Program Horizont Európa práve vstúpil do tretieho zo siedmich rokov, počas ktorých funguje, ale Brusel už sleduje ďalší sedemročný výskumný program.
Vo februári 2023 Európska komisia uzavrela konzultáciu o programoch EÚ, ktoré budú podkladom pre desiaty rámcový program EÚ (FP10), a teraz už zástancovia výskumu v Bruseli uvažujú o stratégii.
Rokovania nebudú jednoduché: na úrovni EÚ existuje množstvo požiadaviek na výskum a inovácie, od vytvorenia nových technológií na pomoc pri riešení klimatickej krízy až po to, aby sa Európa stala lídrom v polovodičovom priemysle. To všetko si vyžaduje investície a vlády EÚ potom treba presvedčiť, aby zaplatili účet.
Potom sú tu ponaučenia vyplývajúce zo súčasného výskumného programu EÚ v hodnote 95,5-miliardy EUR. Pre niektorých sa veľká časť výskumu stáva príliš politicky orientovanou, medzinárodná spolupráca čelí príliš mnohým prekážkam a prenášanie výskumu je aj naďalej komplikované. Všetky tieto otázky sa budú musieť riešiť, keď EÚ vypracuje ďalší výskumný rámec, ktorý má navrhnúť nastupujúca Komisia pred rokom 2028.
Veľkou otázkou, ako vždy, sú financie. Naposledy zainteresované strany vyzvali na zdvojnásobenie rozpočtu EÚ na výskum. Nedokázali sa tam dostať, pričom politici sa uspokojili s 95,5-miliardami EUR. Tentoraz, ako uviedol Mattias Björnmalm, generálny tajomník univerzitného združenia CESAER, zainteresované strany v oblasti výskumu potrebujú novú stratégiu na zabezpečenie väčšej politickej podpory výskumu.
EÚ zároveň čelila sérii vznikajúcich núdzových situácií, od globálnej pandémie po ruskú vojnu na Ukrajine a následnú energetickú krízu. Verejné peniaze sa presúvajú do obrany a energetiky, preč od priorít, ktoré sú menej citlivé na čas, ako je výskum.
Zainteresované strany sú si však isté, že výskum a vývoj tu zohráva kľúčovú úlohu – energetická transformácia prebehne bez inovácií. Teraz ide o to, aby to bolo jasné politikom. Existujú obavy, že zdroje môžu byť odklonené od výskumu, ale „tieto krízy samy osebe ukazujú potrebu investovať do výskumu a inovácií, aby sme aspoň čiastočne poskytli riešenia,“ uviedol Just van den Hoek, zodpovedný za politiku v holandskom dome pre vzdelávanie a výskum (Neth -ER). Ďalej dodal: „Dúfam, že členské štáty uznajú túto kľúčovú úlohu programu.“
Pre Björnmalma je tromfom schopnosť výskumu a inovácií pomôcť riešiť veľké spoločenské výzvy. Ako uviedol: „Výskum bude formovať budúcnosť; môže to byť zrejmé, ale argument často padol na hluché roky pri rokovaniach o Horizonte Európa. Ide o to, s kým a ako hovoríte.“ Namiesto toho, aby sme bojovali proti prideľovaniu väčšieho množstva financií iným oblastiam politiky, „Mali by sme vysvetliť, prečo sú výskum a inovácie nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Mali by sme sa zapojiť do tohto cieľavedomého prístupu,“ hovorí Björnmalm. Ďalej dodal: „Bojovali sme na dennej úrovni. Ale namiesto toho, aby sme sa snažili potlačiť príliv, pochopme a pracujme s prúdmi.“
Pomenujte náklady
Sú to začiatky, ale niektorí už kladú požiadavky na ďalší rámcový program. Neth-ER, okrem iných združení, chce vidieť na stole 200-miliárd EUR. Zdôvodnenie je rovnaké ako naposledy: podľa vtedy známej správy mal byť Horizont Európa dvojnásobne väčší ako Horizont 2020. To sa nepodarilo, ale rovnaké problémy pretrvávajú. Ako uviedol van den Hoek: „Vieme, že EÚ má veľa strategických cieľov, či už ide o zelenú dohodu alebo digitalizáciu, a vieme, že naši konkurenti výrazne investujú do výskumu a vývoja, najmä USA a Čína. Takže na dosiahnutie všetkých týchto cieľov a na zabránenie ďalšiemu zaostávaniu na globálnej úrovni potrebuje Horizont vážne financovanie.“
Aliancia výskumných inštitútov EU-LIFE neuviedla, aký veľký by mal byť rozpočet 10. RP, ale tvrdí, že bude musieť byť ambiciózny a ísť nad rámec bežnej hry. Ako uviedla Marta Agostinho, výkonná riaditeľka EU-LIFE: „Nedá sa to obísť – EÚ musí konať podľa svojich ekologických a digitálnych ambícií, a to znamená investovať peniaze.“
Tentoraz je to iné, verí Agostinho. Ide o prvé postpandemické vyjednávanie rámcového programu a Brusel sa pohybuje v inom svete. Ambície a rozsah programu to musia odrážať. A tvorcovia politík by mali myslieť v dlhodobejšom horizonte ako doteraz. Ako dodala Agostinho: „Nemalo by to byť len o rozpočte 10. RP, ale aj o našej dlhodobej vízii mimo politického cyklu.“
Agostinho verí, že členské štáty prídu s ambicióznym rámcom pre vedu. Ako uviedla na záver: „Musíme urobiť to, čo sa od nás očakáva pre budúcnosť Európy. Veríme členským štátom. Inak by sme neinvestovali do práce pre R&I.“
Zmeny, ktoré treba vykonať
Rozpočet nie je všetko a výskumníci z Horizontu Európa by chceli vyriešiť niekoľko nedostatkov, aby mali ďalší program lepšie premyslený.
Po prvé, prístup orientovaný na dopady Horizontu Európa odbúrava financovanie nezávislého vedeckého výskumu. Toto bola najzreteľnejšia správa od Komisie.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 12. 4. 2023, autor: rpa
