinnosti vyplývajúce z otvoreného prístupu programu Horizont 2020

 

Koordinátori projektov v programe Horizont 2020 majú záväzky vyplývajúce z nariadenia Európskej komisie o otvorenom prístupe (Open Access). Prečítajte si o tom viac...


Open Access mandát: 
všetky projekty H2020 musia zabezpečiť otvorený prístup ku všetkým recenzovaným vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom projektových aktivít. Prístup by mal byť zabezpečený okamžite alebo 6/12 mesiacov od publikovania v prípade platnosti embarga zo strany vydavateľa.

Nedodržanie uvedenej doby môže viesť okrem iných opatrení k zníženiu grantu.


Open Research D
ata pilot: Projekty sa v určených oblastiach H2020 budú podieľať na pilotnom projekte, ktorého cieľom je sprístupniť základné dáta súvisiace s výstupmi projektov formou otvoreného prístupu, aby mohli byť využívané inými výskumníkmi, inovatívnymi odvetviami a občanmi. Pozrite si leták.


Potrebujete viac informácií? 

Pozrite si webináre na tému otvoreného prístupu a otvorených výskumných dát v Horizonte 2020 a pozrite si video  s názvom OpenAIRE in 100 seconds / Vimeo).

 

Prezentácie k téme:

Open Access (OA) - Mária Žitňanská

Open access in Horizon 2020 and in the ERA - Daniel Spichtinger (DG Research and Innovation, EC)

Dissemination - Open Access

Európska komisia vypracovala viacero dokumentov z tejto oblasti, ktoré sú dostupné na tejto webovej stránke. Dátový manažment je podrobne rozpracovaný v tejto príručke Európskej komisie.

Centrum vedecko-technických informácií SR je NOAD (National Open Access Desk) pre Slovensko.

 

Kontakt:

Centrum vedecko-technických informácií SR

Lamačská cesta 8/A

81104 Bratislava

Tel.: +421 2 69253 175

www.cvtisr.sk

 

Mgr. Jitka Dobbersteinová

email: jitka.dobbersteinova@cvtisr.sk

 

Mgr. Silvia Horáková

e-mail: silvia.horakova@cvtisr.sk


Politiky Európskej komisie v oblasti otvoreného prístupu podporuje projekt OpenAIRE. Viac infomácií môžete nájsť v príručke Európskej komisie na tomto odkaze.

 

O projekt OpenAIRE - Advance

Projekt OpenAIRE - Advance je projekt financovaný v rámci Európskych výskumných infraštruktúr, ktorý má za cieľ implementovať politiku Open Access do bežnej publikačnej praxe výskumníkov, zriadiť národné referenčné body Open Access v každom členskom štáte a zvyšovať povedomie o politike Open Access.

Na internetovej stránke projektu je možné nájsť záznamy o webinároch a iné informácie o Open Access.

Úlohu národného referenčného bodu vykonáva Centrum vedecko-technických informácií SR. Viac informácií nájdete na stránke CVTI SR venovanej projektu OPENAIRE.

 

 Prezentácie:

Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the regions (základný strategický materiál ERA)

Internetová stránka projektu OpenAIRE a OpenAIRE Advance

Podmienky a výnimky z otvorenej vedy

Open Research Data v Horizont 2020

Manuál k Open Access

Final Report and Action Plan from the European Commission Expert Group on FAIR Data

Relevance of the EOSC initiative and FAIR principles in the realm of Open Science and implementation phases of the EOSC 

IPR, technology transfer and open science

 

 

 

 
 

V programe Horizont 2020 je posudzovanie etických rozmerov navrhovaného výskumu neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia návrhov projektov s cieľom podporiť excelentný výskum, ktorý musí byť nevyhnutne etický.

Etika je často výskumníkmi pociťovaná ako zbytočná administrácia, brzdenie či dokonca bránenie výskumu. Skutočnosť je taká, že etika kladie hranice medzi tým, čo je eticky prípustné a tým, čo už nie je. V žiadnom prípade etika nemá ambície regulovať výskum a ani obmedzovať akademickú slobodu tak, ako ju zaručuje Európska charta základných ľudských práv v čl. 13. Proces etického hodnotenia má za cieľ zvýšiť kvalitu predkladaného výskumu.

Európska komisia ošetruje etický rozmer podávaných projektov z 2 hľadísk. Jednak hodnotí akým spôsobom sú v projektoch ošetrené eticky citlivé aspekty a tiež sa zameriava na kultúru vedeckej integrity zapojených výskumníkov – teda otázkou etického vykonávania výskumu.

 

1.   Eticky citlivé oblasti v projektoch H2020.

V prípade, že sa v projekte riešia eticky citlivé otázky, je nevyhnutné podrobné zdôvodnenie potreby a adekvátnosti použitia napr. osobných dát, ľudských tkanív, ľudských subjektov alebo zvierat. Ďalej je potrebné vyhodnotiť pomer záťaže a prínosu pre zúčastnených, opísať možné potenciálne následky výskumu pre ľudskú dôstojnosť, spoločnosť, životné prostredie, kultúru, jednoducho preukázať schopnosť žiadateľa o grant citlivo ošetriť etické rozmery predkladaného projektu.

V programe Horizont 2020 (v pravidlách H2020 pre podávanie projektov) sú určené nasledujúce oblasti výskumu, ktoré je potrebné ošetriť z etického hľadiska:

1.      ochrana ľudských subjektov (ľudské embryo/plod , ľudské kmeňová bunky z dospelého jedinca a aj embrya)

2.      ochrana zvierat

3.      ochrana dát a súkromia

4.      ochrana životného prostredia a bezpečnosť výskumu

5.      účasť mimoeurópskych (tretích) krajín

6.      zneužite (malevolent) a dvojité použitie (dual use)  výskumných výsledkov

 

Horizont 2020 nepodporuje nasledovné výskumné aktivity:

a)       Výskumné aktivity zamerané na klonovanie ľudských subjektov na účely reprodukcie.

b)      Výskumné aktivity s cieľom modifikovať genetické dedičstvo ľudstva, ak by sa tieto modifikácie stali dedičnými (výskum liečenia rakoviny gonád je financovaný).

c)       Výskumné aktivity sledujúce vznik ľudského embrya len pre účely výskumu alebo pre účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

Všetky potrebné informácie aj príslušnými linkami na platné dokumenty nájdetev Ethics self assesment Step by step.

 

 

 

 

2.   Etické vykonávanie výskumu (Responsible research conduct – Research Integrity)

V pracovných programoch Horizontu 2020 sa problematike vedeckej integrite explicitne venuje veľká pozornosť. Európska komisia zdôrazňuje potrebu zachovávať a prehlbovať kultúru vedeckej integrity pri realizácii výskumu.

Základom vedeckej integrity sú nasledujúce kľúčové princípy:

·       absolútna integrita praxe, vyučovania a administrácie vedy,

·       transparentnosť,

·       vykonávanie výskumu kriticky a bez predsudkov,

·       dodržiavanie najvyšších profesionálnych a morálnych štandardov.

 

Vedecká integrita je prvotnou a v medzinárodnej súťaži uznávanou podmienkou  kvalitnej vedeckej práce. Opakom vedeckej integrity je vedecká nepoctivosť a nečestnosť (research misconduct) tj. vedomé porušovanie základných vyššie uvedených  princípov vedeckej integrity, ktorému treba nekompromisne predchádzať. V prípadoch, keď k nemu dôjde, je nevyhnutné ho dôsledne vyšetriť a nakoniec v potvrdených prípadoch vyvodiť adekvátne dôsledky.

V súčasnej dobe, kedy  je podiel úspešných žiadostí o grant sústavne malý, dá sa očakávať silná motivácia pre výskumníkov, dosiahnuť úspech i za cenu porušenia pravidiel vedeckej integrity (falzifikácia, fabrikácia a plagiátorstvo). Okrem toho môže tlak súťaže tiež viesť k nedbalosti (pochybné výskumné praktiky )a neraz je príčinou takéhoto správania aj nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti kultúry vedeckej integrity.

Devastujúcimi dôsledkami vedeckej nečestnosti sú predovšetkým:

·       diskreditácia vedy a nedôvera verejnosti  

·       nedôvera medzi kolegami - vedcami

·       strata času a financií

·       v niektorých prípadoch aj dopad na verejné zdravie a tvorbu národných politík.

 

Kultúru vedeckej integrity je potrebné implementovať vo všetkých fázach výskumnej činnosti – vo fáze prípravy, hodnotenia, ako aj financovania a implemnetácie projektov v rámci programu Horizont 2020.

Medzi základné porušenia vedeckej integrity patria:

a)     Fabrikácia označuje vytváranie výsledkov, zaznamenávanie vymyslených dát alebo podávanie vykonštruovaných správ.

b)     Falšovanie je manipulovanie výskumu alebo zámerná zmena a vynechanie nevhodných faktov, údajov a dát.

Tieto dve kategórie sú vedeckým podvodom a patria medzi najzávažnejšie porušenia  podstaty vedy.

c)     Plagiátorstvo je prisvojenie si nápadov inej osoby, výsledkov výskumu alebo slov, bez patričného uznania. Je to neprijateľná forma neetického správania a porušenia pravidiel vzhľadom k iným výskumným pracovníkom, aj keď možno nenarušuje podstatu vedeckého výskumu tak závažne, ako fabrikácia a falšovanie.

              Potom je tu veľká skupina praktík narušujúcich tradičné hodnoty vedy a výskumu:

d)     Pochybné výskumné praktiky sú aktivity, ktoré môžu závažne ohrozovať proces výskumu. Tieto praktiky neohrozujú integritu vedeckého výskumu priamo, ale môžu prispievať k porušeniu dôvery k integrite vedeckého výskumu, k ovplyvneniu výsledkov vedeckého výskumu, k strate času a prostriedkov, a v neposlednom rade k oslabeniu a deformácii výchovy novej vedeckej generácie.

 

Hlavnú zodpovednosť za vyriešenie prípadnej vedeckej nečestnosti v projekte Horizontu 2020 má organizácia, v ktorej sa daný výskum vykonáva. Európska komisia očakáva, že tieto výskumné organizácie majú vybudované štruktúry, ktoré sú schopné takéto prípady zodpovedne vyriešiť a informovať EK o výsledku vyšetrovania ako aj v prípade ohlásenia  upozorniť na ne  Európsku komisiu.

Rada ERC vytvorila stálu komisiu CoIME (ERC Standing Committee on Conflict of Interest, Scientific misconduct and Ethical Issue)”, ktorej úlohou je zaoberať sa prípadmi vedeckej nečestnosti projektov podávaných a riešených v rámci program H2020.

Európska komisia odporúča všetkým výskumníkom realizujúcim výskum podporovaný  programom Horizont 2020 prijať princípy Európskeho kódexu praxe (European Code of Coduct on Research Integrity). Kódex je spoločným výstupom dvoch organizácii – ALLEA (Federácia všetkých európskych akadémií) a ESF (European Science Foundation). Sú v ňom okrem iného podrobne opísané princípy a procedúra vyšetrovania obvinení z vedeckých nečestností, ako aj odporúčaný text do medzinárodných dohôd ošetrujúci prípady nečestného správania v medzinárodných projektoch, tak ako bol navrhnutý Globálnym vedeckým fórom OECD.

 

 

 

 

Pravidlá pre hodnotenie etického rozmeru projektu H2020.

Všetky návrhy projektov, ktoré sa uchádzajú o financovanie, sa podrobia procesu hodnotenia etického rozmeru projektu. (Ethics Review Procedure – ERP), ktorý vykonáva nezávislá etická komisia (Ethics Review Panel).

Proces hodnotenia etiky (ERP) sa sústreďuje na kontrolu splnenia všetkých etických pravidiel a štandardov, ako aj relevantných európskych a národných legislatív, medzinárodných konvencií a deklarácií, autorizácií a schválení národnými etickými komisiami, a na to, aby si žiadatelia uvedomili všetky etické aspekty a sociálne dôsledky plánovaného výskumu.

 

Procedúra má nasledovné stupne:

1.     predskríning (Ethics Pre-Screening)

2.     skríning (Ethics Screening)

3.     hodnotenie (Ethics Assessment)

4.     sekundárne (terciálne) hodnotenie (Second Ethics Assessment)

5.     prípadne monitoring (audity a kontroly počas riešenie projektu -  Ethics Check a Ethics Audit)

Táto procedúra môže vyústiť do dodatočných požiadaviek súvisiacich s etikou projektu, splnenie ktorých je nutnou podmienkou podpísania grantovej dohody.  Ich cieľom je hlavne pomáhať žiadateľovi s dodržiavaním všetkých princípov etického riešenia projektu (prevencia, prípadné korekcie) počas riešenia projektu.

Kontroly a audity môžu viesť k dodatku k grantovej dohode. Vo vážnych prípadoch porušenia princípov Európska komisia môže pristúpiť k redukcii financií, k sankciám zakotveným v grantovej dohode alebo dokonca k zrušeniu grantovej dohody.

Aká je úloha koordinátora v projektoch H2020, je možné tieto úlohy delegovať na inú organizáciu v rámci subdodávateľských zmlúv?

Odpoveď  je možné nájsť  v anotovanej grantovej dohode na stranách 116 a 229.

 

Coordination tasks of the coordinator (e.g. distribution of funds, review of reports and others tasks listed under Article 41.2 (b)) — cannot be subcontracted (see Article 41.2(b)). Other activities of the coordinator may in principle be subcontracted.

(b) The coordinator must:

(i) monitor that the action is implemented properly (see Article 7);

(ii) act as the intermediary for all communications between the beneficiaries and the [Commission][Agency] (in particular, providing the [Commission][Agency] with the information described in Article 17), unless the Agreement specifies otherwise;

(iii) request and review any documents or information required by the [Commission][Agency] and verify their completeness and correctness before passing them on to the [Commission][Agency];

(iv) submit the deliverables and reports to the [Commission][Agency] (see Articles 19 and 20);

(v) ensure that all payments are made to the other beneficiaries without unjustified delay (see Article 21);

(vi) inform the [Commission][Agency] of the amounts paid to each beneficiary, when required under the Agreement (see Articles 44 and 50) or requested by the [Commission][Agency].

 

The coordinator may not delegate the above-mentioned tasks to any other beneficiary or subcontract them to any third party.

[OPTION to be used when the coordinator is a secondary or higher education establishment or public body and there is an ‘authorisation to administer’ given to a third party created, controlled or affiliated to the coordinator:As an exception, the coordinator delegates the tasks set out in Point 2(b)(v) and (vi) above to [insert name of third party with an authorisation to administer]. The coordinator retains sole responsibility for the EU contribution and for compliance with the obligations under the Agreement.]

Ako si správne vybrať vhodný druh/typ projektu v závislosti od technologickej úrovne a prefinancovania výskumných aktivít? Ako sa definujú jednotlivé TRLs?

Odpoveď  je možné nájsť  v tomto dokumente.

 

Aké sú najčastejšie chyby pri podávaní návrhov?

Podľa informácií z výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky, existuje šesť základných chýb, pre ktoré nemôžu získať dostatočný počet bodov:

 

-          návrh sa príliš sústredí na projekt a nedostatočne na obchodnú príležitosť,

-          časť 4-5 nie je dosť presvedčivá, najmä pri opise spoločnosti a prečo by mala práve táto spoločnosť uspieť a nie jej konkurent,

-          v časti 2 sa neopíše dosť informácií o konkurenčných riešeniach (ktoré ukazujú, že si spoločnosť urobila dobrú analýzu trhu),

-          príliš nízky stupeň inovácií, žiadne prelomové, len prírastkové zlepšenia alebo plány na vyvinutie výrobku, pre ktorý už existuje veľa riešení na trhu,

-          navrhnutie len myšlienky bez konceptu jej komercionalizácie,

-          vyskúšanie šťastia (malý počet návrhov bolo tak povrchných, že budili dojem o skúšaní šťastia v lotérii).

 

Etické otázky v Horizonte 2020
Etika v programe Horizont 2020 (slovenská verzia)

V prípade, že ste svoju otázku nenašli, neváhajte kontaktovať príslušný Národný kontaktný bod alebo priamo Európsku komisiu prostredníctvom jej Research Enquiry Service.

Dôležité dokumenty pre komunikáciu s Európskou komisiou možno nájsť na účastníckom portáli H2020:

Odporúčaný model konzorciálnej zmluvy Právo duševného vlastníctva a Horizont 2020

- Informačné brožúry k právam duševného vlastníctva v slovenčine - k využívaniu výsledkov výskumu a vývoja je potrebná vhodná stratégia ochrany duševného vlastníctva. Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV) vydal množstvo zaujímavých dokumentov na voľné stiahnutie, ktoré vám môžu pomôcť v základnej orientácii a poradiť v konkrétnych krokoch ochrany a využívania duševného vlastníctva. Na stránke ÚPV SR nájdete aj tieto dokumenty.

 

príručka IPR Helpdesk o vynálezcostve, autorstve a vlastníctve

príručka IPR Helpdesk o riadení práva duševného vlastníctva v počítačovom vývoji

príručka IPR Helpdesk o práve duševného vlastníctva pri písaní projektu (anglické znenie)

- príručka IPR Helpdesk o práve duševného vlastníctva pri písaní projektu (slovenské znenie)

príručka IPR Helpdesk pre plánovanie využívania a širenia výsledkov projektov H2020

štandardizácia a vedecko-výskumné projekty

zaradenie štandardov do projektov Horizontu 2020

Otvorený prístup - Open Access Jednotlivé politiky EÚ Zamestnávanie vedeckých pracovníkov Etické otázky v Horizonte 2020 Komunikácia vo vede z pohľadu Európskej komisie